Bohatstvo sa dáva najavo

Únik z konformity
Faktom však je, že motívy asketického „svetonázoru“ sa nijako neodlišujú od pohnútok jeho márnotratnejších kolegov: túžba odlíšiť sa od ostatných. Psychológovia si už dávno všimli túto nenásytnú ľudskú potrebu – vyčnievať z radu. To je tendencia, ktorá sa objavuje takmer u každého človeka. U úspešných podnikateľoch, manažéroch však pôsobí o to silnejšie: šťastlivci, ktorí už niečo dosiahli, chcú práve preto ešte viac. „Riadiaci pracovníci sú úplne normálni ľudia, ale ich pozícia ich núti k tomu, aby sa pred ostatnými prezentovali ako niečím úžasne nezvyčajným,“ vysvetľuje psychiater doc. Ľ. Vražda. „Svoju originalitu musia dokazovať denne a je úplne jedno, či tak robia oslňujúcou výzdobou svojej kancelárie, zlatým plniacim perom, drahými hodinkami alebo len nenápadne prázdnym písacím stolom.” Najdôležitejšie zo všetkého je pre úspešného a solventného vyvolať dojem, aký je vynikajúci a jedinečný. Prostriedky sú až druhoradé: honosná spotreba najrozličnejších luxusných statkov rovnako ako ostentatívne chudobná kancelária či príspevky na najpodivuhodnejšie účely. V posledných rokoch sa úsilie a snaha byť nekonformný prejavuje stále očividnejšie. „Štylizujú sa do polohy nadčloveka a občas to nadobúda groteskné formy,“ hovorí doc. Ľ. Vražda. „Muž na čele zo seba robí proroka. Potreba obdivu je bezmedzná.“ Preto si topmanažér, úspešný podnikateľ udržuje zvyčajne medzi sebou a ostatnými podriadenými určitý dištanc. „Držať si ľudí od tela je nevyhnutnou podmienkou udržania vlastnej exkluzivity.“ Drahý „špás“
Najjednoduchšie samozrejme je dávať nápadne najavo, aký som bohatý a koľko si toho môžem kúpiť. Podľa kritikov špičky podnikového vedenia veselo „škrečkujú“, vyplácajú si najrôznejšie príplatky či odmeny a akcionárom zostáva už iba... čo vlastne? Azda oči pre plač. A k tomu útecha, že v iných podnikoch je situácia podobná. To je však neraz slabá náplasť na roztrhané vrecko. Keď pred časom dozorná rada firmy Krupp bilancovala pôsobenie Kajo Neukirchena na bývalom poste, myslela si najskôr, že si podarený šéf robil z celého podniku dobrý deň. Človek zodpovedný za niekoľko radikálnych úsporných programov obýval vilu, ktorá koncern stála 4 mil. DEM. Náklady na údržbu vo výške 200-tisíc DEM ročne išli pochopiteľne rovnako z podnikového vrecka. Neuveriteľné? Asi áno. Kajo Neukirchen sa ospravedlňoval tým, že každý mesiac poctivo platil zo svojho 2000 DEM, takže právne je vraj všetko v poriadku. Právne možno. Morálne sotva. Po príklady však nemusíme chodiť až tak ďaleko. Správanie sa mnohých slovenských vlastníkov je celkom rovnaké, pravda v reláciách o niečo nižších, keďže naše podniky vôbec nie sú také úspešné ako spomínaný koncern Krupp. Mercedes a devy
Ekonómi sa roky domnievali, že dopyt na trhoch luxusných statkov je vysoko elastický: stačí slabý cenový vzrast a záujem kupujúcich sa prudko obmedzí. V čase recesie sa potom dá očakávať, s pravdepodobnosťou prírodného zákona, upadajúci záujem zákazníkov. Podľa posledných prieskumov však trh so symbolmi štatútu vykazuje pozoruhodnú stabilitu. Kríza sem, rozmach tam... klienti nakupujú stále rovnako. „Recesiu sme vôbec neznamenali,” raduje sa S. Ressel z odbytového oddelenia Mercedes Benz. Práve luxusnými autami sa movití jednotlivci túžia odlíšiť od zvyšku spoločnosti najviac. V Nemecku napríklad disponuje viac ako 80 % obchodných riaditeľov a 58 % šéfov vrcholových oddelení služobným autom. Existuje tu však podstatný rozdiel: kým topmanažéri sa vozia prevažne v autách značky Mercedes či BMW, vedúci oddelenia sa musia uspokojiť s Volkswagenom či Opelom. U nás sa podobný prieskum zatiaľ nerobil, podľa niektorých prejavov a počtu spomínaných značiek na slovenských cestách (samozrejme s domácimi poznávacími značkami) to bude pravdepodobne rovnaké. Aj keď o profesionálnych kvalitách mnohých majiteľov by sa dali viesť dlhé debaty... Najnovšou módou na trhu symbolov štatútu sú nepochybne bezpečnostné služby. Podľa kritikov však ide o vymoženosť prinajmenšom pochybnú. „Po krátkom čase zistíte aké je to deprimujúce, mať stále za sebou štyroch hrôzu vyvolávajúcich zabijakov,“ upozorňuje bonnský expert na terorizmus Rolf Tophoven. Azda aj preto niektoré agentúry vo svete situáciu vyriešili bleskurýchle a šalamúnsky: do prvej línie poslali ženy. Pre chránenca je isto príjemnejšie, keď ho stráži pár nežných stvorení. Opatrenie má však aj iný dôvod. „Manažment je v prvom rade estetický fenomén,” konštatujte augsburský psychológ Neuberger. „Ak chcete mať úspech, musíte robiť dojem. Bez osobného čara to jednoducho nejde.“ Eleonóra Bujačková