Z tvorby Albína Brunovského V týchto dňoch sprístupnila Slovenská národná galéria na svojom vysunutom pracovisku v priestoroch Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku výstavu grafických listov popredného slovenského výtvarného umelca - Albína Brunovského. Je o ňom známe, že o vlastnom diele hovoril málo, dokonca taktne mlčal i vtedy keď sa ho snažili k tomu niektorí kritici a teoretici výtvarného umenia vyprovokovať: nechal vždy svoje obrazy a obrázky prehovoriť samé za seba. Na začiatku i na konci ich výpovede sa rozpína iba jeden pól našej ľudskej existencie: teatrum mundi. Áno, divadlo sveta so všetkým čo k tomu patrí: realitou a fantáziou, láskou a zradou, dobrom i zlom, priateľstvom i nenávisťou, prirodzenosťou i neprirodzenosťou, skutočnými príbehmi a nadprirodzenými súvislosťami nášho - ľudského bytia. Pretože Brunovského tvorba je predovšetkým výpoveďou o človeku - o jeho ľudskom i neľudskom svete, kde každý z nás odhaľuje za rôznofarebnými a prekvapujúcimi maskami svoju vlastnú tvár. O tom sú aj jeho grafické listy pochádzajúce z troch decénií umelcovej tvorby (1964 - 1990). Medzi nimi dnes už slávne diela Spleen druhej ženy starinára (1964), Fantas pána Redouxa (1968), Ešte jedna slza (1971), Lamento della Ninfa (1972), Eva Prima Pandora (1979), ďalej povestné Dámy v klobúku z roku 1981, cyklus Chvála zamotaných snov (1985) a Labyrint sveta a raj srdca z rokov 1989 - 1990. Všetky pochádzajú z majetku Slovenskej národnej galérie, ktorá Brunovského tvorbu pozorne sledovala a dá sa povedať, že i mapovala vo svojich zbierkach. Je to tvorba, ktorá bola ocenená na viacerých významných podujatiach doma i v zahraničí: udelili mu Cenu mesta Paríža (1967), Cenu Otrano d´Argento (1969), Cenu za grafiku na Intergraphic v Berlíne (1976), Cash Award na Footprint v Seatle (1977), Grand Prix na medzinárodnom bienále grafiky v Krakowe a tiež titul národný umelec, ktorý mu určite patril a ktorého sa urýchlene nezbavoval ani vtedy, keď to viacerí robili takmer s rýchlosťou guľového blesku. Albín Brunovský, napriek všetkým možným inšpiračným podnetom a vplyvom na svoje dielo, ostáva jednou z najvýraznejších postáv slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Ľubomír Podušel
|
Amsterdam | veľká oblačnosť | 14 |
Atény | oblačno | 23 |
Belehrad | polojasno | 12 |
Berlín | polojasno | 11 |
Bratislava | polojasno | 10 |
Brusel | oblačno | 13 |
Budapešť | polojasno | 11 |
Bukurešť | slnečno | 12 |
Frankfurt | oblačno | 12 |
Helsinki | slnečno | 6 |
Istanbul | polojasno | 19 |
Kodaň | slnečno | 11 |
Kyjev | malá oblačnosť | 6 |
Lisabon | prehánky | 20 |
Londýn | slabý dážď | 14 |
Madrid | dážď | 16 |
Miláno | veľká oblačnosť | 15 |
Moskva | slnečno | 5 |
Oslo | polojasno | 9 |
Paríž | oblačno | 17 |
Praha | oblačno | 11 |
Rím | polojasno | 18 |
Sofia | slnečno | 10 |
Štokholm | slnečno | 9 |
Varšava | slnečno | 10 |
Viedeň | veľká oblačnosť | 11 |
Záhreb | občasný dážď | 16 |
Ženeva | polooblačno | 13 |
|
|
|