Andalúzske pobrežie
Apartmány









Invitation


Jubilejné Sté zhromaždenie

Fotoobjektívom E. Szombatovej

Jubilejné Sté riadne zhromaždenie a celkove 242. podujatia v 21-ročnej histórii združenia nielen nútilo mozog k vyššej výkonnosti podporujúc tie najušľachtilejšie ideály, ale malo aj nie tak častú pohodu s optimizmom. Akoby ju priniesol predseda vlády Čiernej Hory Milo Djukanovič a jeho spolupracovníci. Vošiel do rokovacej sály za slávnostných fanfár, kde ho sto pozvaných účastníkov pozdravilo postojačky a s potleskom. Potvrdil názor predsedajúceho P. Kasalovského v jeho úvodnom slove (časť z neho je zverejnené na inom mieste), že "najcennejším v klubovej histórii sú opravdivé a svojími činmi – výsledkami príkladné a vnútro ich súčasníkov obohacujúce osobnosti." Jeden z najsilnejších potleskov i keď nebol k dispozícii potleskomer dostal práve M. Djukanovič. (Zvukový záznam jeho prejavu v slovenskom preklade zverejnený na inom mieste.) Udelenie Zlatého biatca zdôvodnil P. Kasalovský. K blahoželaniu M. Djukanovičovi pripojil aj želanie ďaľšieho volebného víťazstva v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. (Zdôvodnenie zverejnené na inom mieste.) Za 61. zahraničného laureáta Zlatého biatca za rok 2014 ho dekorovali ho P. Mihók, J. Gabriel, E. Kohútiková a blahoželali mu osobne J. Breza a M. Pašagič.
V druhej časti zakladajúci člen združenia a predsedajúci plných dvadsať jeden rokov oboznámil účastníkov zhromaždenia so zhrnutím diskusných vystúpení, no i členstvom inou formou vyjadrených názorov k vývoju sociálnej situácie a hospodárstva na území SR v dokumente nazvanom "Houston, máme reálny problém". (Tento dokument je zverejnený na inom mieste.) Na záver jubilejného Stého riadneho zhromaždenia prezentoval otvorený list 12-člennej skupiny členov združenia svetovej verejnosti, prezidentom Ruska a USA a ukrajinským občanom na podporu mierového a civilizovaného riešenia ukrajinskej krízy pod názvom "Proti nezvratnej sterilizácii vyšších foriem života na planéte". (Tento dokument je zverejnený na inom mieste.) O možnosť pripojiť svoj podpis pod dokument prejavili záujem viacerí členovia združenia.
Spoločenské stretnutie pozdravil "diamantovým prípitkom" k jubileu a k vzácnej možnosti vnímať to, čo je zdravý rozum, aj obchodník s diamantami J. Chabreček.
-vs-



Privítanie predsedu vlády Čiernej Hory M. Djukanoviča (vľavo) predsedajúcim jubilejnému Stému riadnemu zhromaždeniu P. Kasalovským spoločne s predsedom Svetovej komorovej federácie P. Mihókom.



Časť účastníkov zhromaždenia, ktoré zaznamenali TV JOJ a TA3, ako aj viaceré tlačové agentúry.



Čiernohorský premiér M. Djukanovič si vyslúžil spontánny potlesk za prejav o časoch minulých, súčasných aj budúcich.



Premiér Čiernej Hory M. Djukanovič priniesol do rokovacej sály pohodu s optimizmom. Vpravo člen klubu M. Pasagič, ktorý je bývalým juhoslovanským občanom, a vyjadril svoj nesmierne uznanie M. Dujakovičovi za výsledky jeho politiky.



Predseda výboru združenia J. Gabriel odovzdáva M. Djukanovičovi osvedčenie o udelení Zlatého biatca za rok 2014.



Častý účastník klubových zhromaždení Radoslav Procházka v rozhovore s Vadimom Breznym.



Predsedajúci P. Kasalovský uviedol a zdôvodnil udelenie Zlatého biatca M. Djukanovičovi, prezentoval "Houston, máme reálny problém" a otvorený list skupiny členov združenia na podporu mierového a civilizovaného riešenia ukrajinskej krízy.



Otvorenie jubilejného Stého riadneho zhromaždenia
a celkove 242. podujatia správcom Petrom Kasalovským


Vážené zhromaždenie,
je mi cťou privítať na našej pôde predsedu vlády Čiernej Hory Mila Djukanoviča. Teším sa prítomnosti našich členov Petra Mihóka, predsedu Svetovej komorovej federácie, Jána Jasovského, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR, predsedov Strany Sieť Radoslava Procházku a Slovenskej národnej strany Andreja Danku, veľvyslancov Kuby, Poľska a Indonézie.

Netradične sme zvolali jubilejné Sté riadne zhromaždenie a celkove 242. podujatie na piatok. Predovšetkým preto, aby sme mali využili príležitosť privítať tu Mila Djukanoviča. Práve v tomto období, keď sa náš svet chveje krízou nielen ukrajinskou, ale akoby predohrou vôbec nie vylúčeného globálného skratu. Vypočujeme si myšlienky neodmysliteľnej osobnosti modernej a všestranne sa rozvíjajúcej Čiernej Hory, vzácneho priateľa našej krajiny, a zároveň jedného z opravdivých - jedinečných lídrov súčasnej Európy. V takomto duchu boli aj návrh na jeho nomináciu, no i názory nášho člena Munira Pašagiča, občana – vrcholového manažéra z bývalej Juhoslávie, ktorý žije a podniká u nás.

Dámy a páni,
už sme mali viaceré jubileá, ale prežili sme ich v spojení s múdrymi a človečensky výnimočnými ľuďmi.

V mojej pamäti majú najvyššiu hodnotu naše mítingy s prezidentom WEFu prof. Klausom Schwabom, politológom Johnom Naisbittom z USA, legendárnym Tomášom Baťom z Kanady, prezidentami Poľska a Slovinska Aleksandrom Kwasnievskim a Milanom Kučanom, ekonómom prof. Jeffrey Sachsom z USA, ruským expremiérom Jevgenijom Maximovičom Primakovom, ukrajinským premiérom Vitalijom Masoľom, finančníkom a nositeľom Nobelovej ceny za mier prof. Muhammedom Yunusom, nemeckým konštruktérom a podnikateľom Ferdinandom Piechom, vedúcou osobnosťou regeneračnej medicíny prof. Ronxiang Xu-om s domovským právom v USA a v ČĽR.

V najvyššej úcte mám celý rad domácich osobností z hospodárstva a z ostatných oblastí ľudských činností. Za dvadsaťjeden rokov ich bolo vyše tisícpäťsto, ktorí využili príležitosť na vzájomnú komunikáciu. Väčšina z nich sa usilovala o to, aby sme plnili naše programové ciele : oponovať vládnu aj opozičnú politiku, napomáhať rozvoju vzťahov so zahraničím a zlepšovať imidž našej krajiny vo svete. V našich snaženiach sme našli plnú podporu u prezidentov republiky Michala Kováča, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča.

Tešíme sa, že členmi boli a sú osobnosti z Českej republiky, z Rakúska, z Nemecka, z Maďarska, z Poľska, z Monaka, z Francúzska, z Veľkej Británie a Spojených štátov, z Číny aj z Bangladéša, zo Švajčiarska, z Ruska aj z Ukrajiny, z Austrálie a z Kazachstanu. Prezidenti, premiéri a členovia vlád, predstavitelia svetových a medzinárodných organizácií, lídri z vedy, školstva a kultúry, a samozrejme z hospodárstva. Osobitne zaujímavou činnosťou bolo založenie výročnej ceny Zlatý biatec v 1993. roku, ktorý má dodnes 60 zahraničných a 172 domácich osobností. Potom sa založili ocenenie Prominent ekonomiky v 1995. roku a tradičné internetové ankety World Politician, BEST BANK, Najsympatickejší člen vlády SR a Najsympatickejší poslanec NR.

Nebudem ďalej uvádzať, čo sme urobili, a čo sa nám nepodarilo. Prosím nášho vzácneho hosťa, aby sa ujal slovo a priblížil nám pozíciu Čiernej Hory v súčasnej Európe a vôbec vo svete.


Zvukový záznam prejavu predsedu vlády Čiernej hory
M. Djukanovica

mp3 súbor »


Vyhlásenie premiéra Čiernej Hory Mila Djukanoviča
za laureáta Zlatého biatca za rok 2014

Predseda vlády Čiernej Hory Milo Djukanovič je doyenom na balkánskej politickej scéne. Predsedom vlády Čiernej Hory sa po prvý raz stal ako dvadsaťdeväťročný v roku 1991 , v deň svojich narodenín. Vládu prebral v období, ktoré bolo jedným z najťažších v dejinách bývalej Juhoslávie i Čiernej Hory. Juhoslávia sa nachádzala na prahu rozpadu, ktorý bol sprcvádzaný vojnami, úpadkom hospodárstva, rozpadom etických a morálnych hodnôt, biedou a utrpením ľudí, čo negatívne ovplyvňovalo aj vývoj v Čiernej Hore. Milo Djukanović sa medzi prvými vzoprel deštruktívnej politike Slobodana Miloševiča, ktorá generovala konflikty medzi národmi vtedajšej Juhoslávie, a v roku 1999 uchránil Čiernu Horu pred leteckými útokmi NATO na bývalú Zväzovú republiku Juhosláviu. Svojou pragmatickou, ale zároveň aj vizionárskou politikou dokázal v deväťdesiatich rokoch udržať Čiernu Horu mimo vojnových konfliktov a úspešne ju previesť cez zložité labyrinty balkánskej politiky.

Čiernej Hore sa pod vedením Mila Djukanovića ako jedinej zo všetkých krajín bývalej Juhoslávie, podarilo v demokratickom referende v roku 2006 obnoviť po sto rokoch svoju štátnosť a vztýčiť svoju zástavu v Spojených národoch v New Yorku. Generácie Čiernohorcov snívali sen o nezávislej Čiernej Hore, ale až Milovi Djukanovićovi sa podarilo, vďaka jeho sile, politickej múdrosti a trpezlivosti, ale aj osobnej charizme, premeniť ten sen na skutočnosť.

Z Čiernej Hory, ktorá bola nielen najmenšou, ale aj najmenej rozvinutou republikou bývalej Juhoslávie, vytvoril štát , ktorý je dnes symbolom politickej a ekonomickej stability, symbolom tolerancie a harmónie medzi rôznymi etnikami a náboženstvami. Štátom, ktorý má usporiadané vzťahy s národnostnými menšinami na svojom území i so svojimi susedmi a ktorý pozitívne ovplyvňuje stabilitu celého regiónu západného Balkánu Štátom, ktorý úspešne vedie prístupové rokovania s Európskou Úniou a nachádza sa pred vstupom do NATO.

Milo Djukanović bol a je premiérom, ktorý vždy venoval maximálnu pozornosť hospodárskemu rozvoju krajiny. Ako vyštudovaný ekonóm sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na formovaní ekonomickej politiky štátu a osobne zabezpečil významné zahraničné investície do hospodárstva Čiernej Hory, predovšetkým do rozvoja turistického ruchu, ktorý je jednou z hlavných rozvojových priorít.

Milo Djukanović bol a je politikom evolúcie a zmeny , politikom, ktorý pozorne vnímal a neustále sa prispôsoboval výzvam, ktoré prinášal vývoj na Balkáne, v Európe i vo svete; politikom, ktorý vždy vedel pre Čiernu Horu nájsť tú najlepšiu cestu. Milo Djukanovič sa dnes nachádza na čele vlády Čiernej Hory už po siedmy raz. Ale aj dnes, takmer po štvrťstoročí, vedie Čiernu Horu do európskej budúcnosti s rovnakou prezieravosťou a trpezlivosťou, zmyslom pre víziu i realitu, osobnou charizmou i energiou ako v mladosti.

Hovorí sa, že hodnoty ľudí vždy lepšie a objektívnejšie zhodnotia dejiny než súčasnosť. Ale už dnes môžeme povedať, že Milo Djukanovič zohral kľúčovú úlohu pri tvorbe modernej, demokratickej a európskej Čiernej Hory. Že meno Čiernej Hory bude vždy evokovať meno Mila Djukanovića.

Vážený pán Djukanovič,
prijmite moje blahoželanie a fakt, že vám vzdávame myslene najhlbšiu poklonu za výsledky vašej práce a života. Sme radi, že ste priateľom našej krajiny a osobnostným príkladom v zjednocujúcej sa Európe. Pred dvadsiatimi rokmi sme poctili ako prvú zahraničnú osobnosť slovinského prezidenta Milana Kučana, dnes už je na nebi čestných a výnimočných osobností. Po ňom sme túto cenu priznali ďaľším svetove a európsky významným 59 osobnostiam - organizáciám.

V tejto chvíli Vás prosím, vysokoctený pán Djukanovič, aby ste si prevzali ako Zlatý biatec za rok 2014 pre zahraničnú osobnosť v poradí šesťdesiatuprvú od 1994. roka.

Zlatý biatec odovzdajú jeho doterajší laureáti zo Slovenskej republiky : Mikuláš Milko, generálny riaditeľ CK Hydrotour, Ján Gabriel, predseda výboru združenia, a Heidy Schwarczová, rektorka Stredoeurópskej vysokej školy. Nech znejú slávnostné fanfáry.


Houston, we have a real problem

Houston, máme reálny problém ... Dr. Peter Kasalovský, zakladajúci člen a správca združenia od 1993.roka

Vážené dámy a páni, priatelia,
výbuch kyslíkovej nádrže na Apolle 13 ohrozil nielen poslanie, ale aj životy troch astronautov. Oznámil ho z orbity Jim Lovell pred 44 rokmi, 14. apríla 1970. Tento pamätný výrok "Houston, máme reálny problém ..." sa preniesol do každodennej praxe. Používa ho mnoho ľudí, niekedy z recesie a niekedy s tou najväčšou vážnosťou. Už na minulom klube sme hovorili o rizikách dotýkajúcich sa Slovenska. V prípade, že nezačneme pracovať na ich manažovaní, budeme mať skutočne vážne sociálne problémy. V diskusii sme prostredníctvom členov klubu identifikovali množstvo vecí, ktoré ostávajú na Slovenku roky neriešené. Navrhli riešenie podnikateľských problémov Slovenska participatívnym spôsobom. Dnes by sme si mali ozrejmiť, ako je celkovo konštruované naše ekonomické prostredie. Ako sa s tým dá pracovať. Máme pre ekonomickú činnosť k dispozícii v podstate tri úrovne ekonomického prostredia a tými sú :
  • Globálne ekonomické prostredie, ktoré sa nachádza za vonkajšou hranicou Európskej únie.
  • Vonkajšie ekonomické prostredie Slovenska, ktoré tvorí Európska únia.
  • Vnútorné ekonomické prostredie, ktoré je takmer úplne kolonializované zahraničným kapitálom z oboch predošlých ekonomických prostredí.
Napriek tomuto pohľadu sa zdá, akoby sa naša štátna a politická garnitúra riadila Buchvaldovým zákonom, ktorý hovorí: "Ak sa dá hospodárstvo do poriadku, všetko ostatné sa rozvráti." Možno, že je to na počutie úsmevné, ale práve táto vec nedá našim štátnym a politickým reprezentantom v noci spávať. Vôbec nevylučujem, že produkuje všetky ich desivé sny okrem jedného, že ich minúta slávy môže skončiť úplne neslávne. Desivým príkladom toho je dnes Ukrajina s jej vnútornými konfliktami. Takže... Ako ?

Nedajbože, aby kolonializovaná ekonomika na našom území začala fungovať. Od roku 1989 totiž stačí, ak sa krajina ako Slovensko riadi dvoma virtuálnymi nezmyslami. V ekonomickej základni sľubovaním šťastných zajtrajškov, alebo v ideologickej nadstavbe stavanie našej biednej slovenskej existencie na známej mantre NIA - niet inej alternatívy. Toto perpetum mobile poháňajú médiá a slúži na produkciu a reprodukciu spomínaných dvoch "akčných hesiel". Je smutné, že ich už počúvame tretie desaťročie. Čo na to povedať ? Žiaľ, aj keď nerád, musím zhodne s novinárom a spisovateľom Erichom Kästnerom konštatovať, že "Rozum musí každý nadobudnúť, hlúposť sa šíri sama." Mohutná podpora tohto procesu médiami, vytvára celý pokrivený systém nadstavbových vzťahov vo všetkých duchovných, kultúrnych a, žiaľ, v poslednom období už aj vo vedeckých oblastiach života. Zhrnuté do jednej vety: pokrivená ekonomická základňa Slovenska nemôže vyprodukovať nič iné ako pokrivenú nadstavbu všetkých ostatných vzťahov v spoločnosti.

Vážené dámy a páni,
prejdem k rozboru jednotlivých prostredí.
Globálne ekonomické prostredie bolo a naďalej je formované kapitálovými centrami USA, EÚ, Ruska, Číny a Japonska. O slovo sa hlási už aj Juhoamerický kontinent. To isté čakalo aj africké štáty v podobe lýbijského projektu prechodu na zlatý štandard v celej Afrike. Takže, pri analyzovaných úrovniach globálnej ekonomiky môžeme urobiť záver, že vojna v lokálnom meradle je aj naďalej formatívnym prostriedkom svetovej spoločnosti. Mierová ekonomická integrácia je zatiaľ utópiou a bez neokoloniálnych prevratov sa kapitálové centrá nezaobídu. Predovšetkým preto, že globalizácia sa spustila bez pravidiel a to sa nezmenilo. Technológiu prevratov zvládnu iba kapitálové centrá s mohutnou spravodajskou podporou špionážnych centier v spojení s globálnymi finančnými organizáciami, alebo reálnou národnou ekonomickou mocou. A preto aj naďalej platí: mier sa vždy začína úsmevom a končí cerením zubov.

Utvorením plnohodnotných monopolov mimo štátne aparáty krajín transnacionálneho a multinacionálnho charakteru v 70. rokoch minulého storočia po páde zlatého štandardu vznikajú nové podmienky. Tieto monopoly sa vnútorne menia, kde následne za uplynulých tridsať rokov prebehlo zosieťovanie ich vnútornej ekonomiky. Tým sa ekonomické centrá monopolov zbavili zodpovednosti a rizík a tie preniesli na narodno-štátnu úroveň. Výsledok vidíme na Slovensku, kedy z jedného vyrobeného eura ostáva pre rozvoj krajiny len asi 16 centov.

Aj keď Európska únia vznikla na mierovej báze, rozširuje sa ďalej neokoloniálnym spôsobom o štáty strednej a východnej Európy. Vývoj globalizácie pokračuje. Na svetovej scéne práve prebieha vznik hádam najväčšieho ekonomického zoskupenia v dejinách a tým je BRIC, ktorý už prekračuje kontinenty. Aj tu musíme použiť to známe: "Houston, máme problém ...". Začiatok finančný chaosu nemusí byť iba strašiakom.

Prečo ?

Celková tendencia ekonomického vývoja globálneho sveta smeruje na vytvorenie takzvaných kontinentálnych ekonomík, pre ktoré sú už splnené objektívne podmienky v podobe energetických, dopravných systémov, produktovodov a množstva ďalších častí takejto ekonomickej základne. A tak BRIC bude mať problém, lebo zatiaľ pre takýto čiastočne globálny typ ekonomiky sú splnené len štyri podmienky. Internet, vznik elektronickej meny ako Bitcoint, prebiehajúci pád monopolu dolára a ekológia. Aký je teda záver ? Euroázijský kontinent je už dnes možné úplne ekonomicky integrovať do tzv. kontinentálnej ekonomiky. To ostatné bude realizovateľné v neďalekej budúcnosti. V súčasnosti sa to dá realizovať, ale so značnými problémami. Malá poznámka: v transfere ekonomiky na iný kontinent zohrá značnú úlohu starý ekonomický mechanizmus. Tým je vývoz kapitálu, ktorý bude uprednostňovaný pred vývozom tovarov a moderne prepojený s menej známou výrobnou surovinou a to informáciou o technológiách.

Samozrejme o týchto tendenciách by sa dalo ďalej široko diskutovať. Dôležité je, že Slovensko má možnosti integrácie do medzinárodnej deľby práce v každom so spomínaných ekonomických priestorov. Vyžaduje to však dlhodobú kontinuitu ekonomiky a politiky. Žiaľ, naše slovenské smetisko je malé a kohútov veľa. O národnú ekonomiku sme vďaka kohútom prišli, ale o tom sa zmienime v pasáži o vnútornom ekonomickom prostredí. Zatiaľ sa zamerajme na to, čo by sa dalo pre Slovensko urobiť na globálnej úrovni ekonomiky.

Perspektívne sa v medzinárodnej deľbe práce javia dva kapitálové a tovarové priestory: Čína a celá juhoázijská oblasť, Južná Amerika, a najmä Brazília. Budeme pri tom vychádzať z údajov americkej CIA. Začneme tým, že nie nadarmo sa hovorí: " Na začiatku boh stvoril Zem... všetko ostatné je Made in China." A preto ponúkam niekoľko náhodných ekonomických rozmerov od CIA o Číne a Brazílii, kde vidíme aj perspektívu uplatnenia sa Slovenska.

Ak sa pozrieme na ekonomický rozmer Číny z pohľadu CIA, tak sa vyznačuje týmito rozmermi: HDP - tretie na svete a neustále rastie, je na prvom mieste v zamestnanosti obyvateľstva, na prvom mieste v produkcii elektrickej energie. Je na prvom mieste v počte telefónov aj mobilných telefónov, na piatom mieste v počte pripojených providerov k Internetu, ale na prvom mieste v počte obyvateľov pripojených na Internet. V súčasnosti sa integruje do ekonomického uskupenia krajín BRIC.

Teraz sa pozrime na ekonomický rozmer Brazílie, kde z pohľadu CIA sa vyznačuje týmito rozmermi: HDP – ôsme na svete a posledné roky rastie, čo do počtu populácie je na šiestom mieste vo svete, Je na treťom mieste v počte telefónov a štvrtom mieste v počte mobilných telefónov, na treťom mieste v počte pripojených providerov k Internetu, ale na štvrtom mieste v počte obyvateľov pripojených na Internet. V súčasnosti sa aj táto krajina integruje do ekonomického uskupenia krajín BRIC. A tak by sme mohli pokračovať o každej krajine sveta.

Pripomeňme si informačnú "maličkosť". CIA o jednotlivých krajinách disponuje s viac ako tisícom kvantitatívnych národohospodárskych, vojenských, sociálnych a iných položiek, ďalej s cca 200 súhrnnými skupinami ukazovateľov na každú krajinu, sústredených do ôsmych základných oblastí a to vrátane grafických priestorových analýz, na báze ktorých je možné vykonávať počítačové modelovanie sociálnych procesov. Napriek tomu, že sme členmi NATO, tieto informácie, ktoré CIA poskytuje, sa využívajú len málo, alebo vôbec. Pri tom by spomínané informácie mohli pomôcť niektorým našim ministerstvám a vláde pri zahraničných rokovaniach.

Na doplnenie a spresnenie týchto informácií naše združenie v poslednom čase využíva pôsobenie diplomatických služieb pri prezentácií krajín prostredníctvom ich ambasád dislokovaných na Slovensku. To umožňuje presnejší obraz o súčasnom svete a možnosti výrobnej a, obchodnej a kultúrnej spolupráce členov klubu s týmito krajinami.

Vážené zhromaždenie,

vonkajšie ekonomické prostredie tvorí priestor Európskej únie, kde je Slovensko už etablované. Používa spoločnú menu a podieľa sa na práci únijných politických orgánov. Pokiaľ nedôjde k ich demokratizácii a federatívnemu usporiadaniu, môžeme smelo povedať "Houston, máme reálny problém...". Odstredivé trendy sú v EÚ jasné a preukázateľné. Aj keď sa združenie krajín V4 pre Slovensko ukazovalo ako veľmi produktívny celok, nenapĺňa všetky možnosti, ktoré má. Na minulom klube sme hovorili aj o postavení Slovenska v okruhu ekonomík EÚ a preto sa nebudem opakovať.

Pre Slovensko nastáva nová situácia, keď je EÚ prijímaná transatlantická dohoda so Spojenými štátmi. Znenie zmluvy je utajované a preto muselo byť ukradnuté. Zas sme dospeli do stavu, kedy vlastným vládam kradneme dokumenty, aby sme zistili, že pracujú proti nám a na našom zničení. Doterajšie analýzy tohto dokumentu jasne ukazujú, že obe zmluvy transatlantickej dohody TTP a TTIP dávajú korporáciám právomoci mimo legislatívu jednotlivých štátov. Štátna legislatíva sa obíde tým, že arbitráže sa budú vykonávať nadnárodné právne orgány, ktoré ale budú kontrolovať korporácie. Že je tomu tak, to sa prakticky potvrdilo už v prípade transatlantickej zmluvy NAFTA. Veľké ťažobné spoločnosti napriek zjavnému poškodzovaniu životného prostredia frakovaním, ako napríklad Dow Chemicals, Exxon Mobil, ale aj farmafirmy, postupujú presne týmto spôsobom. Slovensko vďaka povoľovaniu prieskumov nerastného bohatstva cudzími nadnárodnými spoločnosťami sa v budúcnosti ocitne pred takýmto súdnym dvorom a má problém. Tu už nepomôže ani Huoston. Predsa do prieskumu už boli vložené peniaze a my sme si ich dovolili, zatiaľ bez protihodnoty, vyhnať z krajiny. Pokiaľ sa Slovensko nenaučí hrať šach na iluzórnej brzeziňského svetovej šachovnici, príde o nerastné suroviny a aj pôdu. Vojna o vodu už začala, ale zatiaľ je skrytá. Musíme preto položiť oprávnenú otázku, pracuje a pracovali vlády po roku 1989 proti občanom Slovenska ? Alebo je to ešte inak. Ak Slovensko nezareaguje na túto výzvu a jasne nezadefinuje, čo je majetkom štátu, príde o pôdu, suroviny, vodu a vôbec o energiu. Okrem toho sú do atlantických zmlúv zakomponované zmluvy SOPA a ACTA, ktoré vyvolali pobúrenie verejnosti, lebo vedú ku kontrole webu a porušovania súkromia. Každý má už plné zuby fízľovania britsko-amerického tandemu NSA-GCHQ. Okrem toho je tam aj predĺženie patentovej ochrany, čo bráni technologickému postupu vo všeobecnosti a najmä v oblasti liečiv.

Takže, uvidíme.

Pri analýze zmienených zmlúv je treba vnímať, že pre jedno percento populácie sveta, nazvime ho "liga nedotknuteľných", sa práve utvára priestor pre odpútanie sa od politickej a právnej zodpovednosti voči štátom. Transatlantickými dohodami, teda vzniká na planéte systém nepostihnuteľných, ktorých môže odstrániť iba vojna a revolúcia a to je ďalšia globálna hrozba, o ktorej sa pre istotu nehovorí.

Vážené dámy a páni,

vnútorné ekonomické prostredie každej krajiny možno charakterizovať ako komorné a intímne. Žiaľ, naša intimita sa po roku 1989 zmenila na striptíz a komornosť na verejný dom. Pri čom bodrelmamá je ešte k tomu cudzia štátna osoba. Prekvitajúca politická prostitúcia poslancov je len doplnkovým koloritom Slovenska. Pre tieto prostitútky platí slovenské porekadlo: "Líška srsť, nie kožu mení." A koža líšky je vždy výrazná.

Začnem súčasnosťou. Hlúposť tzv. pravice na Slovensku dosiahla maximum. Avšak víťazstvo pána Kisku v prezidentských voľbách nie je v žiadnom prípade víťazstvom pravice, ako sa jej exponenti domnievajú. Výsledky volebných prieskumov na opätovné zvolenie SMER-SD dva či tri dni po voľbách sú na 42,5 % a percentách. Už z toho je jasné, že streštené názory tzv. pravice sú jasným prípadom mediálnej paranoje Slovenska. Výsledky prezidentských volieb a následný prieskum dokázali, že Robert Fico vyťažil z vlastnej voličskej základne čo sa len dalo. Aj keď SMER-SD spoločnosti a voličom poskytuje priestor pre ľavicové názory, výsledky vládnutia hovoria o akomsi nie celkom jasnom pragmatizme, ktorý začína byť pre jeho voličov nejasný a zahmlievajúci. SMER-SD takouto svojou činnosťou nechtiac bráni vyformovaniu a pôsobeniu skutočného ľavicového politického subjektu s jasne vyhranenými ľavicovými programovými cieľmi a hodnotami. Z naznačeného vidieť, že pochopiť prax tejto strany je dosť neľahké, a potom, ako vôbec pochopiť stav politických cieľov pravice na Slovenku.

Takže, aj pri politickej pravici si je možné položiť otázku, ide ešte vôbec o pravicu ? Hodnotové systémy pravice aj ľavice sa prelínajú spôsobom. Je to nová taktika ? Asi nie. Totálny prepad pravice v parlamentných voľbách zapríčinený nejasnosťou politického smerovania, vytvoril na Slovensku politický systém vyznačujúci sa totálnou nesymetriou. Členská základňa na rozdiel od SMER-u-SD je u pravice nahradená virtuálnym pôsobením na voličov cez všetky médiá. Aj keď všetky strany napravo od SMER-u vyhlasujú, že vyznávajú také, alebo onaké hodnoty, pasujú sa do role kresťanských, nacionálnych, liberálnych a konzervatívnych smerov, zvoliteľnosť do parlamentu ich objektívne do zohnala do jedného vystrašeného slepačieho kŕdľa. Ten vytvára nehomogénny celok, ktorý sa bude vyznačovať značnou politickou prostitúciou, kde hlavným kalkulom nám známych politikov bude zvoliteľnosť strany a nie jej hodnoty, ktoré subjekt vyznáva.

Skutočným víťazom prezidentských volieb sa stali rovnako ako aj v predchádzajúcich parlamentných a komunálnych voľbách nie utajení vlastníci domácich finančných skupín a veľkých zahraničných korporácií. Tí sa maskujú za "pravicu" aj za "ľavicu". Je to výsledok koordinovaných marketingových a mediálnych akcií.

Napriek nepriaznivému politickému prostrediu je pre Slovensko je dôležité okamžite prejsť na relokáciu ekonomiky, ktorá by postupne nahradila dominujúci industriálny model ekonomiky. Keďže sme na klube o nastávajúcej 15-20-ročnej ekonomickej zime hovorili v súvislosti s krízou prebiehajúcou od roku 2008 (všetky materiály sú na webe), nebudem sa k téme vracať. Urobíme krátky rozbor potrebnej relokácie ekonomiky, ako možného východiska z ekonomicko-politického marazmu Slovenska.
  • Novou prioritou ekonomiky na našom území nebude maximalizácia ekonomického rastu, ale jeho rozptyľovanie na nižšie úrovne s cieľom rozvoja lokálnej ekonomiky a obnovy sociálneho kapitálu.
  • Procesy ekonomickej relokalizácie sú spojené s postupným vytváraním diverzifikovaných lokálnych trhov, ktoré budú umožňovať prakticky neobmedzený rozvoj v najbližších desaťročiach a tým môžeme čeliť aj problémom s minoritami.
  • konkurencia cenou bude postupne nahrádzaná konkurenciou kvality a to už vidíme dnes odmietaním potravinových praktík obchodných reťazcov.
  • Postupná obnova významu remeselnej kvality spolu s využitím miestnych surovinových zdrojov a výrobnej tradície, bude umožňovať postupné riešenie problémov nezamestnanosti a vytváranie väčšieho množstva pracovných miest na lokálnej úrovni bez koncentrácie obyvateľstva v mestách. Podporí sa zaľudňovanie vidieka. To umožní čeliť aj úniku mozgov a zamedzí nežiaducu prisťahovaleckú emigráciu .
  • Vytvorenie udržateľného modelu ekonomiky v prípade jeho úspešnej realizácie bude znamenať opravu transnacionalizačnými procesmi deformovanú štruktúru globálnej ekonomiky a súčasne zabezpečí zvýšenie ekonomickej bezpečnosti štátov a ich občanov.
Vážené zhromaždenie, na záver jedna poznámka a dva citáty. To, že je najvyšší čas začať s ekonomickou relokáciou na Slovensku, netreba zdôrazňovať. Už aj preto, lebo sme dospeli do stavu, keď "Spravodlivosť je iba v pekle, v nebi je milosť a na zemi kríž." Toľko nám odkázala kresťanská spisovateľka Gertruda von Le Fort.

Keďže aj "Najabsurdnejšie a najbláznivejšie nádeje a sny sa niekedy stávajú príčinou mimoriadneho úspechu." Tak by sme sa do toho mali neodkladne pustiť. To nám odkazuje herec Robets Strauss po svojom hereckom úspechu. Myslím, že to vystihuje situáciu a tú treba zmeniť.

Treba veľmi opatrne vnímať aj to, čo sa o nás hovorí, ako sme hodnotení zo zahraničia a v našom prípade predovšetkým v Bruseli. A to napriek našej závislosti by sme mali chápať, reálne hodnotiť a poučiť sa v našom živote. Či už ide o problematiku zamestnanosti a vôbec sociálnych vecí, školstva a zdravotníctva.

Každá vláda, ktorá tu bola, skončila fiaskom, lebo začala vyznávať sebauspokojovanie sa, vďačnostné rozhodovanie v najrôznejších podobách a strach z približovania sa, a nedajbože, plnenia želaní väčšiny občanov spred štvrťstoročia a posledných parlamentných volieb. A potom, musím pripomenúť v tejto súvislosti, že k poučeniu pre stratu pamäti ľudskej nedôjde. Každoročne u nás totiž zomiera asi 80 tisíc občanov, čo je za tých 25 rokov takmer 2 milióny ľudí, teda 35% obyvateľstva, ktoré sa postaralo o zmenu režimu (!). Jeho vizitkou účasť súčasných občanov v komunálnych, v parlamentných, v prezidentských a v eurovoľbách. Tragicky smiešna a umožňujúca vládnuť spravidla štvrtinovej väčšine. Takže, ťažko byť optimistom.

V Bratislave, 28. apríla 2014


Proti nezvratnej sterilizácii vyšších foriem života na planéte

Otvorený list svetovej verejnosti, prezidentom Ruska a Spojených štátov a ukrajinským občanom na podporu mierového a civilizovaného riešenia ukrajinskej krízy

Schopnosť viesť modernú vojnu "štvrtej generácie" je v rukách veľmocí Ruska a Spojených štátov. Takáto vojna sa vedie proti počtom a rozlohou malým a stredným štátom, ktoré nedisponujú takýmito technológiami vedenia vojny. Ich organickou súčasťou sú aj médiá a mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia a ich hlavným cieľom je ovplyvňovanie vnútornej politiky. Ďalej sú to súkromné jednotky žoldnierov, ktorých úlohou je vyvolať násilie a celkový chaos. Dokonca mnohé vlády vytvárajú podmienky aj finančné zdroje na ich výcvik.

Treba pripomenúť, že Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu nedisponovalo takými technológiami, aby mohlo viesť vojnu "štvrtej generácie". Na príklade Ukrajiny však vidíme, že Rusko v súčasnosti dospelo do stavu, kedy je schopné viesť aj tento druh vojny a to precízne. Viac ako významné je, že Rusko v zahraničnej politike trvá na koncepte kooperačnej zahraničnej politiky. Stojí na silnej diplomacii uznávajúc princípy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a KEBSu. Nazdávame sa, že riešenie sýrskeho konfliktu to jednoznačne potvrdzuje.

Zo správania sa veľmocí neraz vychodí, že vnímajú iba a výlučne seba a svoje národy, čo značne deformuje už aj tak splošťovanú až k lineárnosti orientovanú verejnú mienku inde vo svete. Občas majú síce spoločný záujem, ale inokedy každý z nich chce byť hlavným činiteľom svetového vývoja, či dokonca histórie. Je nesporné, že vysoká súzvučnosť ich spolupráce a diplomacie môže zabraňovať vzniku fatálnej vojny spojenej s koncom civilizácie. V otázkach zachovania mieru môžu byť úspešné len vtedy, keď budú komunikovať lepšie ako v súčasnosti s ostatným svetom a jeho obyvateľstvom.

Súčasná koncentrácia vojsk na jednej a druhej strane hranice Ukrajiny a ďalších štátov s Ruskom zvyšuje možnosť náhodnosti vzniku nielen lokálnej, či regionálnej, ale aj globálnej konfrontácie. Vnútorné pomery a ich vývoj na Ukrajine majú potenciu prerásť do poslednej svetovej vojny. Máme k dispozícii vedecké štúdie a spolu s nimi počítačové modely potvrdzujúce, že keby došlo k vojne, tak dôjde aj k nezvratnej sterilizácii planéty od akýchkoľvek vyšších foriem života. Pokračovanie celkového rozvratu na Ukrajine je ľudsky neúnosné. Je najvyšší čas, aby ho veľmoci zastavili.

Ukrajinci sú Ukrajinci. Nie sú to ani proruskí teroristi, ani separatisti, ani kyjevskí fašisti. Súčasná vláda je síce dočasná s obmedzenou legitimitou, ale to neznamená, že je fašistická. Je však neúnosné, keď dôsledky politických lapsusov, korupcie a dlhotrvajúce vnútropolitické napätie táto vláda nedokáže riešiť inak ako silou. A to ešte takpovediac päť minút po dvanástej "neefektívnou" vojenskou ofenzívou namiesto rokovania dohodnutého na medzinárodnej úrovni. Treba dodať, že ukrajinská revolta sa začala preto, lebo celkový úpadok a osobitne miera korupcie sa stali pre široké vrstvy občanov neznesiteľnými. Ďalšiu svoju revolúciu opäť neustrážili, a tak vytvorili priestor pre krízový a nekontrolovateľný vývoj v celej krajine.

Hlavným nepriateľom a problémom Ukrajiny a Ukrajincov je upadajúca ekonomika. Ukrajinská vláda by namiesto vojenských operácií mala riadiť všestranné zabezpečenie chodu hospodárstva, sfunkčnenie inštitútov demokracie a zlepšenie životných podmienok spolu s deblokáciou korupčníkov. Doteraz najbohatší Ukrajinci nenavrhli pomoc vlastnému štátu s riešením finančnej krízy, a predovšetkým dlhov. Dočasná vláda o to požiadala Spojené štáty, Európsku úniu, MMF a ďalšie inštitúcie, pričom výšky možných pôžičiek a najrôznejších finančných investícií naznačujú dosť jasne, že Ukrajina vskutku smerovala a došla k celkovému kolapsu.

Lídri veľmocí sledujú vlastné záujmy, ale, pokiaľ chcú byť svetovými lídrami v skutkoch, tak im ostáva urobiť krok späť zo svojich myslených pozícií a pod kontrolou verejnosti rokovať o tom, ako podporiť mier, demokraciu a dôstojný život na Ukrajine. Bolo by to absurdné a veľmi nebezpečné, keby sa Rusko a Spojené štáty začali vzájomne označovať za protivníkov - nepriateľov. Také želania sú vždy medzi generálmi, ale aj vyvolávačmi novej "studenej vojny" a tiež vojenských konfrontácií. Na tomto sa verejne priživujú aj politici z pravého aj ľavého spektra.

Neoddá sa rozmýšľať, čo by bolo, keby prvá, a v konečnom dôsledku aj posledná vojna na európskom kontinente začala na ukrajinskom teritóriu. Bola by to prehra Spojených štátov, Ruskej federácie, Európskej únie a ideálov celoeurópskej integrácie, ale predovšetkým by to bol knokaut Ukrajiny a jej čestnej demokratickej verejnosti. Je vskutku najvyšší čas konať neodkladne a dať jasne najavo, že si neželáme doterajší vývoj a to, že v takejto situácii, keď ide o vojnu a o mier, chceme včasné a nestranné informácie o všetkých riešeniach ukrajinskej traumy.

Spoliehame sa na prezieravosť a múdrosť prezidentov B. H. Obamu a V. V. Putina, že potvrdia svoje svetové líderstvo ako ich predchodcovia J. F. Kennedy a N. S. Chruščov, keď pred vyše polstoročím na poslednú chvíľu zachránili mier a odvrátili jadrovú katastrofu.

V Bratislava, 16. mája 2014

Dr. Peter Kasalovský, zakladajúci člen združenia a správca od 1993. roka, Ing. Ján Gabriel, predseda výboru združenia,

prof. JUDr. Vojtech Tkáč, DrSc., František Pancurák, doc. MUDr. Jaroslav Hinšt, CSc., Ing. Ján Blcháč, PHD, Ing. Peter Čatloš, PHD, Ing. Miroslav Budoš,

Dr. Ján Šály, doc. Ing. Ladislav Štibrányi, doc. MUDr. Daniel Bohmer, CSc., Ing. Jiří Mikulenka, Ladislav Žák