|
|
||||||||||||||||
| Streda 20.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Alternatívne palivá východiskomVyužívanie rotačných cementárenských pecí Dôsledky produkcie priemyselných odpadov predstavujú nielen slovenský, ale celosvetový problém. Namiesto ich likvidácie v spaľovniach alebo ich ukladaní na špeciálnych skládkach sa postupne presadzuje nový trend, ktorý predstavujú bezodpadové technológie. Možnosť, ako si nenechať ujsť vlak a naskočiť naň, predstavuje výroba tuhých a kvapalných palív na báze odpadov. Tie sa potom využívajú ako zdroj energie v rotačných cementárenských peciach. Prínos tohto systému spočíva na jednej strane v šetrení fosílnych palív, ktoré sú ťažko obnoviteľné. Na druhej strane ponúka producentom odpadov zaujímavú a ekonomicky efektívnu alternatívu - neukladať vyprodukované odpady bez úžitku na skládky, alebo nebudovať drahé spaľovne, ale odpady ďalej využívať s minimálnym dosahom na životné prostredie. Prelomiť pasivitu Myšlienku využívania odpadov ako alternatívnych palív v SR presadzuje ASO, s. r. o., Bratislava. Vznikla v roku 1993 a je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou a. s. Hirocem Rohožník. Prvým úskalím, ktoré musela prekonať, bola úloha nájsť vhodnú lokalitu na vybudovanie strediska na úpravu odpadov a výrobu kvapalných a tuhých alternatívnych palív. Vzhľadom na skutočnosť, že ide aj o nebezpečné a osobitné odpady, dosiahnutie súhlasu na výstavbu najmä zo strany poslancov miestnych zastupiteľstiev dlho zostávalo doslova na mŕtvom bode. Trvalo takmer tri roky, kým ich snaženie zaznamenalo úspech. Konkrétne až vo štvrtej vytypovanej lokalite - v meste Pezinok. Poslancom mesta sme predstavili svoje plány a tiež sme im oznámili náš zámer uskutočniť informačno-vzdelávaciu kampaň o životnom prostredí bez ohľadu na výsledok prerokovania projektu. Ďalej sme navrhli vytvorenie samostatnej komisie zloženej z poslancov a obyvateľov, ktorá bude mať právo uskutočňovať v stredisku kontroly a preverovať jeho činnosť. Ako bezplatnú službu sme Pezinku dali ponuku na odber vyseparovaných druhov plastov, vysvetľuje Tatiana Mažárová, konateľka ASO. V meste spoločnosť rozbehla aj dlhodobú informačno-vzdelávaciu kampaň medzi obyvateľmi s názvom Moje mesto - moja záhrada a po jej skončení spolu s mestom založili nadáciu Sami sebe na podporu aktivít v oblasti nielen životného prostredia, ale aj kultúry a športu. Súhlas získali už pred skončením aktivít. Nevyhnutné investície Vybudovanie špeciálneho strediska na úpravu odpadov a výrobu alternatívnych palív si vyžiadalo investičné náklady vo výške takmer 100 mil. Sk. Plus ďalších 40 mil. Sk investoval Hirocem. Bolo treba postaviť nový sklad, dopravné cesty, inštalovať horáky. Prvú etapu strediska spustili do prevádzky v lete roku 1997. Je tretím v Európe a prvé svojho druhu v krajinách strednej a východnej Európy. Jeho kapacita je 23-tisíc ton tuhých palív a 10-tisíc ton olejov ročne. T. Mažárová dodáva, že celý proces vstupu odpadov, ich úpravy a výroby sa kontroluje v modernom chemicko-analytickom laboratóriu. Každý odpad, ktorý sa do strediska privezie, podrobia analýze, informácie o jeho zložení sa musia zaznamenať. Rovnako aj výsledné parametre alternatívneho paliva sú pred expedíciou do cementárne niekoľkonásobne laboratórne kontrolované. V stredisku vyrábajú pre cementáreň Hirocem dva druhy palív. Konkrétne z opotrebovaných olejov vzniká kvapalné palivo, a to tak, že filtráciou ich zbavia nečistôt, ktoré sa zasa spracujú s pilinami na tuhé palivo. Z ropných kalov, zaolejovaných vôd, ale aj z plastov, zvyškov farieb, textilu, živice a podobne sa úpravou vyrába tuhé alternatívne palivo. To znamená, že sa odpady pomelú a zmiešajú s pilinami, čím sa ich objem, samozrejme, zväčší. V roku 1998 stredisko vyrobilo 5500 ton tuhého alternatívneho paliva a 1800 ton kvapalného paliva. V tomto roku sa už však množstvá spracovaných odpadov zvýšili, vyrobia 9000 ton tuhého a 2000 ton kvapalného alternatívneho paliva. Uvedené množstvá za dva roky nahradili Hirocemu spolu 14 500 ton uhlia. Keďže ceny uhlia sú podstatne vyššie ako náklady, ktoré sú spojené so spracovaním odpadov, je ich využívanie lukratívne aj pre ekonomiku cementární. Nesporné výhody Pri likvidácii odpadov v spaľovniach vzniká po spálení až 30 % konečných odpadov, čiže škvary a popolčeka. Tie treba znova uložiť na špeciálne skládky. No cementárenské pece dokážu odpady využiť bez zvyšku. Napríklad z opotrebovaných pneumatík sa ich textilná a gumová časť energeticky využije a železo sa po spálení a zmene na kysličník železitý stáva prirodzenou súčasťou slinku. Podobne pri spaľovaní kalov z čistiarní odpadových vôd sa organická časť spáli a minerálne časti ako kysličník kremičitý a vápenatý sa potom dostanú do slinku. Ten je súčasťou cementu. Teplota v cementárenských peciach je do 2000 stupňov Celzia, čas zdržania pevných častíc v teplote 1450 stupňov Celzia, čas zdržania plynov 4 6 sekúnd a ich čistenie samým procesom výroby plní požiadavku na dokonalé spálenie odpadu, ako aj požiadavku na minimalizáciu emisií vypúšťaných do ovzdušia. Aby sa pri využití odpadov v cementárenských peciach získal prehľad o kvalite cementu, jednotlivých zložiek životného prostredia, ale aj hygienickej úrovni konečných výrobkov, zvyčajne sa medzi cementáreň a trh odpadov vkladá medzičlánok. Ten zabezpečuje prepojenie a garantuje kvalitu alternatívnych palív. Na Slovensku je ním práve pezinské stredisko, dodáva T. Mažárová. S normami EÚ Hoci vlastnosti cementárenských rotačných pecí umožňujú využívať široké spektrum odpadov vrátane nebezpečných, zaujímalo nás, či tieto postupy vyhovujú aj normám EÚ. T. Mažarová tvrdí, že cementárenský priemysel je dnes integrovanou súčasťou programov odpadového hospodárstva niektorých krajín Európy. Tento aspekt sa zohľadnil aj v rámci procesu vyhodnotenia pôsobenia Direktívy EÚ č. 75 /442/ EHS o odpadoch, keď aj neúčelové zariadenia, čiže teplárne, vysoké pece či cementárne boli v novelizovanej Direktíve č. 91 /156/EHS akceptované v systéme využívania odpadov. Taktiež Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj OSN v správe zo svojho šiesteho zasadnutia v máji 1998 konštatovala pozitívny vplyv cementární pri využívaní odpadov. Tento trend odzrkadľujú aj samy dohody medzi cementárenským priemyslom a ministerstvami životného prostredia napríklad v Nórsku a Portugalsku. Rotačné cementárenské pece sú zaradené ako vhodné zariadenia na likvidáciu určitých druhov odpadov aj v takých zásadných strategických materiáloch, akým je Program odpadového hospodárstva SR z roku 1996 a tiež Akčný environmentálny program SR. Na našu otázku, či sa spaľovanie týchto palív nepodieľa na raste emisií, T. Mažárová zdôraznila, že výsledky meraní v cementárni Rohožník sú hlboko pod stanovenými normami zákona o ovzduší. Dokonca spĺňajú a budú sa plniť limity aj novej Direktívy EÚ, ktorá sa ešte len pripravuje. Reálne východisko Na Slovensku sa produkuje ročne okolo päť miliónov ton nebezpečných a osobitných odpadov. Otázka ich likvidácie nie je dosiaľ uspokojivo vyriešená. Na začiatku transformácie hospodárstva sa síce uvažovalo s vybudovaním troch regionálnych spaľovní, ale zostalo len pri plánoch. Príčinou bol v prvom rade nedostatok financií. Preto sa aj naďalej časť z uvedeného množstva produkovaných odpadov ukladá na špeciálnych skládkach a časť spaľuje v podnikových spaľovniach. Aj keď viaceré z existujúcich by si vyžadovali rekonštrukciu, zámery opäť troskotajú na nedostatku finančných prostriedkov. Preto je spaľovanie upravených odpadov na alternatívne palivá jedným z reálnych východísk. Podľa odhadov pracovníkov ASO, len zo Západoslovenského kraja, kde sa produkuje ročne jeden milión ton odpadov, by sa mohlo - pri rozšírení kapacít - využiť v cementárni ročne až 400-tisíc ton. Náhrada za Slovnaft Napriek spomínaným problémom sa ASO nevzdáva a postupne jeho aktivity prenikajú do povedomia mnohých významných pôvodcov odpadu na celom Slovensku. Určite predstavujeme alternatívu pre podniky, ktorým záleží aj na tom, čo sa ďalej deje s ich odpadmi. Vo vyspelých krajinách je totiž bežné, že sa dôsledne starajú, aby tzv. koncovka výrobného procesu nezaťažovala životné prostredie, zdôraznila T. Mažárová. Podľa nej im pribúda zákazníkov spomedzi firiem, ktoré získali certifikát EMS podľa noriem radu ISO 14 000. Jednou z podmienok jeho udelenia je vyhodnotenie úrovne odpadového hospodárstva firmy. Alternatívne spracovanie odpadov predstavuje šancu aj pre Slovnaft Bratislava, ako využiť a zhodnotiť odpady prevažne ropného charakteru, ktoré sa doteraz spaľujú priamo v spoločnosti. V súčasnosti sa pripravuje zmluva o spolupráci na využívanie niektorých druhov spáliteľných odpadov z produkcie Slovnaftu, ktoré je ASO schopné premeniť na alternatívne palivá. Ako sme sa dozvedeli, spracovanie odpadov je možné začať po získaní súhlasných stanovísk príslušných úradov k takejto zmene spôsobu nakladania s odpadmi a tiež po zmene Programu odpadového hospodárstva Slovnaftu. Stranu pripravila Zdena Rabayová Text pod foto: Navážanie odpadu. Snímky archív ASO |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
