Hospodársky denník
USD40,438 Sk
EUR43,76 Sk
CHF27,529 Sk
CZK1,186 Sk
  Streda  20.Októbra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Privatizácia strategických podnikov


Štát má nástroje aby ovplyvnil charakter prirodzených monopolov Ekonomický fenomén privatizácia strategických podnikov je v súčasnosti pojem, ktorý zamestnáva celú našu politickú, ale aj laickú voličskú verejnosť. Každá politická strana (hnutie) či dokonca až politik „individualita“ sa v poznaní a význame tohto ekonomického procesu prezentuje pred občanmi, že jedine oni, či len on, absolútne chápu jeho význam a že jednoznačne stoja a presadzujú verejný záujem v privatizácii. Psychológia dokázala a trhová ekonómia dokonca na tom stojí, že človek presadzuje predovšetkým svoje egoistické záujmy a že záujmy druhých či spoločenské zohľadňuje len preto, lebo prostredníctvom nich ľahšie dosiahne svoje. Vychádzajúc z tejto premisy o význame privatizácie nemá zmyslu príliš veľa polemizovať (je už jasná každému súdne uvažujúcemu človeku), ale podstatné je zamerať sa na vymedzenie pojmu strategický podnik. Keby sme hľadali v slovenčine adekvátny význam pre tento termín, našli by sme ho v pojme dôležitý (slovník: vojensky dôležitý). Ekonomickú interpretáciu strategického podniku by bolo možné vymedziť ako rozhodujúceho podnikateľského subjektu, ktorý má nezastupiteľný a jedinečný význam pre hospodársky priestor, v ktorom Nápad a kapitál
Úspešnosť či úpadok hospodárstva príslušného štátu či lokality je potom v plnej miere odrazom ekonomického stavu takéhoto či takýchto podnikov. V rámci Európy by sme mohli nájsť značné množstvo podnikateľských subjektov, na ktoré by sa uvedená formulácia hodila. V oblasti automobilového priemyslu či strojárstva je to Volkswagen, elektrotechniku by mohol zastupovať Siemens a poisťovacie služby Allianz. Medzi strategické podniky dokonca s monopolným postavením by bolo možné spomenúť Deutsche Telekom. V každej krajine Európy a jej regiónoch existujú podnikateľské bjekty, ktoré zodpovedajú interpretácii významu slova strategický. Ako je to na Slovensku v oblasti strategických podnikateľských subjektov? Naši politici nám vymedzili, že medzi strategické podniky treba počítať všetky tie, ktoré majú v rámci Slovenska monopolné postavenie, finančné subjekty, ďalej podniky na úrovni VSŽ Košice či menšie, majúce nezastupiteľné miesto v určitom regióne Slovenska. Pristavme sa bližšie pri podnikoch, ktoré majú strategický význam v určitých regiónoch Slovenska. Veľmi často počuť konštatovanie, že ak by tieto podniky zanikli, znamenalo by to zastavenie nielen ekonomického života príslušného regiónu. Na Kysuciach za strategický podnik treba jednoznačne označiť tamojšie ZVL. Ako je všeobecne známe, ťažko hovoriť čo len o priemerných ekonomických výsledkoch hospodárenia tohto podniku, skôr opak je pravdou. Manažéri príslušného podniku sa dosť neúspešne pokúšajú oživiť výrobu. Na veľké počudovanie „mnohých“ do regiónu prichádza podnikateľka z Nemecka, ktorá nekupuje krachujúci podnik ZVL, ale doslova podobný sa rozhodne postaviť na „zelenej lúke“ do roka a do dňa. Z uvedeného príkladu je jasné, že strategický podnik nie je ťažké vytvoriť, ak existuje nápad a kapitál, ktoré zrejme nemeckej podnikateľke nechýbali. Podobný pohľad a riešenie by bolo možné aplikovať na každý strategický podnik, aj ten, čo do ekonomickej bázy najmegalomanskejší. Ak by niekto mal dobrý nápad na výrobu železa a presvedčil finančné inštitúcie (nie slovenské) o jeho reálnosti, ani sa nenazdáme a máme na Slovensku nový super strategický podnik. Podnik v pluse
Z vojenského hľadiska sa pojem strategický ustavične mení a vyvíja. To, čo bolo strategické v časoch prvej svetovej vojny alebo ešte starších, je dnes už v trochu humornejšom podtóne. Predstavme si absurdnú situáciu, že na Slovensku by ešte existoval super strategický podnik na výrobu konských kočiarov a ktorý by sa vláda snažila zachrániť pre zamestnanosť (radšej nekomentovať). Nie sú u nás mnohé aj tzv. strategické podniky v podobnej situácii? Z ekonomického hľadiska sa na pojem strategický podnik vždy pozeráme podľa jeho vzťahu k občanovi. Ak sa s touto myšlienkou stotožníme, pre každého z nás tu bude existovať vždy iný strategický podnik. Pre podnikateľa je strategickým podnikom ten, ktorý vlastní, pre zamestnaného občana ten, ktorý mu poskytuje zamestnanie a pre ostatných a všetkých ten, ktorý platí dane. Jednoducho strategický je každý podnik, ktorý hospodári aktívne a prispieva na ekonomické blaho občanov v štáte či regióne, bez ohľadu na jeho veľkosť. Strategickosť treba chápať skôr ako vektorovú veličinu než ako skalárnu. Z ekonomického a právneho hľadiska treba konštatovať, že každý podnikateľský subjekt má a musí vždy mať rovnocenné postavenie v trhovom hospodárskom priestore. Myšlienka, že vznik podniku a jeho činnosť sú výsledkom vzťahu podnikateľskej myšlienky a kapitálu, predsa len podmieňuje rozdielnosť pohľadu na strategickosť podnikateľských subjektov. Podnikateľská idea je nezávislá a nemožno ju naprogramovať, ani žiadnym právnym spôsobom uzákoniť. Jediným objektívnym faktorom, ktorý ovplyvňuje strategickosť, je potom kapitál. V hospodárskom priestore sa nachádzajú podnikateľské subjekty, ktorých predmetom činnosti je požičiavanie kapitálu a také, ktoré si pre svoju ekonomickú činnosť práve požičiavajú kapitál. Jednoznačne je zrejmé, že podniky, ktoré kapitál požičiavajú, majú výhodnejšie ekonomické postavenie ako tie, ktoré ho potrebujú na svoju činnosť. Za strategické podniky v štáte je potom možné jednoznačne vyhlásiť iba finančné inštitúcie, predovšetkým banky. V rodine, občianskom združení, podniku a v štáte, kto drží účet (rozhoduje o použití financií), určuje ekonomickú aktivitu a jej smerovanie, a tak sa dostáva do pozície strategického subjektu. Spotrebný koš
Podľa našich zákonodarcov by strategické podniky mali zostať v rukách alebo aspoň pod silným vplyvom štátu (úradníkov), aby sme aj my občania mali z nich osoh. Podnikateľ myslí pri podnikaní len na seba (čo je správne), snaží sa maximalizovať svoj zisk z vloženého kapitálu za pôsobenia podnikateľských ideí. Takým istým spôsobom postupuje aj štátny úradník pri hospodárení s naším kapitálom. Štátny úradník tiež chce zúročiť svoj nápad cez náš kapitál a mať z neho osobný prospech (aspoň vysoký plat). Podnikateľ, keď neuspeje, stráca kapitál (môže až zbankrotovať), štátny úradník pri neúspechu niekedy nemá ani ujmu na svojom funkčnom postavení („objektívne ťažkosti“). Aj strategické podniky, do ktorých možno zahrnúť len finančné inštitúcie, by preto mali byť v súkromných rukách, aby každý, kto chce podnikať, podnikal len za svoje a na svoj účet. Štátne orgány majú dostatočný priestor v zákonodarných aktivitách na usmernenie finančných inštitúcií, aby svoju činnosť zamerali v prospech nás všetkých. Zneužitie moci štátneho úradníka v podnikateľských subjektoch je príliš vysoké a nie je adekvátne prospechu, ktorý by mohol priniesť prostredníctvom svojej činnosti. V súvislosti so strategickými podnikmi treba spomenúť ešte jeden problém. Čo s podnikateľskými subjektmi, ktoré majú monopolné postavenie v danom hospodárskom priestore. Veľmi často politici (niektorí) a „ekonómi“ konštatujú, že toto postavenie môže byť ľahko zneužité. V Nemecku monopolné postavenie mal Deutsche Telekom a čuduj sa svete, po jeho privatizácii sa ceny za služby, ktoré poskytuje, nezvýšili (ako si niektorí mysleli), ale znížili. Štát ako mocenský orgán má dostatok spôsobov a nástrojov ako usmerniť hospodársku aktivitu aj v podnikoch, ktoré majú charakter prirodzených monopolov. Najjednoduchším a najbežnejším spôsobom je, že štát môže ovplyvňovať spôsob cenotvorby v týchto subjektoch. Najvhodnejšie je vychádzať zo spotrebného koša. Možno využiť pomerné metódy (asi najvhodnejšie). Aký je pomer medzi tovarmi týchto monopolov (teplo, elektrina a pod.) a niektorými dôležitými či interesantnými produktmi (chlieb, mäso, auto a pod.) v EÚ, taký by mal byť aj na Slovensku. To je však už iný problém. Doc. Ing. Albín Malejčík, CSc.
SPU Nitra

Amsterdamveľká oblačnosť14
Atényoblačno23
Belehradpolojasno12
Berlínpolojasno11
Bratislavapolojasno10
Bruseloblačno13
Budapešťpolojasno11
Bukurešťslnečno12
Frankfurtoblačno12
Helsinkislnečno6
Istanbulpolojasno19
Kodaňslnečno11
Kyjevmalá oblačnosť6
Lisabonprehánky20
Londýnslabý dážď14
Madriddážď16
Milánoveľká oblačnosť15
Moskvaslnečno5
Oslopolojasno9
Parížoblačno17
Prahaoblačno11
Rímpolojasno18
Sofiaslnečno10
Štokholmslnečno9
Varšavaslnečno10
Viedeňveľká oblačnosť11
Záhrebobčasný dážď16
Ženevapolooblačno13

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.