Andalúzske pobrežie
Apartmány









MUDr. Vladimír Malec
Prečo som sa vrátil k téme "koronavírus" ?

Toto sú dva titulky Vďaka opatreniam sme zachránili 32 550 ľudí a Už sa valí druhá vlna..., ktoré ma prinútili vrátiť sa k téme koronavírus, hoci som si myslel že sa už k nej vracať nebudem. Lebo epidémia už evidentne končí, denné počty zomrelých celosvetovo klesajú aj napriek nárastu počtu úmrtí v Brazílii, Indii, Chile, Mexiku či Peru (kde sa epidémia dostala neskôr). Ten prvý titul patrí článku hejtera Romana Hanajíka, ktorý toto číslo "vypočítal", druhý článku epidemiológov Alexandry Bražinovej a Martina Pavelku, uverejneného 21. júna v Denníku N.

V súlade s niektorými epidemiológmi v zahraničí aj naši epidemiológovia predpovedajú "druhú vlnu" koronavírusovej epidémie, uisťuje nás o tom aj hlavná epidemiologička Henrieta Hudáčková, s desivým varovaním, že rúška budeme možno musieť nosiť do konca života a  že túto epidémiu zastaví len vakcína.

https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2000385_epidemiologicka-z-konzilia-varuje-ruska-mozno-budeme-nosit-dozivotne

Britskí epidemiológovia uisťujú vládu, že druhá vlna príde na rozhraní leta a jesene a zabije v Británii 120 000 životov. (Doteraz zomrelo v Británii na COVID niečo cez 46 000 ľudí, takže to má byť doslova pohroma, trojnásobne vražednejšia ako "prvá vlna".) Ako k tomu prišli, nevedno.

Keď sa pokúsime zistiť z čoho pramení tá istota o príchode "druhej vlny", vždy sa nakoniec dostaneme k španielskej chrípke. A to je naozaj už niečo za hranicou serióznej medicíny.

Pretože vírus označovaný ako SARS-CoV2 nie je chrípkovým vírusom, jeho génom sa od génomu vírusu chrípky líši asi tak, ako náš génom od génomu kapra. Ako sa môže hocikto (aj slovenský epidemiológ, strašiaci "druhou vlnou") dočítať na stránke

https://www.montana.edu/diseaseecologylab/covid19blog/posts/19888/sars-cov-2-vs-influenzaň

génom SARS-CoV-2 je o čosi viac ako dvakrát väčší než génom chrípkového vírusu A (30 oproti 14 tisícom párov nukleotidových báz) ale to nie ten podstatný rozdiel. Ten je v tom, že kým chrípkový vírus má génom rozdelený do 8 nerovnako dlhých segmentov, tak génom SARS-CoV-2 má len jeden segment. A to je dosť závažný rozdiel, lebo práve segmentácia génomu umožňuje chrípkovému vírusu nové rekombinácie a tvorbu nových proteínov, teda ľahké a rýchle mutácie. (Čo znamená segmentácia génomu pre schopnosť vytvárať nové mutácie u vyšších živočíchov vrátane človeka, je jasné každému, kto sa zaoberá biológiou.) Mutačný potenciál SARS-CoV-2 je teda podstatne nižší ako mutačný potenciál chrípkového vírusu. Neznamená to síce, že vôbec nemutuje, ale jeho mutačný potenciál sa nedá vôbec porovnať s mutačnou schopnosťou vírusov chrípky. Rozdiel medzi oboma vírusmi je tiež v obaloch, kým koronavírus používa ako obal membrány z bunkových organel (z mitochondrií, Golgiho aparátu, retikula), chrípkový vírus na to využíva vonkajšiu bunkovú membránu. Ide teda o dva úplne odlišné vírusy, ktoré patria do rozličných rodín, nie sú si vzájomne vôbec príbuzné. Takže odvolávať sa na ich podobnosť a odvodzovať z toho príchod "druhej vlny" je úplne scestné. Nahovoriac o tom, že takzvaná druhá vlna nie je žiadnym pravidlom ani u chrípky. Chrípková sezóna sa počíta od októbra jedného roka do apríla nasledujúceho roka. V lete chrípka vymizne a na jeseň začína nová chrípková epidémia, vyvolaná už novým, zmutovaným vírusom. Hovoriť pri jesennej chrípke o druhej vlne v danom roku je omyl. V jeseni neprichádza "druhá vlna", ale úplne nová chrípková epidémia.

Pravidelnú chrípkovú epidémiu ukončí zvyčajne vzostup teplôt v lete, lenže COVID19 naberá teraz na sile v Indii, kde sú teploty cez 30°C, aj v Saudskej Arábii, kde už teploty presahujú 45°C. takže sa dá ťažko očakávať, že by napríklad v Británii ukončili terajšiu epidémiu britské letné horúčavy, dosahujúce tam niekedy až 26 °C. Tú vražednú "druhú vlnu", ktorá má zabiť v Británii až 120 000 ľudí, by musel (pokiaľ by šlo o vírus chovajúci sa ako vírus chrípky) spustiť už zmutovaný SARS-CoV2 vírus, z nejakého dôvodu oveľa agresívnejší a vražednejší ako jeho terajší kmeň. Lenže SARS-CoV2 nie je vírus chrípky!

A nemýľme klinické prejavy ochorenia s vlastnosťami vírusu. Lebo horúčka, kašeľ, dýchacie problémy, či bolesti hlavy, sú bežné aj pri bakteriálnych infekciách dýchacích ciest, nejde o špecifické príznaky vírusovej infekcie. A už vonkoncom nie koronavírusovej.

 

No a tvrdenie, že možno budeme musieť nosiť do konca života rúška, je už mimo akejkoľvek logiky a historických poznatkov vedy. Lebo žiadna epidémia v dejinách ľudstva netrvala celý ľudský život. Najstrašnejšia morová epidémia v 14. storočí, ktorá zabila v Európe tretinu (ale možno až polovicu) obyvateľstva, netrvala ani celé štyri roky. Aj to jej vlastne štyri roky trvalo, kým prešla celou Európou. Do Talianska priniesli mor lode obchodníkov a utečencov z Kaffy v novembri 1347, morová epidémia postupne prešla Európou z južnej do západnej (Britániu dosiahla až v nasledujúcom roku) a potom sa cez severnú Európu dostala na východ, kde v roku 1351 doznela. Nezastavila ju žiadna vakcína, ale prirodzená rezistencia zvyšnej časti obyvateľstva. Ďalšie morové epidémie už neboli také vražedné, objavovali sa lokálne v 17. a 18. storočí, nikde netrvali ani celé dva roky.

(Veľká morová epidémia v Londýne začala v apríli 1665 a už vo februári 1666 bola situácia v Londýne natoľko bezpečná, že sa tam vrátil kráľ.)

Aj epidémie cholery trvali krátko, rovnako ako epidémie pravých kiahní. Po nejakom čase, po rokoch až desaťročiach sa síce vracali, ale jednotlivé epidémie trvali tiež len okolo 2 rokov. Epidémia pravých kiahní ktorá zahubila milióny Indiánov v strednej a južnej Amerika síce trvala od roku 1520 do roku 1527, ale šírila sa kontinentom postupne. Presné údaje o trvaní v jednotlivých oblastiach južnej Ameriky chýbajú, ale o epidémii kiahní, ktorá zahubila 90 % pôvodného obyvateľstva žijúceho v okolí Massachusettského zálivu máme už spoľahlivejšie údaje. Zúrila medzi rokmi 1617 a 1619, teda takisto ani nie dva roky.

Čo je ale podstatné, žiadnu z týchto epidémií neukončila vakcína, ale prirodzená odolnosť časti obyvateľstva. Pravé kiahne síce vykorenila vakcinácia, ale nie v priebehu veľkej, celosvetovo rozbehnutej epidémie.

Mimochodom, je zvláštne že nás epidemiológovia na jednej strane strašia tým že prekonanie koronavírusovej infekcie nezanecháva imunitu a na druhej strane uisťujú, že epidémiu porazí len vakcína. To je v úplnom rozpore s logikou, pretože najsilnejším imunizačným agensom je vždy samotný originálny vírus (alebo baktéria). Žiadna vakcína nemôže vyvolať silnejšiu imunitnú odpoveď ako pôvodný vírus, či baktéria. Takže ak prekonanie koronavírusovej infekcie nezanecháva imunitu, je vytvorenie vakcíny jednoducho nemožné.

 

Des ktorý šíria médiá v súvislosti COVID-19 je jasne neúmerný závažnosti tejto epidémie. Počet obetí dosiahol celosvetovo doteraz len počet obetí silnejšej chrípky. Napriek tomu sa siahlo všade vo svete k tvrdým reštrikčným opatreniam, lepšie povedané obmedzeniam, ako keby svet zasiahol stredoveký mor. Účinnosť týchto opatrení je pritom prinajmenšom sporná, a to aj napriek presvedčeniu niektorých panikárov, ktorí namiesto kritického prehodnotenia faktov agresívne útočia na každého kto poukazuje na nezmyselnosť takejto paniky. Aj článok už spomenutého Romana Hanajíka v Denníku N je takýmto útokom proti logike a kritickému mysleniu. Autor v článku zhadzuje doktora Bukovského, ktorý upozornil na možné zvýšenie úmrtí pre zanedbávaniu zdravotnej starostlivosti kvôli koronakríze a sebaisto vyhlasuje, že sme u nás vďaka bližšie nedefinovaným "opatreniam" zachránili až 32 550 životov, čo vraj "vypočítal" na základe nejakých podivných konštánt z odhadov univerzity Imperial College London (čo je univerzita zameriavajúca sa na vedu, medicínu, techniku a obchod, teda na všetko). Nuž napriek tomu že sa autor vo svojich blogoch vystatuje že vie o medicíne viac ako český profesor medicíny a jeho závery majú viac logiky ako závery nejakých diletantov s titulom MUDr., ťažko nájsť logiku v tom, že 5 miliónové Slovensko by malo bez "opatrení" 32 550 obetí, keď v 10 miliónovom Švédsku (ktoré karanténu úplne ignorovalo) zomrelo na COVID19 len 5 700 ľudí. Analogicky by vo svete (7,5 mld. obyvateľov) bez nejakých bližšie nedefinovaných "opatrení" malo zomrieť vyše 40 miliónov ľudí, a pretože o nejakej karanténe v Indii, Brazílii či Mexiku sa dá len snívať, a žije tam štvrtina obyvateľov Zeme, malo by tam zomrieť najmenej 10 miliónov ľudí. (Doteraz sa horko ťažko (aj so zarátaním nepotvrdených prípadov) dosiahlo 700 000 obetí.

 

Je smiešne, keď takýto neodborník sebavedomo tvrdí, že ak by aj u nás bolo v dôsledku zhoršenia zdravotnej starostlivosti zomrelo niečo cez 4 000 ľudí, čo samozrejme označuje len ako "MOŽNÉ (nie isté) úmrtia pre prednostné riešenie Covid-19", tak po odpočítaní tohto čísla od tých (podľa neho) istých 32 550 zachránených je to stále ešte viac ako 28 000 zachránených životov. Čiže, môžeme byť vlastne radi a ďalej prednostne riešiťe COVID19.

Nuž, The Economist, ktorý odhaduje hodnoty nadmernej úmrtnosti pre rozličné krajiny na základe údajov z databázy EuroMOMO (Slovensko v databáze bohužiaľ nefiguruje) poukazuje na to, že napríklad Taliansko a Holandsko majú počet nadmerných úmrtí v dvojnásobnej hodnote oproti oficiálnym vykazovaným úmrtiam na COVID-19.

https://dennikn.sk/blog/1880571/smrt-a-covid-19-neskacme-z-utesu-na-zaklade-neuplnych-dat/

To máme brať vážne "výpočty" človeka, ktorý sa ma s nepredstieraným úžasom pýta, či koronavírusová epidémia môže skončiť "len tak, sama od seba"? A ktorý s patričným zdesením cituje vyhlásenie nejakej švédske zdravotnej sestry (ktorá tam pracuje v domove dôchodcov) a pre BBC "...opísala praktiky, kde 65 a viac ročným pacientom s koronavírusom miesto kyslíka na uľahčenie dýchania podávajú hlavne morfium na zmiernenie bolestí."

Takéto vyhlásenie o praktikách švédskych lekárov nesvedčí ani tak o ich hyenizme, či ich bezmocnosti, ako skôr o nedostatočnom zdravotníckom vzdelaní tej zdravotnej sestry. (O zdravotníckom vzdelaní domýšľavého Romana Hanajíka si žiadne ilúzie nerobím.)

Lebo morfium sa používa pri respiračnej insuficiencii už od 19. storočia ako alternatíva ku kyslíku. Kyslík nie je totiž jedinou a už vôbec nie vždy tou najlepšou liečebnou metódou respiračnej insuficiencie. Dlhodobé podávanie kyslíka poškodzuje pľúca, pričom vyvoláva vasokonstrikciu v orgánoch, čím sa hypoxia v nich ešte zvýši. Dosiahne sa tak teda úplne opačný efekt. Morfium svojím sedatívnym účinkom zmenšuje nároky na dýchanie, ale okrem toho svojim pôsobením na morfínové receptory v pľúcach "...znižuje ventilačnú odpoveď na hyperkapniu a tlmí bronchiálnu hypersekréciu". Vyhodnotiť takúto informáciu samozrejme nevie laik, ktorý sa pozastavuje nad tým, že pacientovi nedali kyslík a uvádza to ako hrozný, až neľudský postup švédskych lekárov. Ako zlyhanie švédskeho zdravotníctva, keď Švédsko "podcenilo" prijatie "opatrení". Pritom šlo zrejme len o štandardnú liečebný postup, lebo ľudia umierajúci na COVID19 často umierali práve na tú "bronchiálnu hypersekréciu", teda na zaliatie pľúc tekutinou. A kyslík by im v tomto prípade veľmi nepomohol.

 

To že nezmysly píšu medicínsky nevzdelaní (ale zato nesmierne domýšľaví) neodborníci sa ešte pochopiť dá. Ale prečo to robia epidemiológovia, ktorí by do problému mali vidieť? , Epidemiológovia Alexandra Bražinová a Martin Pavelka publikovali 21. júna v Denníku N článok s desivým názvom "Už sa valí druhá vlna", kde píšu že nákaza sa šíri najrýchlejšie od vypuknutia pandémie, pretože popri otvorených hraniciach a voľnom pohybe neexistuje dôsledná kontrola ľudí, a varujú pred rýchlym návratom života do normálu. A rovnako nás uisťujú, že "Kým nebude dostupná vakcína a zaočkovaná väčšina ľudí, opakovať sa bude aj nákaza COVID-19." Upozorňujú nás (a vládu), že takzvané reprodukčné číslo, ktoré hovorí o rýchlosti šírenia infekcie, dosiahlo hodnotu 3,39 a "zrýchľujeme nekontrolovaným spôsobom". Zistili to, ako sami uvádzajú, zo 7-denného sledovania počtu nových prípadov, ktoré síce podľa nich nevyzerali ešte desivo - 4, 0, 9, 1, 14, 10, 1; lenže ako píšu - "Ale nám epidemiológom už bliká výstražná kontrolka."

Tak predovšetkým, ak sa na nás už 21. júna valila druhá vlna prečo sa ešte stále nedovalila.

Je august. Nepripadajú si zmienení epidemiológova teraz tak trochu hlúpo?

Stále zaznamenávané nové pozitívne testy predsa nie sú žiadnou druhou vlnou. Od 15. mája zomrel len jeden človek, na jednotke intenzívnej starostlivosti je tiež len jeden, to sa dá asi ťažko nazvať "druhou vlnou".

No a reprodukčné číslo (takzvaný R0 faktor) je vždy len odhadnutá hodnota. Vypočítava sa zložitým spôsobom, pričom sa započítava viacero faktorov, ako pohyb obyvateľstva, spôsob prenosu ochorenia, hustota obyvateľstva v oblasti, atď. Ide o výpočet (predpoklad) koľko ľudí môže infikovať nakazený jedinec. Ale treba zdôrazniť - vždy ide len a len o odhad!!

Výpočet R0 z takého malého počtu prípadov musí byť nevyhnutne nepresný. (V štatistike je známa takzvaná chyba malých čísel.)

Je pozoruhodné, ako sa názor našich epidemiológov líši od názoru ich českých kolegov. Primárka mikrobiológie a antibiotického centra Václava Adámková zo Všeobecní fakultní nemocnice sa vyjadrila, že predpovedanie druhej vlny je zbytočné strašenie. Ako vyhlásila, "Mezi říjnem a březnem se setkáme s pestrou řadou virů, které způsobí onemocnění dýchacích cest, a říkat tomu druhá vlna koronaviru je zavádějící. Je to věštění z křišťálové koule," A hovorí tiež, že koronavírus nemá silu aby zdevastoval zdravého človeka, ako nám to podsúvajú médiá.

https://cnn.iprima.cz/ockovat-proti-covid-19-bych-se-nenechala-vir-ma-velke-pr-rika-primarka-3563

Ako je možné, že naši epidemiológovia majú natoľko odlišný názor?

A pokiaľ ide o tie stále nové a nové prípady pozitívne testovaných, o čom vlastne svedčia? Myslel si snáď niekto, že vďaka nejakým "opatreniam" vylúčime zo Slovenska koronavírus?

Je zaujímavé, že česká epidemiologička už vo februári (keď ešte nebol v Česku ani u nás žiaden potvrdený prípad koronavírusu) povedala, že s koronavírusom sa musíme stretnúť všetci. (Hovorí to v poslednej minúte rozhovoru.)

https://www.youtube.com/watch?v=FcTagaq5VB4

Majú vari naši epidemiológovia iné vzdelanie ako českí? Veria, že je možné zastaviť šírenie vírusu nejakými "opatreniami", zavretím hraníc, alebo "opatrnosťou"? Veria že všetky prípady infekcie sú k nám len dovezené spoza hraníc? Keď urobili koncom mája (pred otvorením škôl a škôlok) sérologické testy zamestnancom týchto zariadení v Ružinove, zistili, že z 515 testovaných sa už viac ako 30 s koronavírusom stretlo.

https://www.topky.sk/cl/10/1910455/KORONAVIRUS-Velke-testovanie-v-Bratislave-pred-otvorenim-skol--Desive-vysledky-zamestnancov

Bolo to v čase, keď sme mali už šesť týždňov zatvorené hranice, a šlo o ľudí ktorí nechodili do práce. V tom čase sa nedalo cestovať, títo ľudia chodili nanajvýš do potravín na nákupy, napriek tomu sa minimálne 6 % z nich stretlo s koronavírusom. (a neochorelo!!) Analogicky sa teda len v Bratislave muselo s vírusom stretnúť vyše 30 000 ľudí. Tak aké "opatrenia" či obmedzenia by sme mali prijať, aby sme eliminovali vírus SARS-CoV-2 zo Slovenska? A vôbec, načo by sme to mali robiť? Veď koronavírus u nás nezabil ani zďaleka toľko ľudí ako každoročne zabíja chrípka. "Výpočty" aké nám predkladá nejaký Roman Hanajík predsa nemôže nijaký súdny človek brať vážne.

 

V tejto súvislosti je namieste otázka, akú cenu vlastne za tie (teoreticky) zachránené životy platíme. V zdravotníctve existuje niečo, čo sa nazýva QALY ((Quality-Adjusted Life Year). Zdravotná poisťovňa neuhradí liečbu, ak sú náklady na predĺženie plnohodnotného života o jeden rok vyššie ako 30 000 €. Zdá sa to kruté, ale má to svoju logiku. Finančné prostriedky zdravotných poisťovní nie sú neobmedzené a príliš vysoké náklady na liečbu jedného človeka by mohli chýbať pri liečbe iných, perspektívnejších pacientov. (QALY nie je špecialitou Slovenska, jestvuje všade.)

Prepad HDP u nás sa odhaduje na 12 %, to znamená, že kvôli obmedzeniam kvôli koronavírusu sme stratili len v tomto roku možno až 10 miliárd €. Ak by sme za túto cenu predĺžili plnohodnotný život o 10 rokov iba 33 000 ľuďom, zdravotné poisťovne by takúto liečbu ako nehospodárnu odmietli preplatiť.

Samozrejme, odhady o prepade ekonomiky v tomto roku sa líšia, očakáva sa však, že naša ekonomika sa nedostane na predošlú úroveň ešte ani v budúcom roku.

 

Čo vlastne chcú od nás naši epidemiológovia, keď nás varujú pred rýchlym návratom života do normálu? Aby sme sedeli doma, nič nerobili a čakali? Len preto, že im "už bliká výstražná kontrolka"? Bliká im už viac ako 6 týždňov (a "druhá vlna" nie a nie prísť).

A pokiaľ ide o to doživotné nosenie rúšok, naša hlavná epidemiologička sa v tomto smere zjavne nezhoduje s odborníkmi zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ani s holandskými vedcami. Lebo WHO vydala začiatkom apríla usmernenie, aby ochranné rúška a masky nosili hlavne chorí ľudia a ľudia, ktorí sa o nich starajú. Pretože ako povedal na tlačovej konferencii generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom "Samotné masky nemôžu zastaviť pandémiu." Podľa WHO neexistuje dostatok dôkazov o pozitívnom alebo negatívnom použití akejkoľvek masky medzi zdravými ľuďmi vo verejnom prostredí (na uliciach alebo v parkoch). WHO sa teda naďalej drží svojich usmernení a odporúča nosenie rúšok a ochranných masiek len v prostredí, kde sa nachádzajú chorí ľudia.

A holandskí vedci vydali vyhlásenie, že nosenie rúšok nie je potrebné a môže dokonca mať negatívny vplyv na boj s koronavírusom.

https://www.thesun.co.uk/news/uknews/12292821/face-masks-not-necessary-say-holland-scientists/amp/

Mimochodom, úžasný význam rúšok už dávnejšie u nás spochybnil aj doktor Bukovský, známy dietológ, ktorý sa v súvislosti s koronakrízou vyprofiloval ako viac než zdatný oponent našich epidemiológov. Vo svojom svojom príspevku na You Tube

https://www.youtube.com/watch?v=FgfNlOnLlE4

uvádza tabuľku, ktorú som si dovolil reprodukovať.

 

Poukazuje v nej na to, že rúška sme si nasadili až v čase, keď relatívny percentuálny počet novozistených prípadov infikovaných už klesal. Teda pokles infikovaných môžeme ťažko pripísať noseniu rúšok. Klesal už skôr.

 

Úlohou rúška je len skrátiť dolet kvapôčok vydýchnutých, vykašľaných, či vyslaných pri kýchnutí infikovanou osobou. Nič viac. Skrátiť dolet, nie úplne eliminovať šírenie vírusu. Takže viera, že nás zachránilo používanie rúšok je hlboký omyl. Ak by to tak bolo, prečo by sme takto jednoducho neeliminovali každoročnú epidémiu chrípky?

 

Vidieť náš úžasný výsledok za "opatreniami", ktoré boli rovnaké aj v iných štátoch (napríklad hneď v susednom Česku) je omyl. Vysvetlenie prečo máme len 29 úmrtí na COVID19, kým naši západní susedia vyše 380 môže byť aj iné ako jedinečnosť našich "opatrení".

V tom istom Denníku N, v ktorom nás epidemiológovia strašia "druhou vlnou" bol 4. mája publikovaný aj článok pracovníkov Inštitútu pre stratégiu a analýzy úradu vlády SR, nazvaný "Smrť a COVID-19: neskáčme z útesu na základe neúplných dát."

https://dennikn.sk/blog/1880571/smrt-a-covid-19-neskacme-z-utesu-na-zaklade-neuplnych-dat/

Autori v ňom citujú profesora epidemiológie Stanfordskej univerzity Johna Ioannidisa, ktorý vyzýva verejnosť aj štátnych predstavených aby boli opatrnejší pri interpretácii a využívaní vykazovaných dát o počte úmrtí na COVID-19. A na otázku či je naozaj možné s istotou konštatovať, že Slovensko je jedno z najefektívnejších krajín v zamedzovaní úmrtia u chorých na COVID-19 autori odpovedajú: "Jednoduchou odpoveďou je nie, lebo porovnávame neporovnateľné čísla."

Ako píšu, kým väčšina krajín EÚ, vrátane Česka, Rakúska, Nemecka, Talianska aj Španielska ráta do počtu úmrtí na COVID-19 všetky pozitívne testované osoby ktoré zomreli, Slovensko posudzuje či COVID-19 bol hlavnou príčinou smrti pacienta a v prípade, že pacient bol pozitívne testovaný na COVID-19, ale jeho prvotnou príčinou smrti bolo iné ochorenie, sa do štatistiky úmrtí na COVID-19 nezapočítava.

Ani to ale nemusí byť jedinou príčinou takej zdanlivo nízkej úmrtnosti na COVID19 na Slovensku. Denne u nás umiera takmer 150 ľudí (podľa štatistiky z 2019 niečo cez 145) veľa z nich vo vysokom veku. Koľkým z nich sme urobili pred smrťou test na koronavírus?

My vlastne vôbec nevieme koľko ľudí u nás reálne na COVID19 zomrelo.

Vyťahovať sa 29 úmrtiami a prisudzovať tento výsledok nejakým unikátnym "opatreniam", na ktoré inde neprišli, je prinajmenšom naivné. Lebo je naozaj zvláštne, že pri úplne rovnakých "opatreniach" aké zaviedli aj Česi, máme dvanásťnásobne nižší počet obetí. Naozaj sme boli v zvládnutí COVID epidémie takí výnimoční?

A tu prichádzame k ďalšiemu problému, ktorý sa nesprávne interpretuje. Úmrtia v DSS-kách. Počtom úmrtí v domovoch dôchodcov sa oháňa aj Roman Hanajík, ktorý si myslí, že práve vďaka našim unikátnym "opatreniam" bola úmrtnosť v DSS-kách u nás taká nízka, zatiaľ čo krajiny čo tieto "opatrenia" podcenili mali v týchto zariadeniach vysokú úmrtnosť. Ako uvádza, vo Švajčiarsku zomrelo v DSS vyše tisíc ľudí (viac ako polovica obetí) v Kanade dokonca až 86%, čo znamená, že 6875 úmrtí z 7994 bolo v tamojších DSS (lepšie povedané v long care zariadeniach, ako to tam nazývajú). Dôvod je podľa neho jednoduchý, neprijatie "opatrení", či ich podcenenie.

Vyvediem ho z omylu. Tí ľudia v zariadeniach pre starých ľudí v zahraničí nezomreli preto, že niekto zanedbal, či podcenil nejaké "opatrenia", ale jednoducho preto, že boli starí. Niekedy po 75-tom roku života začne náš imunitný systém upadať, človek sa stáva vnímavejší voči akejkoľvek infekcii, takže napokon väčšinou zomiera na nejaký banálny zápal pľúc, ktorý by predtým hravo zvládol. To je naša najčastejšia "prirodzená smrť" vo vyššom veku. Každý rok umierajú stovky seniorov na chrípku, tak v DSS-kách, ako aj doma. Domnievať sa, že keby sa prijali patričné "opatrenia" dožili by sa tam seniori ďalších 90 rokov je predsa nrzmysel. COVID iba nahradil chrípku, tí seniori by boli inak zomreli na chrípku, pretože im už zlyhávala normálna imunita a smrť je nevyhnutným zakončením nášho života. (Mimochodom, americkí lekári poukázali na rapídny pokles úmrtí na chrípku počas terajšej koronavírusovej epidémie. A v Británii zaznamenali počas koronakrízy takmer 14%-ný pokles úmrtí na srdcové ochorenia! )

Nikto sa akosi nepozastavuje nad priemerným vekom obetí koronavírusu.

Z 2 189 obetí v kanadskom Ontáriu malo 1520 viac ako 80 rokov. A z tých 1520 zomrelo vyše 1300 v long care zariadeniach. Čo je ale na tom čudné? Väčšina starých ľudí tam dožíva v domovoch pre seniorov, preto tam aj umierajú. Ľudia vo veku nad 80 rokov majú už zvyčajne v dôchodkovom veku aj svoje deti, kto by sa mal o nich postarať? Sú v DSS-kách. A ak je v Kanade, či Švajčiarsku väčšina starých ľudí v domovoch dôchodcov, umierajú tam. Kde inde by mali umrieť?

Pozoruhodný je práve vek drvivej väčšiny obetí. Jozef Banáš zisťoval vek obetí v Taliansku a napísal o tom aj článok. Priemerný vek obetí koronavírusu v Taliansku bol cez 80 rokov!

A ako uviedli pre agentúru Bloomberg Tommaso Ebhardt, Chiara Remondini a Marco Bertacche, 99% obetí v Taliansku malo aj iné ochorenie, väčšina dokonca 2 až 3 pridružené ochorenia. A len 1,1 % obetí v Taliansku malo menej ako 50 rokov. https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-03-18/99-of-those-who-died-from-virus-had-other-illness-italy-says

Aj u nás bol priemerný vek tých 28 obetí do 15. mája nad 80 rokov. Najstarší muž, čo zomrel na COVID19 mal úctyhodných 97 rokov (!!) a aj ďalší štyria čo zomreli mali cez 90 rokov.

A až 20 z tých 29 slovenských obetí koronavírusu malo viac ako 80 rokov !! Teda viac ako 2/3 obetí u bás boli ľudia starší ako 80 rokov!! Rovnako ako v kanadskom Ontáriu, kde malo tiež viac ako 2/3 obetí vek vyšší ako 80 rokov.

Dá sa teda povedať, že na COVID19 zomierajú ľudia, ktorí by zrejme zomreli aj na hocijakú inú infekciu. Najčastejšie na chrípku. Ročne u nás zomiera na chrípku priemerne 1 500 ľudí. A väčšina z nich sú práve seniori. Berieme to ako samozrejmosť. Tak prečo sa nepozrieme reálne aj na obete koronavírusu?

 

V súčasnosti rezonuje u nás aj vo svete "zhoršenie epidemiologickej situácie", čo znamená, že sú stále vysoké počty novozistených prípadov. Lenže to je nesprávny pohľad na situáciu.

Podstatné je, že klesá počet úmrtí. V Španielsku zaznamenali za posledný týždeň 13 úmrtí na COVID19, teda menej ako 2 úmrtia za deň, týždeň predtým to boli ešte 4 úmrtia denne. V Taliansku zaznamenali za posledný týždeň len 47 úmrtí, týždeň predtým to bolo vyše 120, vo Francúzsku klesol tento počet za posledný týždeň na 76. Časy keď tam umierali stovky ľudí denne sú preč. Poukazovať na zistené pozitívne testy ako na zhoršenie situácie, či dokonca návrat ochorenia, je veľký omyl. Ako sa vyjadril laureát Nobelovej ceny Karry Mullis, ktorý PCR test vyvinul - "Kvantitatívny PCR je oxymoron. PCR je zameraný na kvalitatívnu identifikáciu substancie, ale je nevhodný na odhad počtu (vírusov) ..Tieto testy nemôžu v zásade zistiť voľné, infekčné vírusy... Testy môžu zistiť genetické sekvencie vírusu, ale nie vírusy samotné."

https://off-guardian.org/2020/04/20/coronavirus-lockdown-and-what-you-are-not-being-told-part-2/

Hádam len Karry Mullis (zomrel pred rokom), ktorý test vyvinul pôvodne pre zisťovanie HIV, niečo o možnostiach svojho testu vedel. To že má nejaký človek pozitívny PCR test vôbec nemusí znamenať že je infekčný, nehovoriac a relatívne vysokej nespoľahlivosti týchto testov. Nemôžeme predsa ignorovať fakt, že úmrtnosť všade kde sa epidémia objavila pred 3-4 mesiacmi rapídne klesla a strašiť ďalej verejnosť príchodom "druhej vlny", či zhoršením epidemiologickej situácie. (v niektorých nemocniciach už zase podmieňujú operácie testom na SARS2).

Aj odporúčanie nášho Úradu verejného zdravotníctva - zvážiť nevyhnutnosť cestovania do zahraničia, lebo "...postupné uvoľňovanie opatrení a otváranie hraníc so sebou prináša aj väčšiu mieru rizika zavlečenia ochorenia COVID-19 na územie Slovenska..." vyznieva dosť absurdne, keď si prečítame, kde všade na Slovensku koronavírus máme: Prešov, Košice, Trebišov, Sabinov, Gelnica, Humenné Spišská Nová Ves, Čadca, Námestovo, Martin, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Malacky, Bratislava, Senec, Šaľa, Nové Zámky, Dunajská Streda, Nitra, Prievidza, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, .... atď.

Je vôbec pravdepodobnosť že sa vyhneme stretnutiu s vírusom u nás nižšia ako v zahraničí?

A pomôže nám nejako v boji s koronavírusom, ktorý od 15. mája dodnes zabil (aj to len možno) až jedného človeka, zatvorenie podnikov v Bánovciach? Postupovali by sme tak aj keby tam malo niekoľko zamestnancov chrípku? Naozaj potrebujeme milióny vakcín za milióny eur, aby sme boli na Vianoce zaočkovaní proti epidémii, ktorá u nás doteraz zabila 29 ľudí? A zachráni sledovanie našich mobilov vládou ďalších 30 000 životov?

Taliansky filozof Giorgio Agamben sa v článku "Koronavírus: Ako prekročiť prah, ktorý oddeľuje ľudstvo od barbarstva" pýta, ako sa mohlo stať, že sa celá zem tvárou v tvár tejto chorobe eticky a politicky zrútila. Upozorňuje, že "...tie isté úrady ktoré vyhlásili stav núdze neprestávajú pripomínať, že keď bude prekonaný, naďalej budeme musieť dodržiavať rovnaké smernice, a že "socilal distancing" ako sa to eufemisticky nazýva, bude novým princípom organizácie spoločnosti. A v žiadnom prípade to nie je možné zrušiť, či už to bolo prijaté v dobrej alebo zlej viere."

https://ceskapozice.lidovky.cz/forum/koronavirus-jak-prekrocit-prah-ktery-oddeluje-lidstvo-od-barbarstvi.A200714_164852_pozice-forum_lube?utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=smedennynl

V úvode článku Agamben napísal "Norma ktorá stanovuje, že je potrebné zriecť sa dobra aby bolo zachránené, je rovnako falošná a rozporuplná, ako norma ktorá vyžaduje aby sme sa pre slobodu vzdali slobody."

 

Vladimír Malec