|
|||||||||||||||||
Streda 20.Októbra 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Daňovo uznateľné výdavky - 19.10.1999Otázky faxujte na číslo: 07/6381 0413, píšte a mailujte na adresu redakcie Sú výdavky na výhry v reklamných a zlosovacích akciách, ktorých cieľom je nábor klientov s cieľom zvyšovania príjmov banky daňovo uznané výdavky v zmysle zákona o daniach z príjmov? - Podľa § 24 ods. 2 písm. w/ zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, sú výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov tiež výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti ocenené maximálne v zvyčajných cenách a to: - formou novinovej inzercie, - zverejňovaním plagátov, reklamných nápisov, transparentov, - televíznych šotov a rozhlasovej inzercie, - náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch, - priame výdavky súvisiace so zhotovením reklám vo vlastnej réžii. Tieto vymenované výdavky sa môžu uplatniť v ich skutočnej výške (v zvyčajných cenách), t. j. bez obmedzenia zákonným limitom. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka (t. j. náklady nevymenované) je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane. Je otázne, či vecné výhry v reklamných a zlosovacích akciách treba zahŕňať pod ustanovenie § 24 ods. 2 písm. w) zákona o daniach z príjmov. Pojem reklama je upravený osobitným zákonom č.220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších prepisov. Podľa § 2 citovaného zákona je reklama verejná informácia uskutočňovaná prostredníctvom nosičov informácií. Nosičom informácie je prostriedok, ktorým sa šíri reklama. Je teda rozdiel medzi reklamou (informáciou) a nosičom reklamy (vecou). Vecná výhra, ako súčasť celkovej komplexnej reklamnej kampane, by sa podľa nášho názoru mala posudzovať podľa všeobecného kritéria (§ 23, § 24), či je nákladom na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. V tržných konkurenčných podmienkach takéto výdavky nesporne vykazujú príčinnú súvislosť s dosahovaním zdaniteľných príjmov banky. Môžeme do daňových výdavkov na reklamu uplatniť reklamné výdavky v TV NOVA, kde prebehla reklama výrobkov, ktoré predávame? - Podľa § 24 ods. 2 písm. w) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, sú daňovým výdavkom aj výdavky v zvyčajnej výške na reklamu formou televíznych šotov, a to bez limitu na túto formu reklamných výdavkov. Ďalej podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona je nevyhnutné posúdiť súvislosť tohto nákladu s dosahovaním príjmov slovenskej spoločnosti. Dosah televíznej stanice TV NOVA na územie Slovenska je významný a všeobecne známy. Na základe uvedeného zastávame názor, že reklamné výdavky v TV NOVA možno v slovenskej obchodnej spoločnosti uplatniť ako oprávnený daňový náklad. Naša firma kúpila oblečenie barmankám (zamestnanci), a to saká a blúzky, ktoré nosia pri obsluhe v bare. Ide v tomto prípade o nepeňažný príjem zamestnancov a treba z toho odviesť daň? Z hľadiska nákladov firmy ide o daňový náklad? - Sme toho názoru, že takéto oblečenie pracovníkov možno považovať za pracovné oblečenie - nepeňažný príjem, ktorý nie je predmetom dane. Vyplýva to z ustanovenia § 6 ods. 7 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Pre objektivitu odporúčame písomne zaviazať pracovníkov, aby používali toto pracovné oblečenie len v práci a určiť im primeranú lehotu životnosti pracovného oblečenia. Z hľadiska nákladov firmy ide o daňový náklad podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod 1 zákona, lebo za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa považujú aj výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Pracovníkom je možné poskytnúť rôzne formy pracovného ošatenia. V tejto súvislosti dávame do pozornosti Pokyn MF SR č. 4753/1998-62 k tejto problematike (FS č. 4/1998). V praxi sme sa stretli s rôznym výkladom § 32 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Chceli by sme vedieť na príklade, aké platby fyzickým osobám, z ktorých sa nezráža daň, sme povinní oznamovať daňovému úradu. Ide aj o platby fyzickým osobám na základe daňového dokladu (napr. nákup materiálu) uhrádzané v hotovosti alebo cez bežný účet, alebo ide len o platby fyzickým osobám, na ktoré nie je vystavený daňový doklad a z týchto platieb sa nezráža daň? - Vystavovanie daňového dokladu vyžaduje zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a tento doklad nemá priamu väzbu na oznamovaciu povinnosť podľa § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Oznamovacia povinnosť sa viaže na súčasné splnenie viacerých parametrov: - túto povinnosť majú fyzické a právnické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, - v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám (s výnimkou platieb za zásoby), - z týchto platieb nezrážajú daň, |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |