Hospodársky denník
USD40,523 Sk
EUR43,262 Sk
CHF27,075 Sk
CZK1,211 Sk
  Piatok  1.Októbra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Deblokovať, ale na základe čoho?


Rusko splácalo dlhy SR od roku 1996 iba na základe džentlmenskej dohody „Nie je pravda, že ruská strana môže dodať tovar len za 10 mil. USD v rámci dlhu bývalého ZSSR, resp. teraz RF voči Slovensku a že podmieňuje rokovania o deblokácii problematikou vyrovnania platby za nerealizovaný dovoz systému S-300.“ To je oficiálne stanovisko ruskej strany. Po nedávnych rokovaniach rusko-slovenskej zmiešanej komisie v Moskve (10. septembra tohto roka), ktoré nadväzovali na rokovania z júla a marca, sa na Slovensku začal opäť spolitizúvať problém deblokácie ruského dlhu voči SR na základe medzivládnej dohody z 24. júla 1994 o znižovaní zadlženosti bývalého ZSSR a RF voči SR. Štátny tajomník MO SR Jozef Piovarči, ktorý viedol slovenskú delegáciu a prebral tak agendu po Vladimirovi Podstránskom, štátnom tajomníkovi MF SR, vtedy po rokovaniach uviedol, že „ruská strana po jednostrannom odstúpení (Slovenska) od dodávok ruského raketového systému na Slovensko zablokovala všetky ostatné snahy o dovoz materiálov. Po vzájomnom vysvetlení rôznych aspektov súvisiacich s kontraktmi, zmluvami, sme dosiahli aspoň čiastkový úspech, že ruské MF súhlasilo s uvoľnením dodávok z RF na Slovensko v rámci deblokácie a prestane podmieňovať tieto dodávky vyriešením problematiky S-300. Ruská strana súhlasila uvoľniť asi 10 miliónov USD v roku 1999 na dodávky špeciálu pre rezort obrany Slovenska". Lenže podľa informácií, ktoré získal Hospodársky denník, sa v zápisnici z rusko-slovenských rokovaní v Moskve uvádza, že „ruská strana v súvislosti s krízovou finančno-ekonomickou situáciou v krajine informovala slovenskú stranu, že v súčasnosti nebude môcť potvrdiť konkrétny objem dodávok v roku 1999 na účely splácania zadlženosti". Problém teda treba hľadať v právnom základe zadlženosti. Ruská strana nevyjadrila nezáujem o pokračovanie deblokačného procesu. Naopak, „strany vyjadrili vzájomné porozumenie v tom, že otázka kompenzácií nákladov ruskej strany za zrušenie dodávky špeciálneho komplexu nebude prekážkou pre rozvoj procesu znižovania zadlženosti bývalého ZSSR a RF voči SR dodávkami tovarov“ (zo zápisnice). Treba však rokovať na právnom základe. Medzivládna zmluva z 24. júla 1994 o znižovaní zadlženosti ZSSR a RF voči SR sa totiž skončila v roku 1996. Doteraz nebol podpísaný adekvátny dodatok, ktorý by sa stal právnym základom na preberanie tovarov v rámci deblokačného procesu. Ruská strana aj tu má záujem o jeho podpísanie, tak ako to urobila s českou stranou (na základe dodatku by sa na budúci mesiac malo podpísať aj memorandum s určením tovarov a množstva na najbližšie obdobie). Dokonca zmiešaná slovensko-ruská medzivládna komisia v marci určila aj presný termín podpísania dodatku - „komisia odporúča ministerstvám financií obidvoch strán do 31. mája 1999 pripraviť a podpísať text dodatku“. Odvtedy prešlo niekoľko mesiacov, a ak to zoberieme celkovo, ruská strana od roku 1996 splácala na základe džentlmenskej dohody. Slovenská strana a MF SR to zrejme vedia najlepšie, doteraz sa podmieňovalo podpísanie tohto dodatku s tým, že chcú časť deblokácie vyrovnať ruskou stranou v tovaroch a časť celkového dlhu 1,2 mld. USD v hotovosti. To však nie je možné, pretože ruská strana je viazaná Memorandom medzi vládou RF a Parížskym klubom z augusta tohto roka o globálnej reštrukturalizácii celého dlhu, ktorý platby v hotovosti veriteľom Ruska nedovoľuje. To akceptovala pred podpísaním dodatku k podobnej zmluve napríklad aj ČR. A druhou prekážkou slovenskej strany podpísať dodatok bol doteraz ten, že priamo v ňom chcela mať presný harmonogram dodávania množstva a druhu tovarov (teda nielen na roky 1999 a 2000, ako ponúkala ruská strana), čo tiež pri súčasnej ekonomickej situácii v RF nie je možné fyzicky a prinajmenšom ani právne. A pokiaľ ide o spolitizovanie odmietnutia protilietadlového raketového systému S-300 slovenskou stranou a jeho podmienenia deblokáciami z ruskej strany, podľa údajov ruského zastupiteľstva v SR a z citácie zo spomínanej zápisnice, ruská strana deblokáciu oddeľuje od tohto problému. To, či sa odpíše 18,7 mil. USD, ako navrhuje V. Podstránský alebo 140 mil. USD, ktoré požadovala ruská strana, by nemalo byť dôvodom na nenaštartovanie rozhovorov o uzavretí dodatku a spustenia deblokačného procesu. Dnes však vznikla veľmi zaujímavá situácia. Ak SE vyhlásia tender na výber finančného sprostredkovateľa deblokácie, prebieha to, bohužiaľ, bez právneho zakotvenia. Pritom SE zatiaľ hovoria o deblokácii len energonosičov - uhlia, ropy či vypálených jadrových článkov, čo vôbec nie sú podľa ruskej strany jediné položky na deblokáciu (dodali sa energonosiče, z dodávky laserového centra za 15 mi. USD sa už deblokovalo 2,4 mil USD a z dodávky cyklotrónu za 118 mil. USD sa odpísalo 1,1 mil. USD). Vedenie Kemerova bolo v júli ochotné dodať tovar za 40 mil. USD. Je koniec septembra a ak by sa za zostávajúce tri mesiace podarilo podpísať kontrakt na 5 - 10 mil. USD, bolo by to víťazstvo. Avšak netreba zabúdať, že neexistuje reálny kontrakt evidovaný oboma ministerstvami financií. Prísľuby z politických návštev totiž vôbec nestačia. A problém je aj v bankách. Na báze dodatku musí byť totiž zároveň podpísaná aj medzibanková dohoda, ktorá určí technický poriadok priebehu deblokácie. Dnešná situácia je taká, že ruská banka určená na zabezpečenie deblokačného procesu nie je viazaná zmluvou, pretože jej platnosť sa skončila, a pokiaľ ide o slovenskú stranu, partner tiež nie je jasný. SR zrejme predá svoj podiel v ČSOB do zahraničia. Ak aj teraz, pritiahnuté za vlasy, tovar príde do republiky, dlh právne zostáva, pretože ani jedna banka jeho odpis neeviduje. MF RF robí odpisy, ale to je právne len provizórny dokument. Devín banka zatiaľ nie je odporučená ruskej strane vládou SR a nepodpísala v podstate ani medzibankovú dohodu o technickom postupe pri odpisovaní, takže nie je dôvod, aby ju ruská strana považovala za oficiálneho partnera deblokačného procesu. Hocako, SR by sa s podpisom dodatku mala poponáhľať, inak ruská strana viazaná Memorandom s Parížskym klubom, môže siahnuť po inom riešení. Slávka Blazseková
Raster:
1. V rámci deblokácie ruská strana nepožaduje zaoberať sa problematikou S-300, pretože ide o irelevantný problém vo vzťahu k neexistujúcemu právnemu základu procesu deblokácií, o čom vie aj MF SR, povedal to aj Jurij Zubakov ako spolupredseda medzivládnej komisie. 2. Ruská strana je pripravená začať rozhovory o deblokácii podpísaním dodatku k existujúcej dohode z roku 1994, ktorá sa skončila v roku 1996. 3. Časový tlak Parížskeho klubu bol doteraz jednou z prekážok slovenskej strany, ktorá urýchlila tender, čo je tiež irelevantné k neexistencii právneho základu deblokácií. Proces deblokácie za roky 1995 - 1999
deblokované 750 mil. USD (z toho 44,2 mil. USD v roku 1995) Najväčšie položky deblokácie:
špeciálna technika 463 mil. USD
lietadlá TU-154 74,8 mil. USD
palivové články pre jadrové elektrárne 55,5 mil. USD
uhlie 40 mil. USD
osobné automobily Lada 20,5 mil. USD
špeciálne stroje pre železnice 15 mil. USD

hnojivá 13 mil. USD
kombajny DON-1500 4,8 mil. USD

Amsterdamprehánky17
Atényslnečno30
Belehradpolooblačno23
Berlínpolooblačno22
Bratislavaoblačno20
Bruselpolooblačno19
Budapešťoblačno21
Bukurešťpolojasno28
Frankfurtpolooblačno18
Helsinkiprehánky16
Istanbulslnečno28
Kodaňprehánky16
Kyjevmalá oblačnosť25
Lisabonpolooblačno23
Londýnpremenlivo18
Madridslnečno27
Milánooblačno25
Moskvaoblačno18
Osloprehánky13
Parížprehánky17
Prahapolooblačno19
Rímslnečno27
Sofiapolojasno23
Štokholmoblačno17
Varšavaoblačno18
Viedeňoblačno21
Záhreboblačno23
Ženevaoblačno17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.