Politici ako truľkovia?

Nie je za hranicou snov zarobiť za polroka viac ako štyri miliardy korún?! Najskôr však pôjde iba o slušný biznis, lebo našinci v podnikaní budú mať aj na viac. O tom sa mnohým z politikov ani raz neprisnilo, pretože v opačnom prípade by sa asi pomiatli či zomreli na závisť. Niektorí by sa azda nesprávali ako truľkovia, ktorí chcú odčerpávať peniaze pre štát od tých, ktorí majú a dlho budú mať iba na prežitie. Títo mágovia sa museli naučiť ako legálne zo záväzkov, potom z pôžičiek od domácich bánk, resp. finančných príspevkov od fondov pre hynúce, resp. na odstrel určené firmy vyrobiť aktíva nových a ďalších nových spoločností. V tomto sa stali veľmajstrami, hodných obdivu na všetkých svetových stranách. To je, keď straty v desiatkach miliónov môžu brať športovo. Nemajú problém s tým, že ich schopnosť likvidovať podniky a na tom zarábať spôsobuje problémy štátu, napríklad s takou nezamestnanosťou a tiež nedôstojnosťou životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Podľa všetkého majú totiž jedinú ambíciu, ktorá v podstate nie je zvrátenou, a tou je nechať pracovať peniaze bez akýchkoľvek ohľadov a zväčšovať výlučne svoje statky. Vládna moc by tu mala byť predsa na to, aby stanovila také pravidlá - zákonné normy na podnikanie, ktoré sledujú potreby transformačného procesu, a teda štátne záujmy. Inak povedané, nech najvyššie výhody majú tí, ktorí dokážu produkovať výrobky predajné aj v zahraničí, poskytujú kvalitné služby a sú schopní vytvárať pracovné miesta. Pri troške fantázie by sa to dalo vyčítať aj zo zámerov súčasnej vládnej koalície. Po roku jej činnosti však nechýba veľa k tomu, že sa pomaly začnú meniť na strašiaka z kriedového papiera. V konečnom dôsledku by sa mohli stať jedinečným dokumentom o tom, že medzi verejnými záväzkami pred voľbami a praktickou politikou po nich môže vzniknúť dokonca chýrečné nekonečno. Doteraz sme ho vnímali len vo vesmíre a budeme ho mať aj na Slovensku. Poskromne by bolo tých podnikateľov, ktorí by sa podpísali v anonymnom prieskume pod terajšiu vládnu politiku. Neodbornosť, nekorektnosť, arogancia v podnikaní, ako aj bezbrehé využívanie udržiavanej (a možno aj želanej) slabosti štátu a jeho právneho poriadku likvidujú postupne zvyšky viery v úspešnosť transformácie. V našom štáte je vskutku na všetko čas. Nepomerne viac času je na riešenie chybičiek, chýb a zlyhaní štátneho organizmu, ktorý nie je ani taký zložitý ako moje hodinky, v porovnaní s tými krajinami, ktoré sú domácimi politikmi prezentované ako politicky, sociálne a hospodársky príkladné. Dospeli sme až do takého stavu, že časový limit na konkrétne problémy, aby boli riešiteľné, je rovný takmer nule, čo je paradoxné, keďže pri pohľade zvonka by sa mohlo vidieť, že už nepadáme do krízového bahna, a teda nestagnujeme. Je to však fatamorgána, ktorá už zaskočila, a potom zanešvárila celý rad štátov označovaných v nedávnej minulosti za tigre hospodárskej a spoločenskej dynamiky.