|
|||||||||||||||||
Piatok 22.Októbra 1999 |
Pútavá zbierka stromovZarobí na seba Arborétum Mlyňany? Z návštevnosti a zo vstupného asi nie, aj keď je to predstaviteľné. Muselo by však obsahovať viac atrakcií, alebo robiť viac speňažiteľných pokusov. Arborétum je predovšetkým botanická záhrada, v ktorej sa pestujú dreviny, kry a stromy. Je to bohatá zbierka domácich a cudzokrajných drevín. Máme viac arborét, ale u nás je najvýznamnejšie arborétum v Mlyňanoch pri Zlatých Moravciach. Jeho zakladateľom bol dr. Štefan Ambrózy Migazzi, ktorý mal to šťastie, že nikto ho nespolitizoval, ani jeho dielo. Podarilo sa mu vlastnými silami vysadiť stálozelený park s rozlohou 50 hektárov okolo svojho kaštieľa. Aklimatizované dreviny Z ciest po Stredomorí si v roku 1892 priniesol semená rozličných drevín, ďalšie si dodatočne objednával. Asi do roku 1914 sa mu podarilo vytvoriť súbor drevín, stromov a krov a dokázať vysokú schopnosť aklimatizácie na naše podmienky. Keď sa arborétum stalo pracoviskom Slovenskej akadémie vied, začalo sa jeho intenzívne rozširovanie. Kým v roku 1953 tu bolo vyše 500 druhov cudzokrajných drevín, o desať rokov neskôr ich už bolo 1580. Slovo arborétum pochádza z latinského jazyka a je to zbierka stromov založená na vedecké účely a pestovaná. Na stave dnešného arboréta v Mlyňanoch je vidieť nedostatok finančných prostriedkov. Medzi stromami v parku prerastajú rôzne liany, na stromoch sú miestami príživnícke rastliny, ale aj divý chmeľ. Nieže by to bolo celé zanedbané, ale je vidieť, že nestíhajú. Finančné prostriedky získavajú zo štátneho fondu prostredníctvom SAV a ďalšie prostriedky si zabezpečujú pracovníci sami projektmi ozeleňovania, produkciou rastlín, aj vyberaním vstupného. Šesťdesiat percent ich rozpočtu tvorí štátny príspevok. Náš rozhovor s inžinierom Jozefom Požgajom sme začali otázkou, ste tu v arboréte na kopci, je tu závlaha? - Závlahový systém, ktorý sa tu v Mlyňanoch budoval koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, sa robil značne megalomansky. Financovanie systém Ústav dendrológie položil na lopatky, akadémia dávala do tohto projektu značné peniaze a v podstate sa nedosiahol cieľ. Ako dôsledok bolo oddelenie prevádzkovej časti a výskumnej časti arboréta. Výskumná časť prešla pod Ústav ekológie lesa. Dôsledok priamo tu v teréne bol, že mali zbytočne veľa hydrantov, výkopmi poškodili korene viacerých drevín, a to aj malými zásahmi, lebo v cudzom prostredí je drevina vždy citlivejšia ako v domácom prostredí. Arborétum vždy slúži na preverenie drevín a zistenie adaptability cudzokrajných drevín. Pritom niektoré tu v Mlyňanoch sú už sto rokov, a preto môžeme o nich povedať, či sú vhodné do našich podmienok alebo nie. Smrek kaukazský |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |