Slovenská odborná, ale aj laická verejnosť diskutuje nad koncepciou tvorby štátneho rozpočtu. Zastaraný prístup jeho konštrukcie sa dostáva do slepej uličky, pretože podkapitalizovaná ekonomika potrebuje zdroje, a to vo forme zahraničných investícií, úspor občanov a zisku podnikateľských subjektov. Najväčšia chyba súčasného rozpočtu je, že len minimálne stimuluje podnikateľov vykazovať zisk a občanov sporiť. Veď sú známe skúsenosti z reformy daňového systému vo Veľkej Británii v roku 1987, ktorá bola spojená s koncepciou rozvoja kapitálového trhu. Skúsenosti sú aj z USA, ešte z čias prezidenta Reagana a následného vládneho ťaženia republikánov, ale aj z Poľska a Maďarska, kde daňový systém motivuje rozvoj ekonomiky. Plne chápem pozíciu ministerky B. Schmögnerovej v jej neľahkej práci. Rovnako však chápem historickú skúsenosť - prázdna kráľovská alebo štátna pokladnica sa zaplnila znížením (a nie zvýšením) daní. Znižovanie dane z príjmu zo 40 na 35 % nerieši nič. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že iba štát získa o 5 % menej daňových príjmov, pretože 35-percentná sadzba dane z príjmov nemotivuje podnikateľov nevyužívať širokú ponuku daňových únikov. Zodpovedne môžem tvrdiť, že ak daň bude 20 % alebo menej, štát získa viac - o to menej však získa daňové raje. Veľmi prospešné pre ekonomiku je, ak podnikateľ daň zo zisku, ktorú má odviesť štátu, preinvestuje. Zdroje totiž takto zostanú u tých, čo v konkurenčnom prostredí dosahujú najlepšie výsledky. U tých, ktorí si pozíciu vybudovali v konkurenčnom prostredí a ktorí sú schopní vytvárať nové pracovné príležitosti, a tým znižovať nezamestnanosť, čo prinesie vyššie príjmy z DPH, z dane z príjmu fyzických osôb..., a tým sa znížia výdavky na podpory v nezamestnanosti, sociálne dávky a podobné výdavky štátu a poisťovní. Chod podnikov a štátu majú veľa podobného. Skúsme si predstaviť riaditeľa podniku, čo musí urobiť, aby dostal podnik z krízy. V stručnosti povedané, musí urobiť poriadok v podniku, zvýšiť morálku, znížiť náklady a podporiť investičné zámery do tej miery, aby bol podnik konkurencieschopný. Nepotrebuje niečo podobné aj slovenská ekonomika? Akým spôsobom je manažment podniku schopný vyviesť podnik z krízy? Zjednodušene povedané, poobzerá sa po okolitých podnikoch, ktoré sa úspešne dostali z krízy. Zozbierané skúsenosti vyhodnotí a pripraví projekt ozdravenia podniku. Manažment podniku však musí byť schopný takúto zmenu uskutočniť a musí za zmenu niesť osobnú zodpovednosť. Nie je slovenská vláda v podobnom postavení, ako je vrcholový manažment v krízovom podniku? Ak áno, tak určite platí, že každý podnik je obrazom manažmentu a každá ekonomika je obrazom vlády. Pokiaľ vláda nie je schopná prekročiť svoj vlastný tieň, potom situácia na Slovensku bude veľmi podobná situácii niekoľkých strojárskych podnikov, ktoré nepodnikajú, ale, bohužiaľ, iba stagnujú. Súčasná slovenská vláda má historickú šancu prekročiť svoj vlastný tieň, a to v čase, keď prvé postkomunistické krajiny budú prijaté do EÚ v roku 2002, resp. 2003, keď NBS začína intenzívne robiť poriadok v bankovom systéme, keď personálna zmena na poste ministerstva hospodárstva uspokojí odbornú a laickú verejnosť, keď záujem zahraničných investorov sa zvyšuje, keď premiér Dzurinda, zdá sa, nadviazal efektívnu komunikáciu s ČR, Poľskom a Maďarskom, keď proces reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky prináša prvé ovocie v náraste produktivity práce a HDP. V histórii sa ani jedna ekonomika nedostala do kolapsu pre zníženie daní. Veľké rozhodnutia potrebujú svoje osobnosti... Ľuboš Valach SEVIS Investment Group, a. s. člen Hospodárskeho klubu
