Hospodársky denník
USD40,63 Sk
EUR43,748 Sk
CHF27,467 Sk
CZK1,193 Sk
  Piatok  22.Októbra 1999

Pútavá zbierka stromov


Zarobí na seba Arborétum Mlyňany?
Z návštevnosti a zo vstupného asi nie, aj keď je to predstaviteľné. Muselo by však obsahovať viac atrakcií, alebo robiť viac speňažiteľných pokusov. Arborétum je predovšetkým botanická záhrada, v ktorej sa pestujú dreviny, kry a stromy. Je to bohatá zbierka domácich a cudzokrajných drevín. Máme viac arborét, ale u nás je najvýznamnejšie arborétum v Mlyňanoch pri Zlatých Moravciach. Jeho zakladateľom bol dr. Štefan Ambrózy Migazzi, ktorý mal to šťastie, že nikto ho nespolitizoval, ani jeho dielo. Podarilo sa mu vlastnými silami vysadiť stálozelený park s rozlohou 50 hektárov okolo svojho kaštieľa. Aklimatizované dreviny
Z ciest po Stredomorí si v roku 1892 priniesol semená rozličných drevín, ďalšie si dodatočne objednával. Asi do roku 1914 sa mu podarilo vytvoriť súbor drevín, stromov a krov a dokázať vysokú schopnosť aklimatizácie na naše podmienky. Keď sa arborétum stalo pracoviskom Slovenskej akadémie vied, začalo sa jeho intenzívne rozširovanie. Kým v roku 1953 tu bolo vyše 500 druhov cudzokrajných drevín, o desať rokov neskôr ich už bolo 1580. Slovo arborétum pochádza z latinského jazyka a je to zbierka stromov založená na vedecké účely a pestovaná. Na stave dnešného arboréta v Mlyňanoch je vidieť nedostatok finančných prostriedkov. Medzi stromami v parku prerastajú rôzne liany, na stromoch sú miestami príživnícke rastliny, ale aj divý chmeľ. Nieže by to bolo celé zanedbané, ale je vidieť, že nestíhajú. Finančné prostriedky získavajú zo štátneho fondu prostredníctvom SAV a ďalšie prostriedky si zabezpečujú pracovníci sami projektmi ozeleňovania, produkciou rastlín, aj vyberaním vstupného. Šesťdesiat percent ich rozpočtu tvorí štátny príspevok. Náš rozhovor s inžinierom Jozefom Požgajom sme začali otázkou, ste tu v arboréte na kopci, je tu závlaha?

- Závlahový systém, ktorý sa tu v Mlyňanoch budoval koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, sa robil značne megalomansky. Financovanie systém Ústav dendrológie položil na lopatky, akadémia dávala do tohto projektu značné peniaze a v podstate sa nedosiahol cieľ. Ako dôsledok bolo oddelenie prevádzkovej časti a výskumnej časti arboréta. Výskumná časť prešla pod Ústav ekológie lesa. Dôsledok priamo tu v teréne bol, že mali zbytočne veľa hydrantov, výkopmi poškodili korene viacerých drevín, a to aj malými zásahmi, lebo v cudzom prostredí je drevina vždy citlivejšia ako v domácom prostredí. Arborétum vždy slúži na preverenie drevín a zistenie adaptability cudzokrajných drevín. Pritom niektoré tu v Mlyňanoch sú už sto rokov, a preto môžeme o nich povedať, či sú vhodné do našich podmienok alebo nie. Smrek kaukazský
Z tohto hľadiska je zaujímavý Pica orientalis, teda smrek kaukazský. Má tú vlastnosť, prinesenú zo svojej domoviny, teda vzrast, kvalitu kmeňa, ihličie, tvar konárov, že by sa hodil aj na hospodárske využitie. Vo svojej domovine na Kaukaze žije vo výške 1500 - 2000 metrov nad morom. Všetky svoje vlastnosti vie uplatniť aj u nás vo výške 200 metrov nad morom. Mohol by sa teda perspektívne pre naše pahorkatiny, aj nižšie ležiace oblasti využiť. Ako každý smrek má plytký koreňový systém, a tak zrejme v oblastiach, kde by trpel suchom, by mal problémy. Mohol by sa použiť v lesnom hospodárstve, aj tam, kde boli mohutné polomy. Kvalita jeho dreva je veľmi podobná nášmu smreku. Na otázku, či by sa v našich podmienkach nemohli využiť rastové vlastnosti niektorých severoamerických druhov, som dostal odpoveď, že zatiaľ nikto nevie vysvetliť, prečo dreviny zo severoamerického kontinentu majú neporovnateľne vyšší vzrast ako druhy európske. Napríklad sekvoje alebo tuje, alebo aj ďalšie druhy majú tú vlastnosť, že dosahujú podstatne vyššie rozmery ako európske alebo ázijské druhy. Napríklad pri Pinus ponderosa musíme jednoznačne skonštatovať, že pri porovnaní s našimi je pri tejto borovici výrazný rozdiel. Za podstatne kratšie obdobie je schopná dosiahnuť väčšie rozmery, len je otázne dokedy. Či sa po určitom čase fyziologicky nevyčerpá. Sú náznaky toho, že by sa tam mohli odraziť aj vplyvy znečistenia ovzdušia, ktoré k nám a konkrétne aj do Tesárskych Mlyňan prichádzajú z veľkej vzdialenosti, napríklad z českého a nemeckého pohraničia. V každom prípade bude treba už veľmi skoro porozmýšľať o možnosti náhrady niektorých drevín aj týmito exotickými druhmi. Ivan Klačanský
Snímka autor a archív

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.