Podnikatelia o dani za autá Daň z dopravných prostriedkov je typicky majetková daň. Ide o niekoľkonásobné zdaňovanie nadobudnutej a vlastnej veci. Takéto opatrenia by malo zmysel na isté vopred časovo ohraničené obdobie, pričom získané prostriedky by boli jasne použité na konkrétny zámer budovanie ciest. Na to by musela existovať ucelená koncepcia výstavby ciest. Má to aj nepriaznivý účinok, pretože dopravcovia si to zaúčtujú do svojich cien, čím sa opäť zvýšia náklady na dopravu. Je to veľmi zlý precedens v daňovej politike, pretože ak si na to vláda zvykne, môžu takto zdaňovať čokoľvek, - povedal nám na margo snahy zaviesť daň z dopravných prostriedkov Ing. Stanislav Čorej, prezident Křížík, a. s., Prešov. Oslovili sme viacerých podnikateľov s otázkou, čo si o tomto diskutovanom kroku vlády myslia. Ing. Ján Papulák z Medutek-Mediox, s. r. o., Kočovce takisto s daňou nesúhlasí. Koncepcia jej zavedenia nemá žiadnu paralelu, obsahovo je postavená doslova likvidačne. Veď podľa návrhu zákona i dôchodca, ktorý vlastní starú škodovku, má zaplatiť 2500 Sk, pričom ešte ani nevyšiel z garáže. A čo cena benzínu, cestná daň, zákonné poistenie, náklady na údržbu vozidla? Druhou skúšanou kategóriou v prípade prijatia zákona budú podnikatelia. Samozrejme, že budú musieť ihneď uhradiť všetky, zo zákonov vyplývajúce úhrady za používanie motorového vozidla. Ale keď napríklad operatívne opravíme na opačnom konci republiky životne dôležitý lekársky prístroj, štát mi náklady na opravu a nami poskytnuté služby prostredníctvom nemocnice vráti možno až o rok. Je to spravodlivé? - pýta sa Ing. Ján Papulák. Ekonomický riaditeľ banskobystrickej firmy Drukos Ing. Stanislav Debrecéni: Ak sa vládna moc má odvolávať na skúsenosti zo zahraničia, mala by sa pozrieť aj na to, koľko by takáto daň predstavovala z reálnej mzdy u nás. Pri priemernej mzde 10-tisíc Sk a dani z motorového vozidla na úrovni 3000 Sk je to asi 30 %. Napríklad v Nemecku sú to však len 4 % priemernej mzdy. U nás predaj vozidiel v porovnaní s minulým rokom klesol o desatinu a 80 % dopravných prostriedkov možno zaradiť medzi staršie vozidlá. Po zavedení dane možno pritom očakávať i pokles predaja a vozidlový park ďalej zostarne. Zavedenie novej dane bude teda na trhu motorových vozidiel pôsobiť kontraproduktívne. Tým, že by mal podnikateľ platiť za tú istú vec dva druhy dane, dochádza k vytváraniu nespravodlivého pocitu na strane podnikateľa, - povedal nám Ing. Viliam Vavro, konateľ firmy KIOS Piešťany, s. r. o. Chýba mi tiež postoj ministra životného prostredia, ktorý by mal vedieť, ak to už uniklo navrhovateľom novej dane, že Slovensko je signatárom Agendy 21 (hlavný dokument z Konferencie o životnom prostredí a rozvoji, 1992), kde sa priamo hovorí o úlohách vlád pri zavádzaní tzv. environmentálnych daní. Ak by sa myšlienka zdaňovania automobilov prezentovala v duchu týchto zásad, tak by sa nielen podarilo vylúčiť rozporuplnosť vlastnosti dane - čím nižšia sadzba, tým škodlivejšie pre životné prostredie, ale súčasne by sa mohli motivovať aj potenciálni daňovníci v dlhodobom časovom horizonte k znižovaniu nadmerného využívania motorových vozidiel - napr. postupným zvyšovaním rovnomerných sadzieb, odstupňovaním sadzieb podľa počtu súčasne vlastnených automobilov u jedného vlastníka a pod. Konkrétne pri motorových vozidlách sa však dajú tieto otázky riešiť aj bez prijatia ďalšieho zákona, ktorý zvýši dostatočne pestrú administratívnu zaťaženosť podnikateľov aj cenovou a daňovou politikou v oblasti pohonných hmôt či cestnej dane. Tieto príklady, a je ich len niekoľko potvrdzujú, že vláda, ak zavedie daň z dopravných prostriedkov, ukáže, že nepochopila viac súvislostí ekonomického vývoja. Schválne ich nebudeme menovať, nech háda, o ktorých podnikatelia hovorili... (viš, pf, zp, eb, ika)
