Hospodársky denník
USD40,438 Sk
EUR43,76 Sk
CHF27,529 Sk
CZK1,186 Sk
  Streda  20.Októbra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ovocím k zdraviu


Záujem o priemyselné jablká
Veľkosklady, maloobchod, trhy aj ovocné sady ponúkajú v týchto dňoch nielen na dennú konzumáciu, ale už aj na zimné zásobovanie. Na rozdiel od predošlých rokov sa objavili vo väčšej miere jablká z domácej produkcie. Mnohé sa ponúkajú vo veľmi vkusnom obale Ovocinárskej únie SR, ktorý vlani zvíťazil v medzinárodnej súťaži. Za kvalitu takto zabaleného ovocia dáva únia dokonca svoje záruky. Obchod predražuje
Cena jabĺk je však pre spotrebiteľa privysoká. Napríklad v bratislavskom Tescu predávajú teraz, v najväčšej sezóne, 1 kg za viac ako 29 Sk! Koľko potom budú stáť jablká v zime? „Nie je to vina producentov, ktorí jablká predávajú od 14 - 18 Sk za kilogram, ďalšia prirážka je už vecou obchodníkov,“ povedal pre Hospodársky denník predseda Ovocinárskej únie SR Ing. Valter Heck. „Vlani sa na Slovensku urodilo asi 30-tisíc ton ovocia, z toho 26-tisíc ton jabĺk. Tento rok by malo ísť minimálne o 30-tisíc jabĺk, už aj z nových sadov s novými odrodami.“ S vývojom nášho ovocinárstva nie sú odborníci spokojní. Intenzívnych sadov ubúda, v roku 1993 ich bolo 8503 hektárov, vlani už len 5968. Program rozvoja tohto odvetvia postupuje pomalšie, ako sa predpokladalo, hoci za posledné tri roky sa posadilo okolo 1500 hektárov jabloní. Dynamickejšie napredovanie brzdí nedostatok finančných prostriedkov na novú výsadbu zo štátnych dotácií, ktoré sa stále znižujú, takže namiesto sľubovaných 40 percent na kompletnú výsadbu sadov dostanú pestovatelia len 20 percent. Medzi najväčších pestovateľov jabĺk patrí PD Čachtice, Fructop Ostratice, Agritop Libichová, Združenie agropodnikateľov - Družstvo Dvory nad Žitavou a ďalší. Veľké rezervy
Na trhu však chýbajú či chýbali aj iné druhy ovocia z domácej produkcie. Hrušky sa takmer prestali pestovať. Dôvodom je zrejme niekdajšia veľmi nízka výkupná cena - smiešna koruna za kilogram. Celkový stav ovocinárstva sa odráža na poklese produkcie. V roku 1993 sa na Slovensku vyprodukovalo v intenzívnych sadoch 55-tisíc ton všetkého ovocia. Odvtedy hektárová úroda, napríklad jabĺk, klesla z 11 na vlaňajších 8,7 tony. Napriek všetkým problémom, ktoré naše ovocinárstvo sprevádza, máme už aj niekoľko špecializovaných firiem na slušnej úrovni. Ako jeden z príkladov možno uviesť firmu Danubiafruct v Dunajskej Lužnej pri Bratislave, ktorá produkuje jablká, hrušky a čerešne. Tu nie sú zriedkavé 25- až 35-tonové hektárové úrody jabĺk, no oproti zahraničiu ani to nie sú optimálne výsledky. Napríklad v južnom Tirolsku a Holandsku dosahujú špičkové hektárové úrody jabĺk až 65 ton. „S odbytom tohtoročnej úrody jabĺk producenti problémy nemajú,“ povedal Ing. V. Heck. „Veľký záujem je tiež o priemyselné jablká, predovšetkým zo strany Poliakov, ktorí sú popri Talianoch jablkovou veľmocou v Európe. Len my si ešte stále najviac pochutnávame na nápojoch typu Coca-Cola, namiesto na zdravších a chutnejších jablkových muštoch, šťavách či dokonca vínach. Pre zlú situáciu v našich konzervárňach spolupráca s týmito spracovateľmi neveľmi funguje. Okrem toho, že väčšina z nich pracuje len pri nízkych kapacitách, producenti im ovocie dodávajú neradi najmä pre dlhé, až ročné platobné lehoty. Iste by však bolo výhodnejšie predať jablká, ale aj višne a čerešne domácim výrobcom nealkoholických nápojov, ako ovocie lacno vyvážať do zahraničia a finálne výrobky draho kupovať naspäť. Dobrá je však spolupráca viacerých pestovateľov s mraziarňami a sušiarňami.“ Chýbajú čerešne
Snahou domácich producentov je dosiahnuť v pestovaní jabĺk sebestačnosť. Neisť však cestou striktného dovozu ovocia zo zahraničia, ale prirodzeným uprednostňovaním nášho, oveľa kvalitnejšieho ovocia zo strany samého spotrebiteľa. Na celoročné zásobovanie nám chýba dostatok vhodných skladov s kontrolovanou atmosférou. Pokiaľ ide o ostatné druhy ovocia, najviac klesla produkcia hrušiek, čerešní, egrešov, ríbezlí, višní, malín a jahôd, a to pre veľkú náročnosť na ručné práce. Marcela Zábojníková

Amsterdamveľká oblačnosť14
Atényoblačno23
Belehradpolojasno12
Berlínpolojasno11
Bratislavapolojasno10
Bruseloblačno13
Budapešťpolojasno11
Bukurešťslnečno12
Frankfurtoblačno12
Helsinkislnečno6
Istanbulpolojasno19
Kodaňslnečno11
Kyjevmalá oblačnosť6
Lisabonprehánky20
Londýnslabý dážď14
Madriddážď16
Milánoveľká oblačnosť15
Moskvaslnečno5
Oslopolojasno9
Parížoblačno17
Prahaoblačno11
Rímpolojasno18
Sofiaslnečno10
Štokholmslnečno9
Varšavaslnečno10
Viedeňveľká oblačnosť11
Záhrebobčasný dážď16
Ženevapolooblačno13

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.