Právne predpoklady rozvoja

Jeden z vašich krajanov, ktorý prednáša národohospodársku ekonomiku v Rakúsku, sa snaží na Slovensku založiť ekonomický výskumný ústav. Som si vedomý toho, že máte dosť výskumných ústavov, ktoré musíte financovať. Avšak špecifikom tohto užitočného zariadenia by bolo to, že by ho financovali a prevádzkovali rôzne spoločenské skupiny a štát. Znamená to, že na jeho prevádzku by prispieval, resp. vyplácal subvencie štát, odbory, zamestnávateľské zväzy, centrálna banka a podobne. Pritom je jasné, že ten, kto platí, rozhoduje o tom, aká „pesnička sa hrá“. Preto v prípade takéhoto výskumného ústavu existujú dve možnosti. Prvá je, že z veľkého počtu sponzorov vznikne obrovská disharmónia. Druhá, lepšia, že by vznikla ekonomická a spoločenská platforma, akýsi základ, ktorý v konečnom dôsledku akceptujú tak spoločenské skupiny, ako aj parlamentné politické strany. To pre svoj rozvoj nevyhnutne potrebuje každá krajina. Stabilizácia, harmonizácia, systemizácia
Vicepremiér Ľ. Fogaš o smerovaní slovenského práva
Program vlády predpokladá rozsiahle legislatívne zmeny. Ich nevyhnutnosť určuje najmä snaha Slovenska o vstup do Európskej únie. Okrem toho zmeny v legislatíve sú vlastne súčasne aj jediným nástrojom na vytváranie predpokladov na to, aby vláda mohla napĺňať svoje ekonomické, demokratické, politické či iné ambície. Z tohto hľadiska je plán legislatívnych úloh iste právom chápaný ako určitý politický nástroj hodnotenia vlády. Naša smola je v tom, že toto hodnotenie je priebežné, prebieha od začiatku až do konca pôsobenia vlády. Teda už pri predkladaní programového vyhlásenia sa cez legislatívu s istou dávkou nedočkavosti často hodnotí to, čo vláda chce dosahovať ku koncu volebného obdobia. Ekonomicky stabilizovať
Vládny plán legislatívnych úloh sa opiera o tri slová: stabilizácia, harmonizácia a systemizácia. Ak hovorím o stabilizácii, mám na mysli predovšetkým prijatie právnych predpisov v ekonomickej oblasti. Už v roku 1998 sme prijali 22 takto zameraných zákonov. V tomto roku pokračujeme v úpravách, ktoré umožňujú najmä racionálne hospodáriť a napĺňať zámery týkajúce sa rozpočtu. V neposlednom rade pokračujeme v opatreniach, ktoré majú aj v ekonomickej oblasti znamenať našu kompatibilitu s právnym poriadkom EÚ. Naše snaženie sa v tomto smere bolo v Bruseli priebežne hodnotené pozitívne a z celkovo doteraz 122 prerokovaných návrhov zákonov v tomto roku väčšinu tvorili práve ekonomické predpisy. Ide o také zákony, ako napríklad nový zákon o verejnom obstarávaní, nový zákon o posudzovaní zhody, novely daňových zákonov, nové zákony umožňujúce ďalšiu liberalizáciu trhu v poisťovníctve. No a v konečnom dôsledku sú to právne predpisy, ktorými sa menili pravidlá podpory malého a stredného podnikania. Máme však aj také nové predpisy, ktoré podporujú vstup zahraničných investícií na Slovensko a vytvárajú zahraničným investorom lepšie podmienky ako doteraz. Ide napríklad o päťročný daňový úver. Stabilizáciou ekonomiky sa zaoberalo celkovo 60 právnych predpisov, ktoré vláda navrhla. Z nich najviac vyšlo z dielne ministerstva financií. V súlade s EÚ
Druhým pilierom nášho legislatívneho snaženia sa je harmonizácia. Myslím, že máme čo harmonizovať navonok i dovnútra. Navonok je cieľom vlády naplniť národný program harmonizácie právneho poriadku s EÚ. V tomto smere sme pripravení urobiť v budúcom roku ďalšie právne úpravy. Doterajšiu prácu Európska komisia ocenila. Za posledný rok zásadne zmenila svoj postoj voči Slovensku a konštatuje, že prijímame harmonizované právne predpisy. Okrem toho EK ocenila aj našu otvorenosť. Dnes netvrdíme, že všetko, čo v legislatíve prijímame, je harmonizované s EÚ na sto percent, ale úprimne hovoríme, že naše podmienky nám dovoľujú harmonizovať príslušnú právnu úpravu napríklad na 60, 70 či 80 percent a do určitého bia, povedzme do dvoch, troch až štyroch rokov budeme harmonizovaní úplne. Myslím si, že takýto prístup je korektný a aj chápu to aj vysokí komisári v Bruseli. Potreba priorít
Smerom dovnútra je naozaj čo harmonizovať, veď náš právny systém vznikal na báze existujúceho federálneho štátu. Musel prevziať celý rad právnych noriem, ako aj čiastočne transformované ekonomické predpisy. To treba ešte meniť. Okrem toho je prirodzené, že po vzniku Slovenskej republiky bolo dôležité rýchlo prijať právne predpisy, ktoré umožňujú fungovanie inštitúcií. Až následne mohli byť prijímané právne predpisy, ktoré už mali systémové väzby na celkové spoločenské zmeny. To všetko sa dialo v atmosfére, kedy si mnohí politici a ústavní činitelia mysleli, že transformácia spoločnosti sa uskutoční na základe technickej makroekonomickej zmeny premietnutej do niekoľkých technických právnych predpisov. Život však ukázal, že to tak nie je a že je nevyhnutná vzájomná previazanosť makroekonomických zmien s budovaním demokratického prostredia a inej atmosféry v spoločnosti. Na doterajšej tvorbe nášho právneho poriadku sa dá dokázať známa téza, že politické zmeny vieme urobiť do 6 týždňov, ekonomické do 6 rokov, ale veľké spoločenské zmeny do 60 rokov. Myslím si, že na Slovensku nastal čas, aby sme tak trošku zdržali rozvoj politického procesu a začali prijímať vzájomne previazané predpisy. Pritom previazanosť nemôžeme chápať len vo vnútri štátu, ale regionálne. Pri harmonizácii je dôležité stanoviť aj presné ciele hospodárskej politiky. Ak nebudeme mať stanovené priority a postupnosť ich plnenia, stále sa budeme pohybovať v bludnom kruhu a budeme riešiť len ten problém, na ktorý práve narazíme. Dlhodobý proces
Do tretice, systemizovať znamená usporiadať veci podľa určitých pravidiel. Vzhľadom na to, čo som povedal o vývoji nášho zákonodarstva, nastal čas, aby sme dobudovali základné piliere nášho právneho poriadku, ktoré sa opierajú o ústavu. V procese systemizácie je nevyhnutné prijať rekodifikované úpravy základných kódexov: Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka, Občianskeho trestného poriadku, Zákonníka práce v nadväznosti na zákon o štátnej službe, ale aj colného zákona, ktorý by už mal byť už na sto percent kompatibilný s normami EÚ. Ide aj o upravenie postavenia obchodných spoločností. Ich práv, povinností, prehľadnosti ich činností, no a nepochybne aj úprav týkajúcich sa nového daňového systému. Systemizácia nie je realizovateľná za jeden rok, ale za toto obdobie možno založiť základy na to, aby sa legislatíva uberala týmto smerom. A práve to je ambícia našej vlády. Jej plán legislatívnych úloh je odrazom aj našich integračných ambícií. Tie predpokladajú prijatie nielen niekoľkých základných právnych úprav, ale aj tisícky noriem, ktoré dnes platia v európskom priestore. Ak povieme, že len pre poľnohospodárstvo je to asi 6000 technických noriem, asi by bolo zbytočné počítať, koľko je to v ostatných rezortoch. Na to, aby sme mohli dosiahnuť rýchly pokrok aj v tejto oblasti, sú u nás nevyhnutné aj ústavné zmeny. Slovensko ich musí urobiť preto, aby v rozumnom čase dokázalo prispôsobiť svoje vlastné mechanizmy podmienkam otvoreného trhu, jednotnej meny, a aj konkurencieschopnosti vyspelej Európy. Na to je potrebné takéto normy prijímať nielen vo forme zákona, ale aj iných predpisov nižšej právnej sily. Súčasne treba tieto normy podriadiť režimu preskúmania na Ústavnom súde SR. Mám na mysli aj nariadenia vlády. Ide o to, aby sa nestalo, že niektoré z nich budú prijaté predčasne a nebudú kompatibilné s naším vnútorným poriadkom. V zmysle týchto téz sme sa po prvý raz pokúsili formulovať plán legislatívnych úloh vlády na štyri roky. Pre jednotlivé rezorty z toho vyplynuli určité úlohy na konkrétne obdobie. Žiaľ, musím povedať, že nie všetkým sa darí držať krok. Chýbajú ľudia i diskusia
Jedným z dôvodov je aj to, že na takúto obrovskú prácu sme neboli personálne a technicky pripravení. Legislatívne odbory a tvorcovia legislatívy jednoducho neboli pripravení na širšie konzultácie. A tak sa stáva, že často zákon nie je včas pripravený na predloženie do parlamentu len preto, lebo nie je dostatočne prediskutovaní v odbornej verejnosti. V prvom polroku 1999 sme takto meškali s asi 30 právnymi predpismi. Priame príčiny omeškania sú dvojaké. Jednak snaha právny predpis dobre pripraviť, to hodnotím pozitívne, ale sú i také prípady, keď slabá personálna vybavenosť príslušného ministerstva jednoducho znamená, že norma je pripravená nekvalitne a pri posudzovaní na úrade vlády je nepriechodná. Často sa stáva, že nespĺňa tri charakteristiky, o ktorých som hovoril v úvode: stabilizácia, harmonizácia, systemizácia. Často sa stáva, že zle pripravený právny predpis nespĺňa ani jedno z týchto kritérií. Môžem povedať, že len v deviatich prípadoch sme po prvom prerokovaní v legislatívnej rade mohli povedať, že všetky tri kritériá sú splnené. Na záver
Predpokladal som, že vznik republiky a prijatie Ústavy SR nás bude motivovať na to, aby sa slušnosť, právo poriadok a zákonnosť stali základom spoločenského života. Musím povedať, že sa tak nestalo. Svedčí o tom nielen obrovský rast kriminality, ohrozovanie zdravia, majetku, života ľudí, ale aj množstvo nových spôsobov páchania trestnej činnosti a mám na mysli najmä tie v ekonomickej oblasti – na kapitálovom trhu, zmenkové podvody, bankové prevody a podobne. Iste, v nových podmienkach sa to aj očakávalo, ale na druhej strane sa nevytvorilo také právne vedomie, ktoré by odsudzovalo takýto vývoj. Jednoducho sme vo vedomí ľudí neprekonali akýsi provincionalizmus na jednej strane a velikášstvo na druhej strane. V oblasti legislatívy sa jednoducho nepodarilo začať chápať právo ako nástroj fungovania demokratickej spoločnosti. Často sa chápe iba ako nástroj na dosahovanie úspechu. Som presvedčený, že postupne dokážeme i vo vedomí ľudí dosiahnuť také zmeny, ktoré budú znamenať, že právna tvár nášho štátu bude hodnotená rovnako dobre, ako je hodnotený obsah právnych noriem. (viš)