Povodne ako politická kampaň

Hoci v tomto ročnom období v našich zemepisných šírkach povodne nehrozia, silu vody v tomto a v minulom roku okúsilo viacero miest, obcí a ich obyvateľov. Zmena klimatických podmienok či holorubný spôsob hospodárenia v lesoch vytvára predpoklad, že ani do budúcnosti nie je hrozba vodného živlu odvrátená. Ako teda mestá a obce využívajú súčasné obdobie na prípravu prípadných „vodných“ komplikácií? Ako sa im podarilo odstrániť následky povodní z tohto roka? Pomohli politici – vládni predstavitelia i poslanci - ktorí navštevovali postihnutých ľudí a pred televíznymi kamerami sľubovali peniaze a materiálnu pomoc, alebo išlo iba o politickú hru? To boli otázky, s ktorými sme oslovili predstaviteľov viacerých postihnutých obcí a miest. Asi 1200 obyvateľov obce Dolná Tižiná v okrese Žilina prekvapila riečka Tižinka tento rok dvakrát. V júni a v júli postŕhala mosty, zničila cesty, vodovod, zaplavila rodinné domy. „Na odstraňovanie škôd z prvej povodne vo výške asi 5 mil. Sk sme mali dostať prostredníctvom okresného úradu do 31. júla 1999 vyše 2,5 mil. Sk,“ povedal nám starosta obce Anton Ďurana. „Ako sme sa dozvedeli, na okresný úrad boli peniaze poukázané iba pred niekoľkými dňami. Teraz musíme preukázať faktúry a ďalšie doklady o vykonaní rekonštrukčných prác, potom dostaneme peniaze. Tie však budú stačiť iba na uhradenie prác vykonaných pri obnove dvoch mostov, nie na cestách,“ vysvetľuje starosta. Žiadosť sa stratila
Pri druhej povodni 26. júla tohto roka dosiahli škody v Dolnej Tižinej výšku asi 10 mil. Sk. „Na úhradu týchto škôd nemáme prisľúbenú ani korunu, hoci sme všetko riadne spísali a žiadali sme o pomoc podľa zákonného postupu. Naša žiadosť sa totiž stratila... Teraz sa vyšetruje kde. Takže asi obídeme naprázdno,“ lakonicky konštatuje starosta obce, ktorá má 2,4 mil. Sk ročný rozpočet. No a keďže odstraňovanie škôd bolo treba ihneď zaplatiť, museli peniaze určené na bežné funkcie obce nasmerovať na tento účel. „Teraz nám chýbajú prostriedky na úhradu odvozu odpadu, platenia faktúr za verejné osvetlenie. Ak neprídu aspoň sľúbené peniaze za prvú povodeň v priebehu niekoľkých dní, budeme mať veľké problémy,“ vysvetľuje Anton Ďurana. Dodáva, že obyvatelia obce sú stále nervóznejší z toho, že sa škody neodstraňujú, ale prijímajú sa iba provizórne opatrenia. Pomohlo iba združenie
V polovici júla vo večerných hodinách skúsili silu hučiacej vody z miestneho toku Štiavnička aj obyvatelia obce Svätý Anton v okrese Banská Štiavnica. Bilancia? Vyše 31 mil. Sk na obecnom majetku – poškodený vodovod, zaplavené vodné zdroje, podmyté mosty a porušené miestne komunikácie a 641-tisíc Sk na poškodených 21 domoch obyvateľov obce. Dodnes odstránili iba poruchy vodovodu. „Ostatné ostáva neriešené,“ konštatuje starosta Milan Jaďuď. „Obec z vlastných prostriedkov jednoducho nemá na to a od vlády nemáme dosiaľ žiadny prísľub ani sme žiadne prostriedky nedostali.“ V podstate jediným, kto obyvateľom obce Svätý Anton pomohol, bolo občianske združenie Jantárová cesta, ktoré obci poukázalo 22-tisíc Sk. Nie sú uhradené
Primátor Krupiny Mgr. Ján Hambacher bol stručný: „Práce na odstraňovaní následkov povodní pokračujú už tretí mesiac. Najväčší problém je, samozrejme, s finančným krytím nákladov na ich odstraňovanie. Podpredseda vlády Ľ. Fogaš prisľúbil pomoc pri oprave budovy, ktorá slúžila na ubytovanie osôb postihnutých povodňami. Táto akcia bola zrealizovaná s finančným prispením vlády v sume 1,5 mil. Sk. Ostatné škody boli verifikované príslušnou komisiou, mesto uplatnilo náklady na záchranné práce a škody na majetku mesta, ktoré však do dnešného dňa uhradené neboli.“ Práce na odstraňovaní následkov povodní v Starej Myjave sa už skončili. Časť finančných prostriedkov určených na tento účel už majú na účte obce, druhú, väčšiu, ešte len očakávajú. Inak žiadne väčšie problémy v rekonštrukčných prácach nemali. Opäť nepoistení
To však nemožno povedať o Starej Turej. Problémy s povodňami tu nemali tento rok prvýkrát. Skúsili ich už v roku 1997 a škody vo výške 11 mil. Sk na obecnom majetku neboli odstránené doteraz. Zástupca primátora Ján Mikláš poukazuje nielen na ťažkopádnu činnosť poisťovní, ale bez problémov nebolo ani odškodnenie štátom (vo výške 30-tisíc Sk) u tých občanov, u ktorých presiahli škody na majetku sumu 100-tisíc Sk. „Táto pomoc bola ťažkopádna, zdĺhavá a prišla pomerne neskoro.“ Starú Turú neobišla veľká voda ani tento rok. Škody zaznamenali najmä na obecnom majetku – poškodené mosty, cesty a predovšetkým rozsiahle polomy v lesoch. Voda zničila asi 43-tisíc kubíkov dreva, čo sa rovná trojročnému objemu ťažby. „Čo je priam prekvapivé, že občania sa po prvých povodniach nepoučili a tento rok mali opäť nepoistený majetok,“ dodáva Ján Miklaš a poukazuje aj na oveľa dôležitejšie nedostatky, nad ktorými by sa mali zamyslieť kompetentní: „Pri klimatických zmenách treba počítať s tým, že povodne už nebudú výnimočným javom ani v našich podmienkach. Kým prvá povodeň pred dvoma rokmi prekvapila a odhalila možno aj pochopiteľné nedostatky v organizácii odstraňovania škôd, druhá dokázala, že na jednotlivých stupňoch obce – mestá – štát, resp. samosprávy – štátna správa – vláda je stále čo zlepšovať.“ Iniciatíva klesá, rozpory trvajú
„S ubiehajúcim časom postupne klesá iniciatíva odstraňovania škôd na štátnom majetku, rovnako ako aj iniciatíva v úprave korýt vodných tokov je prakticky nulová. Čistenie a prehlbovanie korýt, výrub drevín či ich spevňovanie prakticky ustalo. Okrem všeobecného nedostatku finančných prostriedkov je dôvodom najmä fakt, že delimitácia správy vodných tokov zo Štátnych lesov na Povodie Váhu je v patovej situácii už od roku 1997. Štátne lesy chcú odovzdať, Povodie Váhu nechce prevziať. I napriek pokynom spoločného ministerstva...,“ vysvetľuje Ján Mikláš a dodáva, že obecný majetok sa opravuje v rámci finančných možností mesta. Príspevok štátu na elimináciu škôd z tohtoročnej povodne je dnes ešte stále v štádiu prísľubu. Iba sa zosmiešnili
Ako teda ukázala naša malá sonda do povodňami poškodených náhodne vybratých obcí a miest, zlé tušenie sa splnilo. Politici, ktorých sme vídali vrátane premiéra, niektorých ministrov a predsedov parlamentných strán medzi hrôzami povodní postihnutými občanmi sľubovať pomoc, zneužili toto nešťastie iba na svoje zviditeľnenie sa. Pomoc, ktorú sľubovali, peniaze, väčšinou „ešte nedorazili“. Po troch a niekedy i viac mesiacoch. Zámerne sme neoslovili predstaviteľov výkonnej moci, teda tých, ktorí sľubovali, lebo čo iné by im ostávalo, ako trápne výhovorky, ktorými by sa museli po bilancii ich „pomoci“ priamo v postihnutých obciach iba zosmiešniť? A to predsa na jednotku dokážu aj v parlamente, nemuseli na to chodiť do povodňami postihnutých oblastí. Pritom v tomto prípade dvojnásobne platí príslovie, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. To sa, žiaľ, nestalo. Napriek tomu, že nie je v silách a finančných možnostiach obcí s ročnými rozpočtami dva, tri, či päť miliónov korún vykryť odstraňovanie škôd, rekonštrukciu poškodených verejných komunikácií a inej infraštruktúry a pritom ešte plniť všetky svoje funkcie. Jednoducho škody zálohovo odstraňovali na svoj vlastný účet, vzali peniaze určené v rozpočtoch na iný účel a čakali, že z rezerv na odstraňovanie následkov mimoriadnych situácií dostanú naspäť. No ako sa ukazuje, prerátali sa... Peniaze dodnes nemajú a ohrozené je plnenie ich obecných funkcií. Okrem spochybnenej serióznosti výkonnej moci sa natíska otázka, prečo slovenskí kompetentní musia vždy čakať, kým hrozba prepukne a potom odstraňovať niekoľkonásobne drahé následky? V tomto prípade, ak obce nebudú môcť odvážať smeti, hrozí epidémia, ak nebudú môcť v noci „svietiť“, prejaví sa to rastom kriminality a podobne. Možno by zo strany politikov v týchto prípadoch bolo lepšie nedávať falošné nádeje. Peter Višváder