|
|
||||||||||||||||
| Utorok 19.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Magnet pre zahraničný kapitálEuro hlavný, nie však jediný investičný tromf únie Magnetom pre zahraničných investorov sa javí rad faktorov, ktorým nemôžu odolať. Zväčša to býva kombinácia viacerých priaznivých podmienok, pre ktoré sa zahraničný kapitál rozhoduje prekročiť hranice tej-ktorej krajiny. V jedenásťčlennej Európskej menovej únii, ktorá má približne rovnaký počet obyvateľov a kapitálovú návratnosť ako USA, doteraz chýbala spoločná mena. Tá je pre zahraničných investorov poistkou, že im kurzové zmeny neodhryznú z repatriovaného kapitálu. Očakáva sa, že od 1. januára 2000 sa eurozóna stane pre amerických a japonských investorov transparentnejším a bezpečnejším teritóriom. Euro však nemá monopol na sexappeal, tvrdí posledný výskum Eurostatu, štatistickej agentúry Európskej únie. Hoci sa firmy v jedenástke zodpovedne pripravujú na spoločnú menu, bola to vlani práve mimo eurozóny stojaca Veľká Británia, ktorá pritiahla najviac zahraničných investícií 48,9 mld. EUR v porovnaní s 23,4 mld. EUR v roku 1997. Až potom, so značným odstupom, sa zaradili členské krajiny eurozóny Holandsko prilákalo vlani 29,1 mld. EUR, Francúzsko 24,7 mld. EUR a Belgicko/Luxembursko 18,7 mld. EUR. Tí všetci predstihli najväčšiu európsku ekonomiku - Nemecko -, kam vlani dorazilo 17,8 mld. EUR zahraničného kapitálu. Cena práce Ako vidno, jednotná mena nie je všemocná, neodstraňuje ešte výrazné diferencie v príťažlivosti jednotlivých eurokrajín pre zahraničných investorov. Výrazným faktorom je podľa Unice, európskej únie podnikateľov a zamestnávateľov, cena práce nielen výška miezd, ale aj nemzdových nákladov na pracovnú silu. Ďalej sa ráta zaškolenosť a vzdelanosť pracovnej sily, úroveň jej produktivity, schopnosť inovatívnosti, všeobecné daňové zaťaženie a daňový systém, úroveň dopravy, finančná infraštruktúra, stupeň ekonomickej regulácie a legislatívny systém. Cena práce je v Európskej únii silne diferencovaná. Unice vo svojej poslednej správe uvádza, že v priemysle siahal hodinový mzdový diapazón v roku 1997 od 5,6 EUR v Portugalsku, cez 24,4 EUR v Británii až po 24,4 EUR v Nemecku. Tento ukazovateľ sa však relativizuje produktivitou práce. V Británii dosahuje produktivita v priemysle 70 percent americkej, v Holandsku však až 118 percent. Dane Celkové daňové zaťaženie vrátane odvodov na sociálne dávky predstavuje v pätnástke EÚ 42,8 percenta HDP. Daňové zaťaženie je v Európskej únii väčšie ako v USA a Japonsku. Údaje z roku 1997 ukazujú, že najmenšie bolo v Portugalsku 34,5 percenta HDP, v Británii 35,3 percenta, v Nemecku 37,5 percenta, 46,1 percenta, vo Francúzsku až po 53,3 percenta HDP vo Švédsku. Stupeň regulatívnosti v podnikateľskom prostredí krajín EÚ má tiež značný vplyv na umiestnenie zahraničného kapitálu. Podľa Unice len Británia a Írsko nemajú problémy s reguláciou, ktorá by brzdila efektívnosť ich kapitálového trhu. Jestvujú aj ďalšie výrazné diferencie v podnikateľskom prostredí. Ak si chce niekto založiť v Británii firmu s ručením obmedzeným, nepotrebuje na to nijaký kapitál. V Nemecku však na to musí mať 25-tisíc EUR. V Británii sa dá taká firma zaregistrovať za týždeň, v Nemecku to môže trvať 16 a v Španielsku 24 týždňov. Príťažlivosť juhu Pre jednotlivé firmy, ktoré prichádzajú do priestoru Európskej únie, zavážia rôzne faktory na umiestnenie ich biznisu. Japonská Toyota sa rozhodla pre nový závod na zelenej lúke za 4 mld. FFR v severofrancúzskom Valenciennes preto, že leží v eurozóne a navyše Paríž poskytol veľkorysé subvencie, lebo ide o oblasť s veľkou nezamestnanosťou. Keď sa švajčiarsko-švédska ABB a francúzsko-britská Alstom po fúzii rozhodovali pre umiestnenie centrály, nevybrali Paríž, Londýn ani Zürich, ale Brusel. Uviedli ako dôvod pohodlné dopravné spoje a pomlčali o daňových prázdninách, ktorými k sebe Belgičania lákajú centrály zahraničných firiem. Euro vytvára priaznivé prostredie pre zahraničný kapitál v Portugalsku, Španielsku a Taliansku. Práve tam hrozba menových devalvácií značne devalvovala aj výhody lacnej pracovnej sily a rýchleho hospodárskeho rozvoja. Najmä americký kapitál sa teraz pripravuje na väčšiu inváziu do južnej Európy. S nástupom eura sa očakáva nivelizácia terajších rozdielnych podmienok pre zahraničný kapitál v rôznych krajinách Európskej únie. Jaroslav Brabec |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
