|
|
||||||||||||||||
| Streda 20.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Normy zjednotia pravidláSlovensko sa stalo členom Vesta Fora Holderbank je akciová spoločnosť so sídlom vo Švajčiarsku. Je svetovým lídrom vo výrobe cementu s produkciou okolo 90 miliónov ton ročne a s obratom vyše 11 mld. CHF (1998). V súčasnosti pôsobí v 62 krajinách a piatich svetadieloch. Ako jedna z prvých cementárenských spoločností využíva v technologickom procese výroby cementu alternatívne palivá. O tom, aký je ich prínos, v čom je táto myšlienka progresívna, hovoríme s expertom skupiny Holdernbank Janom Fialom-Goldigerom zo Švajčiarska. Na jar tohto roka organizovala ASO, s. r. o., ktorá sa na Slovensku zaoberá spracovaním odpadov na alternatívne palivá, v Bratislave konferenciu Vesta Forum. Tá niesla rovnomenný názov ako organizácia, ktorej je aj ASO členom. Čo členstvo v nej prináša? - Vesta Fórum je vnútorná holderbanská organizácia, v ktorej nie sú iba firmy pripravujúce odpady na alternatívne palivá, ale aj cementárske podniky. Jej cieľom je výmena poznatkov a skúseností o nových efektívnych postupoch pri úprave odpadov, ako aj výmena informácií o existujúcich alebo pripravovaných zákonoch a predpisoch v životnom prostredí. Skutočnosť, že rastie záujem odborníkov o túto problematiku potvrdzujú aj nasledujúce čísla. Kým na prvej konferencii Vesta Fóra sa zúčastnili odborníci z deviatich krajín, na druhej v Belgicku už z 15 a v Bratislave už boli odborníci z 20 krajín. Kedy sa začali odpady využívať na alternatívne palivá v cementárenských peciach? - Presný rok neviem, ale vo Švajčiarsku sa táto myšlienka uplatňuje v praxi už niekoľko desaťročí. Dnes ju rozvíjame v rôznych krajinách sveta. V týchto dňoch začíname rozbiehať alternatívne spracovanie odpadov v Thajsku. Pokiaľ ide o krajiny strednej a východnej Európy, tak okrem Slovenska sa alternatívne palivá začínajú využívať aj v Česku, Maďarsku a postupne i v Bulharsku. Švajčiarsko je teda priekopníkom presadzovania myšlienky využitia alternatívnych palív. A postoj ostatných krajín EÚ k nej? - Spaľovanie odpadov upravených na alternatívne palivá v cementárenských peciach existuje vo všetkých štátoch EÚ. Problém je iba v tom, že v EÚ sú síce nové zákony, ale platia ešte aj staršie národné legislatívy, ktoré sú čiastočne protirečivé. Napríklad v Taliansku podľa tamojšieho zákona musí cementáreň, ktorá použije alternatívne palivá, 50 % z nich zobrať z domáceho odpadu. Na druhej strane v Nemecku, kde sa vo veľkom využívajú ako alternatívne palivá ojazdené pneumatiky, táto kvóta neplatí. Pokiaľ viem, v rámci EÚ sa finalizuje s novými normami, ktoré sa vzťahujú aj na oblasť využitia alternatívnych palív. Čo prinesú? - Ide v nich o to, aby odstránil práve ten spomínaný nesúlad medzi národnými legislatívami a aby sa normy zjednotili. Hirocem Rohožník nahrádza alternatívne palivá okolo 3 % fosílnych palív. Koľko percent sú schopné alternatívne palivá nahradiť pri prevádzke cementární? - Jedna vec sú oficiálne štatistické údaje a druhá štatistiky podnikové, ktoré závisia od lokálnych možností. Sú štáty, kde je viac cementární, pričom niektoré z nich nahradzujú alternatívnymi palivami až 60 % svojej tepelnej potreby. Vo svetovom meradle Holderbank nahradzuje v priemere asi 11 % klasických palív alternatívnymi. A prínosy? - V prvom rade alternatívne palivá znamenajú prínos pre životné prostredie. Konkrétne v znížení emisií NOX a kysličníka uhličitého. Významné sú aj prínosy pre ekonomiku cementární, lebo náklady na nákup fosílnych palív sú väčšie, ako na spracovanie odpadov na palivá. Koľko alternatívnych palív sa ako palivo využije v rámci koncernu Holdernbak? - Máme dva rozdielne materiály. Jedným sú alternatívne palivá a druhým alternatívne suroviny. Čo sa týka alternatívnych palív, tak celá skupina využije ročne približne 600-tisíc ton. A takmer milión ton alternatívnych surovín. Okrem cementárenských pecí sa odpady buď ukladajú na skládky, alebo sa spaľujú v spaľovniach. Nedochádza teda ku konkurenčnému boju medzi všetkými troma zložkami, ktoré sa snažia profitovať v oblasti odpadového hospodárstva? - Odpady sú komunálne a priemyselné. Ale aj v komunálnom odpade sú určité frakcie, ktoré sa veľmi dobre dajú používať v cementárni. A tak, či je to spaľovňa, alebo cementáreň, môžu mať svoj kruh odpadov. Na problém sa však treba pozrieť ekonomicky, čiže prerátať, aké sú reálne možnosti, kam bude najefektívnejšie vložiť peniaze. A nemožno tiež zabúdať na skutočnosť, že cementárne už stoja a fungujú. Na určité odpady sa teda nemusia budovať spaľovne, ktoré stoja miliardy. Opotrebované oleje, rozpúšťadlá, to sú všetko materiály, ktoré je lepšie použiť ako palivo v cementárniach, než postaviť špeciálnu spaľovňu. Takže si myslím, že to nie je vec konkurencie medzi spaľovňami a cementárňami, ale dohody. Jednoducho, prevádzkovatelia všetkých týchto zariadení by si mali uvedomiť, čo je výhodné. Nielen pre nich, ale aj pre pôvodcu odpadu. Veď ten za jeho zneškodnenie musí zaplatiť. Snímka archív Text pod snímku: Jan Fiala-Goldiger |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
