|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 11.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Alarmujúci tieň nad domácou ekonomikouSvetom preteká stále viac nezdanených peňazí To je neklamné znamenie, že kvitne tieňová ekonomika, ktorej súčasťou je napríklad práca načierno a daňové úniky. Keby sa ju podarilo potlačiť, na svetovej hospodárskej mape vykreslenej podľa oficiálne podchytených čísel by sa objavili ešte jedny Spojené štáty americké, napísal v jednej zo svojich štúdií rakúsky profesor Friedrich Schneider. Ten odhaduje veľkosť tieňového sektora vo svete takmer na deväť biliónov USD. Experti Medzinárodného menového fondu vyjadrili vlaňajšiu hodnotu svetového produktu na 39 biliónov USD. Čo je šedá ekonomika? Napríklad podnikatelia, ktorí zatajujú skutočné príjmy, aby čo najviac stlačili daňový základ. Nielen u kaderníka, ale napríklad aj v kozmetickom salóne alebo u zubára či obchodníka neraz človek márne čaká na potvrdenku, stavebníctvo je zase neslávne známe tým, že nelegálne zamestnáva mnoho cudzincov. Slovenská republika vychádza v spomínanej štúdii pomerne lichotivo. Naši občania klamú štátnu pokladnicu menej ako napríklad Dáni či Švédi, ktorí sa v Európe najviac prehýbajú pod daňovou záťažou. Z medzinárodného porovnávania vyplýva, že tieňová ekonomika v tuzemsku k hodnote hrubého domáceho produktu má takmer rovnaký rozmer ako v bohatých západných krajinách, kde sa jej veľkosť odhaduje v priemere na pätnásť percent, kým v Maďarsku je to okolo tridsiatich percent, rovnako ako v ďalších menej vyspelých krajinách. Podľa niektorých odhadov a prepočtov štatistického úradu v tieňovej ekonomike, ktorá je tesne prepojená s tou oficiálnou, u nás pracuje okolo tristotisíc ľudí . Deje sa tak hlavne tam, kde tečú peniaze v hotovosti. Tieňovému podnikaniu nahrávajú aj súčasné štrukturálne zmeny v hospodárstve. To kráča smerom k službám, v ktorých sa oveľa viac než vo výrobe uplatňuje individuálny výkon a schopnosti. Podľa ekonómov je celkom zrejmá závislosť medzi rozsahom tieňovej ekonomiky a daňovou záťažou. Čím ťažší daňový sochor dopadá na poplatníkov, tým viac sa firmy a zamestnanci snažia z finančného dohľadu štátu. Rozlišujeme dve časti tieňového sektora šedú ekonomiku, ktorú tvoria hlavne neregistrovaní podnikatelia a zamestnanci a ekonomiku čiernu opierajúcu sa o vyložene kriminálne aktivity. Štatistické odhady výdavkov obyvateľstva na nákup všetkých druhov drog v rokoch 1996 - 1998 sa pohybovali okolo 3 až 5 miliárd korún. Príjmy z prostitúcie, ktoré v prevažnej miere nie sú zdanené a nikde evidované, boli približne odhadnuté v minulom roku na 1,3 miliardy korún. Podľa analýz Colnej správy, týkajúcich sa rozsahu a štruktúry pašovaného tovaru za uplynulý rok (okrem drog) dosiahla hodnota tovaru, ktorý bol predmetom tzv. colného deliktu približne 2,405 miliardy korún. Táto suma zahŕňa iba tie prípady, ktoré sa stali predmetom porušenia colných predpisov. Ďalšou významnou aktivitou nelegálnej ekonomiky je nezákonná výroba alkoholu. Jej podiel na objeme vyrobených liehovín môže podľa niektorých odhadov predstavovať až 30 percent. Eleonóra Bujačková Rozsah tieňovej ekonomiky (v pomere k HDP, v %) Nigéria* 78 Thajsko*71 Egypt* 69 Filipiny* 50 Mexiko*49 Rusko*45 Grécko*30 Maďarsko*30 Taliansko*28 Španielsko*28 Švédsko*19 ČR*15 SR*16 Nemecko*13 Rakúsko*10 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
