|
|
||||||||||||||||
| Streda 20.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na dovoznej prirážke za autá sme prerobiliVláda zle zhodnotila situáciu, uprednostnila krátkodobý efekt... Automobilizmus začal v posledných rokoch hrať v ekonomike Slovenska výraznú úlohu. Nielen preto, že sa úspešní postsocialistickej éry predháňajú v tom, kto bude mať vo svojej garáži lepší model. Toto odvetvie zaujalo najmä politikov, pretože vďaka jeho prirodzenému predpokladu na úspech (autá sú spoločenskou prestížou, výrobnou i osobnou nevyhnutnosťou) vycítili šancu zlepšovať si na jeho úkor ekonomickú bilanciu svojho pôsobenia vo funkciách. Či už ide o parametre obchodnej bilancie alebo štátneho rozpočtu. A tak najnovšie chcú za dopravné prostriedky zavádzať daň, hoci predtým aj na tento druh tovaru začala platiť dovozná prirážka. No a do tretice, i keď rozvoju tohto odvetvia kladú politici iba finančné prekážky, ktoré autá umelo predražujú, nemajú zábrany chváliť sa napríklad nemeckou najúspešnejšou automobilkou na našom území priam ako svojim vlastným dieťaťom. Celkovo však platí, že akýkoľvek vstup ministrov, premiérov a poslancov do tohto perspektívneho odvetvia - okrem prípadu, keď si kupujú nové auto, sa končí priam katastrofou. Hoci sa v súčasnosti hovorí najmä o zavedení dane z dopravných prostriedkov, v týchto dňoch sa začína bilancovať aj uplatňovanie spomenutej dovoznej prirážky na automobily vo výške 7 %, ktorá platí od 1. júna tohto roku. A treba povedať, že pre tých, ktorí toto opatrenie zaviedli, je to žalostná bilancia. Čo týmto krokom sledovali? Obmedzenie dovozu áut, aby pozitívne vplývali na zníženie deficitu obchodnej bilancie a súčasne chceli získať finančný prospech do štátneho rozpočtu. Keďže ide o dva protichodné ciele, bolo treba hľadať správnu mieru či výšku dovoznej prirážky. Výsledky však ukazujú, že naši makroekonómovia odhadli situáciu veľmi zle. Straty z objemu Predaj vozidiel za I. polrok 1999, teda do zavedenia prirážky, bol na Slovensku o 3441 kusov vyšší ako priemer za prvý polrok posledných troch rokov. Naopak, v treťom štvrťroku 1999 (po zavedení dovoznej prirážky) sa v porovnaní priemerným predajom tretieho štvrťroka posledných troch rokov znížil o 5883 vozidiel. Tento pokles počtu predaných kusov bol taký vysoký, že ani zvýšenie výnosu štátu z jedného predaného auta o 7 % neprekrylo straty vzniknuté nižším objemom predaja. Vyplýva to z nasledujúcich údajov. Priemerná vstupná cena vozidla pri dovoze na hraničnom priechode je 320 000 Sk. K nej treba pripočítať pri dovoze z krajín EÚ clo vo výške 3,42 % (pri dovoze z ČR 0 %), ďalej už spomenutú dovoznú prirážku (7 %), daň z pridanej hodnoty (23 % zdaniteľného základu) a réžiu dovozcov a domácich dílerov vrátane ich obchodného rozpätia. Postupne sa tak dostaneme k číslam, kde celkový prínos do štátnej pokladnice za jedno vozidlo z krajín Európskej únie predstavuje 110 400 Sk a za vozidlo dovezené z Českej republiky 97 280 Sk. Ak zoberieme do úvahy pokles predaja aut za tretí štvrťrok 1999, štátny rozpočet prišiel o 766,53 mil. Sk. Samozrejme, že dovozná prirážka, ktorá tento pokles spôsobila, znamenala o 7 % vyšší prínos pre štát na každom aute. Celkovo na všetkých dovezených autách predstavuje 254 mil. Sk. V konečnom súčte tak štátny rozpočet stratil 511, 6 mil. Sk. Rozpočet či bilancia? Efekty opatrenia, hoci za krátke obdobie sú teda známe. Otázka teraz znie, čo bolo pri rozhodovaní o zavedení dovoznej prirážky okrem iných druhov tovaru aj na automobily prioritou: či zlepšenie obchodnej bilancie, hoci aj za cenu krátkodobých ochranárskych (žiaľ, nie proexportných) opatrení alebo získanie nových prostriedkov do štátneho rozpočtu. Jednoznačne platí, že zlepšenie efektu obchodnej bilancie blokovaním dovozu je iba krátkodobé opatrenie, ktoré v nijakom prípade nevedie k rozvojovým programom. Preto pokles obchodného deficitu, hoci vyzeral pri podiele vyše 10 % HDP hrozivo, treba rozkladať do väčšieho časového obdobia a prednosť mal dostať príjem štátneho rozpočtu. O to viac, v akých problémoch sa v súčasnosti nachádza. Veď napríklad v týchto dňoch má vláda rokovať o ďalšom 4-percentnom viazaní jeho výdavkov, no už dnes je jasné, že školy pôjdu od novembra na dlh, zdravotníctvo je v kolapse, mestá vypínajú osvetlenie a všetci ministri okrem jednej protestujú proti úvahám o ďalšom 4-percentnom viazaní výdavkov do konca. A v tejto situácii naši politici prerobili v štátnom rozpočte pol miliardy korún iba pre vidinu rýchleho a lacného zníženia obchodnej bilancie. Za zavretými dverami? Preto je tento príklad klasickou ukážkou ich neschopnosti analyzovať situáciu pred prijatím závažného rozhodnutia. Preto sa budú chváliť, ako znížili deficit obchodnej bilancie, ale celú pravdu, že len na autách prišiel štátny rozpočet o pol miliardy korún, nepovedia. To nie je úspech, a teda informácia určená pre uši bežného človeka. Kde sa stala chyba? V tomto prípade si politici nedokázali spočítať ťažko skúšanú kúpnu silu obyvateľov a firiem. Vari len nepočítali, že ľudia, z ktorých dve tretiny žijú na hranici biedy či firmy, z ktorých je vyše 70 % stratových a ktorým minulý rok táto vláda limitovala odpisy z automobilov, zaplatia ďalší nárast cien? Ak si uvedomíme, že auto si každý rád kúpi, ak len trochu môže, potom je prepad predaja tohto tovaru vážnym varovaním, že so spotrebou ľudí a firiem je to vážne. Vyruší to našich najmúdrejších, ktorí sedia vo vážnych vo funkciách? Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
