Čo nás čaká po koronavíruse ?

Peter Mihók, predseda SOPK

 

Keď sme prognózovali vývoj slovenskej ekonomiky, európskej a globálnej ekonomiky na rok 2020 nikto ani u nás doma ani v zahraničí nepočítal s takou maličkosťou, akou je malý neviditeľný vírus, ktorý v priebehu niekoľkých týždňov zmenil prakticky všetko. Koronavirus je v súčasnosti určite najviac skloňovaným slovom na svete. Je to preto, že napriek tomu, že ho nikto nevidí jeho dôsledky sú fatálne a budú aj dlhodobé. Dotýka sa to spoločností, ekonomiky a aj jednotlivcov. Už dnes môžeme bez preháňania a emócií povedať, že svet po koronavíruse už nebude tým svetom, aký bol pred ním. Osobitne si musíme byť toho vedomí my v Európe, kde sa v súčasnosti epicentrum tejto nákazy nachádza. Zrazu chodíme po poloprázdnych uliciach, skončila zábava a aj bezobsažný život v nákupných centrách. Nastalo obdobie uvedomenia si vlastnej slabosti, ale aj vzájomnej závislosti a možno aj nutnosti prehodnotenia hodnotových kategórií sveta v ktorom žijeme.

 

Čo nás čaká?

 

Dnes je ťažké dať jednoznačnú odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku. V Európe bude záležať akou intenzitou bude nákaza prebiehať. Vo svete od toho ako budú zasiahnuté ďalšie kontinenty najmä Afrika, Latinská Amerika či Indický subkontinent. Toto všetko bude závisieť od obrovskej zodpovednosti vlád, ale najmä každého z nás. Čo je však jasné, problémy sa nestratia prvými teplými lúčami slnka. V ekonomike nás čaká aj po skončení nákazy dlhá a pomalá recesia s dopadom najmä na sociálnu oblasť a osobnú spotrebu. Mnohí budú prehodnocovať svoje podnikateľské zámery a investície a určite nová situácia prinesie aj nové možnosti. Významnú úlohu budú zohrávať politiky vlád v oblasti verejných financií a verejných investícií, ako aj podpory podnikateľského prostredia. Toto všetko môže urýchliť proces ekonomickej rekonvalescencie a nábeh na štandardné podmienky ekonomických aktivít. Mimoriadne dôležité bude riešenie, v ktorom nebude dominovať politický či stranícky prístup, ale záujem jednotlivých štátov a spoločenstiev a teda záujem občanov bez ohľadu na politickú či religióznu orientáciu. Len spoločným úsilím, všetkých tých ktorí majú ľudskú, intelektuálnu či finančnú kapacitu môže byť tento proces úspešný.

 

Čo po koronavíruse?

 

Spoločnosť aj jednotlivec sa budú musieť zmeniť. Pokiaľ budeme túto nákazu vnímať len ako jednu z epizód vývoja ľudstva tak prídu nákazy ďalšie a určite oveľa horšie, s oveľa drastickejšími dopadmi. V ekonomike si musíme uvedomiť, že globalizácia má už za svojim vrcholom tak v oblasti ovládania jednotlivých ekonomických činností niekoľkými nadnárodnými spoločnosťami, ako aj v oblasti globálnych dodávateľských sieti. Toto úžasné prepojenie má totiž aj svoj negatívny efekt v tom, že vytvára aj globálne kanály na šírenie chorôb, epidémií či ekonomických problémov z kontinentu na kontinent. Podpora vytvárania menších a kompaktnejších ekonomických subjektov vytvára väčšiu ekonomickú a sociálnu stabilitu a aj lepšie predpoklady pri riešení vzniknutých problémov. Vytvára tiež lepšie predpoklady na uplatnenie talentu a schopnosti ľudí a ich inovatívne pôsobenie. Posilňovanie ďalšej koncentrácie kapitálu a moci likviduje nielen trhovú ekonomiku, ale aj demokratickú spoločnosť. Významným faktorom do budúcnosti bude aj potravinová sebestačnosť a bezpečnosť, ktorá sa musí riešiť na úrovni jednotlivých štátnych celkov. Tieto musia garantovať aj kvalitu potravinových článkov a ich dopad na zdravie obyvateľov.

 

Záver

 

Obdobie, ktoré prežívame je veľmi zvláštne. Mnohí zrazu majú veľa času, lebo nemôžu robiť to na čo boli zvyklí, iní zasa toho času nemajú vôbec, lebo sa starajú o prežitie firmy či rodiny. Každý by sme si však mali nájsť čas, aby sme sa zamysleli nad tým ako ďalej žiť či podnikať. Stali sme sa obeťami bezbrehého konzumu, determinujúceho naše správanie a ktorému podriaďujeme svoj život. Občiansku slobodu si vysvetľujeme ako príležitosť robiť hocičo bez ohľadu na prostredie a okolie v ktorom žijeme. Stali sme sa individualistami nemilosrdne uplatňujúcimi svoje práva, ktoré si sami definujeme, na úkor ostatných. Berieme si z tohto sveta oveľa viac ako mu dávame bez ohľadu na budúcnosť. Zrazu príde neviditeľný vírus a sme z toho zaskočení, lebo nám berie radosti nášho života. Je potrebné si uvedomiť, že náš dnešný spôsob života oberá naše deti o ich budúcnosť. Zamyslíme sa preto počas týchto zvláštnych dní sami nad sebou, nad prostredím a spoločnosťou, v ktorej žijeme, a nad tým, čo tu po sebe zanecháme. Život nie sú len materiálne hodnoty, je to aj duchovno, naše vnútro a schopnosť hovoriť sám so sebou.