Neželaná symbolika desať rokov po páde komunistického režimu Takú symboliku si Česi neželali. Krátko pred desiatym výročím zamatovej revolúcie, ktorá znamenala koniec vlády komunistickej štátostrany, v hitparáde najobľúbenejších politických strán a hnutí v ČR prekvapivo vedú komunisti. Nestali sa zabudnutou minulosťou, neklesli do prepadliska dejín, ale s novou krvou v žilách a bez balastu zastaranej ideológie sa čoraz intenzívnejšie uchádzajú o priazeň voliča. Podľa prieskumov českého Inštitútu pre výskum verejnej mienky sa Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) v októbri tohto roka po prvý raz od spoločenského prevratu v roku 1989 stala najsilnejšou politickou stranou v ČR. Ostatné strany to prijali neveriacky a so šokujúcim prekvapením. Isteže, prieskumy verejnej mienky nie sú jediným indikátorom nálad spoločnosti, avšak ochota 23 percent občanov ČR dať svoj hlas komunistom spôsobuje lídrom ostaných strán, ktoré len preto, že nemajú v názve slovíčko komunizmus, sa nazývajú demokratické, nemalé hlavybolenie. Doteraz najsilnejšie strany u voličov zabodovali slabšie. Pravicovú ODS by volilo len 21 % občanov a sociálni demokrati (ČSSD) by získali iba 17,5 % hlasov. Ešte horšie je na tom zvyšok rozdrobeného pravicového politického spektra, keď Rumlova Únia slobody (US) by získala 12 % hlasov a KDÚ-ČSL len 11 %. Keďže bez vetra sa ani lístok nepohne, politickí analytici sa okamžite pustili do pátrania po príčinách komunistického comebacku v ČR. Za príčinami netreba chodiť ďaleko. Český volič už dlhší čas avizoval svoju nespokojnosť so súčasným stavom vecí v krajine a preferencie komunistov pomaly, ale isto stúpali. O niekoľko percent každý mesiac. Bolo len otázkou času, kedy vďaka takejto dynamike rastu dosiahnu svoj malý víťazný Olymp. Stalo sa a najmä pravicovo naladené trúby začali volať na poplach. Líder ODS Václav Klaus a jeho verní to pochopili ako unikátnu šancu na zjednocovanie pravice a zúčtovanie so sociálnodemokratickou vládou Miloša Zemana. Návrat komunistov nie je nič iné ako dôsledok neschopnosti vlády ČSSD, tvrdia a snažia sa zabiť dve muchy jednou ranou. Lebo ako povedal predseda poslaneckého klubu ODS Vlastimil Tlustý, ľudia si určite neželajú nejaké nové znárodňovanie, ktoré podľa neho návratom komunistov do vlády hrozí. A kto za to môže? No predsa neschopná vláda ČSSD. Opatrné zbližovanie medzi rivalskými ODS a US je realitou dnešných dní, aj keď menšie strany ako KDU-ČSL a DEU odmietajú Klausov návrh na vytvorenie spoločnej pravicovej koalície či dokonca superkoalície spolu s ČSSD, ale bez komunistov. Tí ani pre jednu zo strán neprichádzajú do úvahy ako potenciálny partner. Avšak aj napriek snahám ostatných o odstrkovanie a marginalizáciu, KSČM boduje. U každého štvrtého voliča... Opäť sa núka otázka - prečo? Zrejme aj preto, lebo voličská základňa zaznamenáva syndróm únavy z tých istých politických strán a ich lídrov. Komunisti ako jediní za desať rokov spoločenských premien neboli pri moci. Reformovali svoju základňu. Už tam nie sú bývalým režimom zdiskreditovaní aparátnici, veď do KSČM dnes vstupujú intelektuáli, veľa mladých ľudí, ale aj živnostníci, erudovaní odborníci a osobnosti atraktívne pre široké masy. Strana v priebehu jedného roka zdvojnásobila svoju voličskú základňu a jej úspech tkvie najmä v tom, že etapa prechodu na trhovú ekonomiku, so všetkými jej chybami a negatívnym, citeľným dosahom na voliča, jej poskytuje široké možnosti pôsobenia. Politické nesváry, korupčné aféry a nesplnenie očakávaní o pokračovaní ekonomického zázraku a zabezpečení stabilizácie krajiny zo strany Zemanovej menšinovej vlády, to všetko ženie vodu na mlyn komunistom. Ako pripomenul nemecký denník Die Welt, Zemanovmu kabinetu sa nepodarilo splniť ani jeden predvolebný sľub. A ľudia už neveria ani ostatným parlamentným stranám, že splnia ich každodenné očakávania. KSČM okrem toho šikovne stavia na populistické počúvateľné témy, ako je ochrana spotrebiteľa, boj proti kriminalite či dokonca ochrana národného jazyka. Prípadné víťazstvo KSČM je nočnou morou ostatných politikov, ktorí v tom prípade hovoria o rapídnom zhoršení imidžu kedysi vzornej krajiny. Akoby nestačilo, že Európska komisia má už teraz zopár vážnych výhrad k slabšiemu pokroku krajiny... Iaromír Novák
