|
|
||||||||||||||||
| Streda 20.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rámec reformy inštitúcií EÚPrílišný optimizmus zatiaľ nie je namieste Nemecký kancelár Gerhard Shröder počas viedenského summitu EÚ prišiel s myšlienkou zreálnenia termínu rozšírenia únie. Otvorene povedal, že k prijatiu nových členov môže dôjsť až po vnútornej reforme EÚ. Vzhľadom vtedajšie vnútorné rozpory a rozdielne záujmy medzi členskými štátmi sa rok 2005 javil ako najoptimistickejší termín prijatia prvých krajín. Rok po Viedni sa, aspoň navonok, situácia dramaticky mení. Nový šéf Európskej komisie Romano Prodi nielen hovorí o historickej šanci po prvý raz zjednotiť Európu od obdobia Rímskej ríše, ale aj niektoré praktické kroky nasvedčujú o snahe pripraviť sa na prijatie nových kandidátov. V prvom rade sa počet krajín, s ktorými sa budú viesť rozhovory o vstupe, rozširuje na jedenásť. Čo je však možno ešte dôležitejšie, európska pätnástka sa na decembrovom summite v Helsinkách zaviaže, že do roku 2003 bude pripravená na prijatie nových členov. Správa troch Ďalším dôkazom obratu je aj v pondelok zverejnená správa o inštitučnej reforme EÚ, ktorú na zákazku šéfa EK vypracovali tzv. múdri muži Jean-Luc Dehane, Richard von Weizsäcker a David Simon. Ide o akýsi rámec, v ktorom by reforma inštitúcií mala prebiehať. Tročlenný tím odporúča, aby Európska komisia už vypracovaný návrh reforiem inštitúcií predložila medzivládnej konferencii, ktorá by ho mala v konečnej podobe schváliť do konca roku 2000. Upozorňuje pritom, že pri reformách sa okrem aspektu rozšírenia musí klásť dôraz aj na to, aby nové inštitúcie boli transparentnejšie ako tie staré. Pokiaľ ide o konkrétnejšie odporúčania, je dôležité, že správa navrhuje odstúpiť od amsterdamského protokolu, ktorý predvída dvojstupňovú reformu inštitúcií EÚ. Najprv čiastočnú, pred prvým rozšírením, a neskôr definitívnu, predtým ako čo počet členských krajín prekročí dvadsať. Úsilie o definitívnu reformu by sa malo vyvinúť už teraz. Môže sa stať, že lepšia príležitosť sa v budúcnosti nenaskytne, zdôrazňuje sa v správe. Európska komisia Kolínsky summit únie označil tri oblasti, ktorých by sa reforma mala týkať. Sú nimi veľkosť a zloženie komisie, prehodnotenie váhy hlasov v Európskej rade a rozšírenie počtu oblastí, o ktorých sa bude rozhodovať väčšinovým hlasovaním. Múdri muži, napriek rôznym tlakom, odporúčajú, aby každá krajina mala jedného komisára. Nevýhody zo zvýšenia počtu komisárov by sa mali kompenzovať zväčšením právomocí šéfa EK a zvýšením individuálnej zodpovednosti komisárov. Navrhuje sa, aby šéf komisie mal väčší vplyv na nominovanie a výber komisárov. Autori správy tiež žiadajú, aby do zmluvy EÚ bola zahrnutá aj klauzula, podľa ktorej komisár odstúpi, keď ho o to šéf požiada. V Prodiho komisii podobná interná dohoda už existuje a jej formalizáciou by sa podarilo výrazne odstrániť kolektívnu zodpovednosť komisie a posilniť individuálnu zodpovednosť jednotlivých komisárov. Hlasovanie Pokiaľ ide o prehodnotenie váhy hlasovania, trojčlenná skupina sa zhodla, že ide o mimoriadne dôležitú oblasť, no nenavrhla žiadne konkrétne riešenie. Záležitosť je politicky a symbolicky dôležitá, no skupina cíti, že nemá mandát na vypracovanie osobitných návrhov, uvádza sa v správe. Ozajstná debata o tomto bode teda ešte len má odštartovať. Na ujasnenie: každá členská krajina EÚ v jednotlivých inštitúciách vlastní počet hlasov, ktorý zodpovedá jej veľkosti a počtu obyvateľov. Správa tiež zdôrazňuje potrebu presadzovania sa väčšinového hlasovania na úkor konsenzuálneho, čím by sa mala zvýšiť dynamickosť a efektívnosť pri prijímaní rozhodnutí. Ani tu však neprichádza k špecifikácii oblastí, na ktoré by sa toto malo vzťahovať. Trojčlenný tím však zdôrazňuje, že väčšinové hlasovanie by malo výrazne ovplyvniť fungovanie inštitúcií. Právomoci Európskeho parlamentu by sa tak napríklad mali zvýšiť. Kdekoľvek sa kvalifikovaná väčšina využíva v legislatívnych záležitostiach na prvej úrovni, parlament by mal mať právomoc spolurozhodovania, hovorí správa Zmeny zmluvy Skupina však ide aj ďalej za kolínske oblasti reforiem. Navrhuje tak úpravy obrannej a spoločnej zahraničnej politiky. Odporúča aj podstatnú zmenu textu zmluvy EÚ. Táto by sa mala rozdeliť na dve časti. V prvej by boli zahrnuté ciele a princípy politickej orientácie, občianske práva, ako aj inštitučný rámec. Tieto články by sa mohli meniť len prostredníctvom medzivládnej konferencie a členské štáty by ich museli ratifikovať. V druhej časti zmluvy by boli zvyšné články, ktoré by sa mohli meniť rozhodnutím Európskej rady a schválením Európskeho parlamentu. Takže snaha o reformu je zrejmá. No prílišný optimizmus v kandidátskych krajinách by bol zatiaľ zbytočný. Ako sme už načrtli, správa je formulovaná vo veľmi všeobecnej rovine a konfliktná debata o reformách inštitúcií zrejme len príde. Na druhej strane už teraz je jasné, že vývoj bude smerovať k posilňovaniu európskych inštitúcií na úkor národných vlád. Svedčí o tom najmä posilňovanie právomocí šéfa EK, ale aj zvýšený počet článkov zmluvy, ktoré sa budú môcť meniť už na úrovni Európskej rady. Rastislav Boldocký |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
