Tretí svet odmieta sociálne a ekologické štandardy v obchode Do tretieho zasadania Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Seattli chýba ešte mesiac, jeho réžia, ktorá je v rukách hlavných ekonomických protagonistov, však beží na plný plyn. Američania majú predstavu prísnej liberalizácie tovarových tokov a predaja služieb oddelene podľa jednotlivých sektorov, Európska únia sa na pracovných schôdzkach naopak zjednotila na previazanom balíku požiadaviek, ktoré by vyústili do vyvážených dohôd podľa zásady niečo za niečo. Najchudobnejšie krajiny sa zasa zišli v indickom Bangalore, kde dali najavo nechuť spájať obchodné otázky so mzdovými a sociálnymi štandardmi a s ekologickými hľadiskami. Američania mobilizujú sily na útok za liberalizáciu obchodu s agrárnymi produktmi, za odbúranie colných bariér na vybraté priemyselné tovary a otvorenie služieb v bankovom a telekomunikačnom sektore pre zahraničné firmy. Európskej únii sa však veľmi nepozdáva, že by mala vyčiarknuť zo svojej reformnej Agendy 2000 masívne subvencie pre roľníkov a početné mimotarifné, najmä zdravotné normy na potraviny. Sama EÚ však nie je v otázke agrárneho trhu monolitom. Švédi a Angličania odporúčajú oveľa radikálnejšie otvorenie tohto trhu, ako napr. Francúzi, ktorí Agendu 2000 považujú za krajný ústupok. Francúzi budú mať v Seattli silnú pozíciu, lebo Európsku úniu tam bude zastupovať komisár EK pre obchod, Francúz Pascal Lamy, prišli s požiadavkou silnejšie zakotviť v mandáte na rokovanie aj potrebu kultúrnej rôznorodosti, čo sa rozhodne nezapáči americkému zábavnému priemyslu. Sociálny antidumping Británia a Holandsko sa zasa vehementne stavajú proti vytvoreniu stáleho výboru, ktorý by sa zaoberal globálnymi pracovnými a sociálnymi štandardami. Ide o nemeckú iniciatívu, podporenú Švédskom, Dánskom, Rakúskom a Francúzskom. Tomuto fóru by malo predsedať WTO a Medzinárodná organizácia práce (ILO), obidve sedia v Ženeve. O tejto otázke sa tvrdo diskutovalo už na konferencii WTO v Singapure v decembri 1997. Podľa rozvojových štátov ide o skrytý protekcionizmus priemyselného sveta, ktorý nanútenými sociálnymi štandardami chce pripraviť chudobné krajiny o jednu z málo konkurenčných výhod, ktorou je nízka mzda. V tejto otázke by stúpenci antidumpingových sociálnych štandardov mohli získať podporu práve od ILO, ktorá má boj za zlepšenie miezd v popise práce. Najmä ak súčasťou návrhu je aj zákaz detskej práce, nútenej práce, sloboda zakladať odborové organizácie a pracovné a mzdové zrovnoprávnenie mužov a žien. Medzi pikantnosti patrí, že v EÚ je proti takému návrhu ľavicová labouristická vláda, lebo Británia, hoci nie je ešte rozvojová, tiež konkurenčne ťaží z nízkych sociálnych štandardov. Naopak, USA sa teraz energicky pripoja k požiadavke minimálnych pracovných štandardov, odmietajúc názor, že to nepatrí do obchodu, lež do kompetencie ILO. Za pozornosť, pravda, stojí, že mzdové a sociálne otázky v koloniálnom a potom rozvojovom svete nijako nezaujímali vlády bohatých krajín, kým sa nepredstavili ako konkurenčná výhoda. Obchod a ekológia Pre rozvojový svet bude znovu neprijateľná aj snaha bohatých štátov vynútiť si v novom kole rokovaní o svetovom obchode rešpekt k potrebám životného prostredia, čo sa tiež považuje za skrytú formu protekcionizmu industriálnych krajín. Argument, ktorý zaznel v Bangalore od indického ministra obchodu Ramakrišnu Hegdeho, že životné prostredie nesúvisí s obchodom (okrem dopravy), o to viac je s ním však v konflikte spotreba, nemožno hodiť za hlavu. Práve v spotrebe, najmä v automobilizme, majú najviac ekologických hriechov štáty OECD. Zabaliť preto obchodné ochranárstvo do ekologického hábu bude asi aj v Seattli dosť náročná krajčírska úloha. Jaroslav Brabec
