Peter Kasalovský Slovenská verejnosť by sa mala vzrušovať trebárs tým, že pracovníčka Úradu vlády SR zabezpečovala dovolenku premiéra M. Dzurindu a jeho rodiny v Slovinsku! Jej riadna pracovná cesta do zahraničia vyšla na 18 150 korún, čo sa v určitých kruhoch označuje takmer za svätokrádež. Je vskutku trápne, keď sa zdôrazňuje, že daňoví poplatníci akoby v rozpore s morálkou prispeli na letný pobyt predsedu vlády. Je to normálne, ba dokonca pravidlom vo väčšine štátov, že ústavný činiteľ zo štátno-bezpečnostného hľadiska na úrovni prezidenta republiky, predsedu vlády, predsedu parlamentu a jeho 1. podpredsedu, ministrov vnútra, zahraničných vecí a obrany nie je súkromnou osobou. Je predsa z vôle voličov, takpovediac im patrí, a preto sa jeho život a do značnej miery aj jeho rodiny organizuje za peniaze daňových poplatníkov. Tí, ktorí zasyčali na šéfa kabinetu, že si priam dovolil, aby jeho dovolenku pripravili profesionáli, sú buď neznalí vecí, alebo puncovaní malosťou. Slovenská verejnosť by sa mala vzrušovať aj tým, koľko zarábajú prezidenti, resp. generálni riaditelia domácich bánk so štátnou účasťou. Je to päť-, sedem-, desať- alebo x-krát viac ako dostane mesačne člen vlády trebárs vo funkcii ministra financií?! Tým, ktorí sa o to v médiách zaujímajú, chýba ku šťastiu azda iba to, aby sa dostali k informáciám o ŠPZ a značke nimi používaného auta, o výške odstupného v prípade riadneho či náhleho odchodu z pozícií, o životných a iných poistkách a pod. Či vari nepatrí k dobrým mravom nespytovať sa na výšku mzdy a ďalších príjmov v každej normálnej spoločnosti?! Ťažko si privyknúť, že sme vstúpili do takých spoločenských vzťahov, ktoré majú inú hierarchiu ako v minulosti. Verejné meditácie o tom, aká je mesačná odmena prezidenta banky v porovnaní s ministrom, sú priam učebnicovou ukážkou bičovania vášní a praobyčajného populizmu. Slovenská verejnosť by sa mohla vzrušovať tým, kto bude novým ministrom hospodárstva. Ide síce o personálnu zmenu na kľúčovej vládnej pozícii, ale je málo prezieravé, keď sa k nej postupne vyjadrujú súčasní členovia vlády. Nejde predsa o ich životných druhov, ale o doplnenie personálnej skladačky, ktorá je v kompetencii premiéra a musí byť v súlade s koaličnou zmluvou. Či Ľ. Harach ako predseda DÚ, inak absolvent jedného z najťažších vedných odborov, má na túto funkciu, je vecou práve kompetentných, a jeho vlastného presvedčenia. Netvrdím, že by nemohol byť šéfom tohto rezortu - inak slovenským kamikadze v inej konštelácii hviezd domácej politiky trebárs jeden z najúspešnejších manažérov J. Uhrík, alebo niektorý z úspešných podnikateľov aj s filozofickým vzdelaním. Predstavy, že kandidát je na takmer verejnú diskusiu, sú výplodom tých, ktorí by sa chceli vidieť na jeho mieste, alebo majú typ zo svojho okruhu.
Nemôžem sa ubrániť názoru, že v tejto krajine už nikto nie je dosť dobrý a každý je povolaný vynášať súdy aj vtedy, keď mlčať znamená zlato...
