|
|
||||||||||||||||
| Streda 27.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jediná reálna cestaK výročnému hodnoteniu vlády Slovenskej republiky Keď vláda SR pred rokom predstúpila pred novozvolený parlament s programom národnej obnovy Slovenska, bol som presvedčený a ten názor si stále zachovávam že to je najlepšie, čo v danej historickej chvíli možno pre Slovensko vykonať. Môj poznatok je podopretý uvažovaním o vývojových tendenciách doma i vo svete a zohľadnením širších súvislostí domácich realít. Sme jednou z postkomunistických krajín Európy, ktoré prechádzajú ťažkým procesom systémovej sebapremeny. Aj keď sme v ňom postúpili ďalej ako väčšina z nich, tento proces ešte nie je skončený. Na rozdiel od väčšiny reformných krajín sme súbežne museli veľa síl vynaložiť na budovanie vlastného štátu, prakticky bez pomoci zvonka. Išlo však o úlohu podmienenú modernizačným procesom Slovenska, ktorá nebola náhodná, lebo v nej vyúsťoval omeškaný proces národnej emancipácie. Túto ekonomickú, ale aj organizátorskú, politickú a ľudskú záťaž však nemožno ľutovať, naopak. Inak vidím veľké zdržanie spôsobené dobrodružnou politikou v rokoch 1994 - 1998, ktoré dnes ťažko nadrábame a ostro pociťujeme jej dôsledky. Strana demokratickej ľavice, ktorej mám česť predsedať, pochopila nevyhnutnosť spoločenských reforiem, a tak, ako pri budovaní štátu priložila ruku k dielu, pomáha ich stále presadzovať. Postupne sa v našej strane vytvorila a upevnila proreformná orientácia, ktorá dnes výrazne prevláda, bez toho by sme sa nemohli ako vládna strana podieľať na riešení nahromadených problémov spoločnosti. Neznamená to však, že sme automaticky spokojní s charakterom a spôsobom uskutočňovaných reforiem. Osobitne ostré výhrady máme proti privatizácii, hoci jej nevyhnutnosť si uvedomujeme. Jej realizácia - nech sa už uskutočnila akoukoľvek metódou - vyústila do sociálnej nespravodlivosti. Vyvolala priepastnú diferenciáciu obyvateľstva bez toho, aby to prinieslo úžitok celej spoločnosti. SDĽ je presvedčená, že prechod na trhové hospodárstvo u nás prebiehal pomerne nekontrolovane, príliš sa zameral na šokové postupy a priniesol menšie koncové efekty ako v Maďarsku. S veľkým hazardom sa prehliadal dosah na motivačnú sféru ľudí, čo v nich prebudilo slabšie stránky ľudskej povahy. Je všeobecne známe, že hlboké spoločenské zmeny vždy prinášajú obete. Mám na mysli zhoršenie životných podmienok niektorých vrstiev obyvateľstva, ktoré nie vlastnou vinou prídu o prácu, alebo sú na nové požiadavky kvalifikačne slabšie pripravení. Analytici v transformujúcich sa krajinách sledujú túto veľkú skupinu ľudí a zaviedli pre ňu výstižné označenie - ľudia, ktorí na reformách stratili (reform losers). Jej rady sa u nás rozšírili až do výšky 55 % populácie, čo predstavuje podhubie pre nebezpečné politické prúdy. SDĽ k osudu týchto ľudí nemôže byť ľahostajná, ale nikdy sa neznížila, aby zneužila túto nespokojnú masu pre svoje politické ciele, aj keď sa o to usilovali politickí avanturisti v nedávnej minulosti a pravdepodobne sa budú o to usilovať opäť. Súčasná vládna koalícia sa zamerala na uskutočnenie zásadných reforiem v ekonomike, vo verejnej správe, v bankovníctve, ale aj v sociálnej sfére a na zlepšenie medzinárodného postavenia Slovenska. Posledný z týchto zámerov sa po roku pôsobenia rukolapne darí napĺňať. Podľa hodnotiacej správy Európskej komisie sme získali šancu na začatie rozhovorov o vstupe do EÚ, o čom terajší opoziční politici mohli iba snívať. Môžeme si položiť otázku, prečo sme tak rýchlo dokázali navodiť zmenu? Zahraničie jednak ocenilo nastúpený kurz po voľbách 1998 a jednak sa v tejto oblasti vládnej koalícii najľahšie darí dosahovať spoločnú politickú vôľu. V iných oblastiach sú viac alebo menej rozdielne názory na postupnosť krokov a podobu reforiem, preto sa tam dosahuje spoločná politická vôľa ťažšie. Otvorene treba povedať, že k rozdielnosti názorov (sme naozaj veľmi široká koalícia) sa neraz pripletú partikulárne záujmy politických strán, vyvolané či už vonkajším tlakom lobistických skupín, alebo snahou strán získať pozičnú výhodu pre uspokojenie frakcií v stranách, čiže ich vnútorné spory. Keď tieto deštrukčné mechanizmy zachytia ministrov vlády, ba až premiéra, do verejnosti sa cez médiá prelievajú pochybnosti o spôsobilosti kabinetu a životaschopnosti vládnej koalície. Rýchlo sa zabúda na to, že sme nastúpili správny kurz demokratických premien, že sme rozbehli viaceré reformy a naprávame ťažké dedičstvo po svojich predchodcoch. Doľahla na nás aj choroba klientelizmu, ktorý silne zasiahol organizmus štátu už v minulom vládnom období. Vybudovanie ochranných mechanizmov potrvá dlhšie, ale pracuje sa na tom. Podotýkam, že dosahovaniu spoločnej politickej vôle v koalícii veľmi prekáža neskrotená ambícia jednej malej strany, ktorá by chcela, aby exekutíva naplnila len jej programové ciele, neraz presahujúce programové vyhlásenie vlády. Zrejme ide o nedostatok politického realizmu a schopnosti pochopiť, že bohorovnosť a mentorstvo do politiky nepatria, tobôž nie do koaličnej. Médiá im, žiaľ, poskytujú väčší priestor ako voliči svoju podporu. Budem si aj naďalej ceniť novinárov, ktorí neoslepli na pravé oko a vidia chyby všade tam, kde sa vyskytujú. V koalícii sme si predsavzali, že po roku vyhodnotíme pôsobenie vlády a možno prikročíme aj k rekonštrukcii kabinetu. Nie pod vplyvom šírených nálad, ale pre svoj záväzok a pocit zodpovednosti za vývoj pomerov v krajine. Možno uvažovať len o zmenách, ktoré by dynamizovali činnosť vlády, zvýšili vnútornú koordináciu a prinavrátili dôveru verejnosti. SDĽ má hlboký záujem na stabilnom účinkovaní vládnej koalície počas celého funkčného obdobia. Chce, aby prinieslo pre krajinu hospodársky aj sociálny vzostup, aby sme vytvorili predpoklady na plnú integráciu SR do medzinárodných štruktúr. Koaličné vzťahy nikde nebývajú ideálne, vždy a všade je to cesta kompromisov, stačí sa obzrieť na okolité krajiny. Úvahy o predčasných voľbách nemajú podľa mňa žiadne opodstatnenie, nič by nepriniesli, iba by zabrzdili ozdravujúce systémové zmeny, úspešne naštartované terajšou vládnou garnitúrou. Dôvody proti predčasným parlamentným voľbám sú jednoznačné strany porazené vo voľbách v roku 1998 sa nerekonštruovali, neočistili (výnimkou je iba zmena na poste predsedu SNS), nič nezmenili na žalostnom stave svojich väzieb so zahraničím. Ich návrat do vlády by opäť priniesol izoláciu Slovenska. Preto by žiadna seriózna strana s nimi nevytvárala koalíciu, zrejme ani tie novovznikajúce, ktorých úspešnosť u voličov je i tak veľmi otázna, lebo nič pôvodné neprinášajú. V hodnotiacej správe Európskej komisie sa doslova uvádza, že SR ešte stále nemôže byť hodnotená ako krajina s plne fungujúcou trhovou ekonomikou. SDĽ mieni z toho vychádzať pri hodnotení ročného pôsobenia vlády a z vlastného hľadiska na možnosti oživenia ekonomiky. Po prevzatí moci v ekonomickej oblasti vyvstali pred vládou dve základné úlohy: prvou je zabezpečovať rovnovážny vývoj ekonomiky špecifikovaním konkrétnych zámerov a postupov tak v príjmovej a výdavkovej oblasti štátneho rozpočtu SR, ako aj v oblasti verejnej správy. Je známe, že nastolením prorastovej vládnej politiky od roku 1995 bol expanzívnou monetárnou a fiškálnou politikou vykázaný krátkodobý rast ekonomiky, ale súčasne sa začala prehlbovať nerovnováha jej vývoja. Prudký investičný proces iniciovaný bývalou vládou nezodpovedal existujúcim domácim zdrojom a podmienkam. Hlavné príčiny problémov spočívali najmä v zaostávaní transformácie, privatizácie a reštrukturalizácie podnikovej a bankovej sféry, ale aj štátnej sféry. Dôsledkom toho bolo znižovanie tempa rastu produktivity práce, pokles ziskovosti podnikov a reťazovitosť platobnej neschopnosti. Druhou úlohou bolo naštartovať štrukturálne zmeny s cieľom prestavby ekonomických mechanizmov tak, aby ďalší ekonomický rast bol predovšetkým rastom založeným na zvyšovaní produktivity práce, zefektívnením všetkých činností tak v oblasti tvorby zdrojov, ako aj v oblasti efektívneho užitia. Nositeľ inovácie V koalícii budeme diskutovať o tom, či sa tieto úlohy podarilo v danom období naplniť v požadovanej miere a či na naštartovanie rozvoja výroby nevyužijeme rast vnútorného dopytu. Vieme, že hlavné je zapájať sa do medzinárodnej deľby práce, teda zvýšiť našu exportnú schopnosť v tovaroch, ktoré majú vyššiu mieru pridanej hodnoty. Vláda musí intenzívne podporovať vstup zahraničného kapitálu ako nositeľa inovácií, novej kultúry výroby a organizácie práce, využiť odbytové kanály zahraničných korporácií. Zároveň treba podporovať všetky pozitívne impulzy, ktoré postupne vznikajú medzi slovenskými podnikateľmi, predovšetkým v oblasti strojárstva. Slovensko by malo viac ako doteraz využívať svoje komparatívne výhody vyplývajúce z transferu energií a energonosičov z východu na západ, ako aj transferu technológií a know-how zo západu na východ. Nesmú sa podceňovať ekonomické väzby na Rusko, arabské krajiny, Čínu a Japonsko, aj keď naším základným cieľom je zapojenie sa do európskych štruktúr, do európskej deľby práce. Významným trhom môže byť teritórium od Škandinávie po Balkán. V tomto priestore Slovensko patrí z priemyselnej a technickej stránky k najvyspelejším. Severojužné ekonomické prepojenia boli niekoľko storočí hlavnými ekonomickými prepojeniami našej časti Európy. Úlohou politikov je vytvoriť pre naše podnikateľské subjekty taký zahraničnopolitický priestor, také zahraničnopolitické vzťahy, ktoré by umožňovali efektívne zhodnocovať národnú prácu a napomáhali rozvoju obchodných a ekonomických vzťahov. Sám sa o to vo svojich zahraničných kontaktoch pokúšam. Pozerajúc z tohto zorného uhla na vykonanú prácu ekonomických rezortov, nemôžeme prekypovať spokojnosťou. Čoraz častejšie sa stretávam s výhradami odborných kruhov k uskutočňovaným reformám. Sú príliš zamerané reštrikčne a finančnícky, uniká im obsahová, vecná stránka zamýšľaných zmien. Založené sú na algoritme: tlačiť na financie a čakať, že sa vecná zmena v živote presadí spontánne a všetko za nás urobí neviditeľná ruka trhu. Nie, a neveria tomu už ani ekonómi, aspoň tak som pochopil zmysel Bratislavskej deklarácie určenej ekonómom krajín strednej Európy, vydanej v minulých dňoch. Reaguje na poznatok, že odporúčania na riešenie rovnakých problémov majú rôzne dôsledky v rôznych krajinách. Nemožno donekonečna postupovať xeroxovou metódou preberania hotových receptov, ale tvorivo riešiť svoje problémy, vychádzajúc z hlbokého poznania vlastnej reality. Signatári deklarácie upozorňujú na prednostné sledovanie dlhodobých hľadísk, na formovanie prostredia (hospodárskeho, podnikateľského), pri ktorom nadobúdajú veľký význam tzv. mäkké veličiny, ako je dôvera, spoľahlivosť, transparentnosť, firemná kultúra, morálka a pod. Ekonómia musí viac rešpektovať históriu a sociológiu či právo, aby sa vernejšie zohľadnil kontext, v akom pôsobia nástroje hospodárskej politiky. Považujem za správne, že sa v koalícii zaoberáme nielen efektívnosťou svojich reformných krokov, ale aj dôsledkami vyvolanými doterajším experimentovaním v hospodárstve, v riadení štátu a vôbec v spravovaní moci. Aktuálna je reforma verejnej správy, ktorá by mala priniesť nielen zoštíhlenie štátnych orgánov a ním riadených organizácií, ale aj prehĺbenie jeho demokratických základov o samosprávnu dimenziu, a najmä novú kvalitu štátu. Nepredstavujeme si ju tak, že sa bude uskutočňovať pod heslom minimálneho štátu, ako to forsíruje menšinová časť koaličných partnerov. Je to už prežité ranoliberálne heslo, ktoré v podmienkach transformácie spoločnosti a procesov európskej integrácie je nedomysleným archaizmom. Samozrejme, nechceme, aby štát komandoval podnikateľské kruhy a ekonomiku, ale rovnako nemožno pripustiť jeho úplné majetkové vyvlastnenie a ignorovať jeho viaceré významné funkcie v modernej spoločnosti. Nevieme si predstaviť, že by proces systémovej transformácie nebol riadený štátom, že by neplnil svoje úlohy v medzinárodnom integračnom procese. Nemôžeme ignorovať, že štát v multietnickom prostredí je stmeľujúcou štruktúrou, garantuje práva občanov, zaručuje bezpečnosť života v krajine a nedotknuteľnosť ich majetku. Napokon, nie je vylúčené, že v procese globalizácie sa rozvinú nové životne dôležité funkcie štátu, na ktoré musí byť pripravený. Sme proti ideologizácii problematiky štátu, lebo reálny život ju každodenne vysmieva. Rovnako sme proti ilúzii o štáte len preto, že je náš. SDĽ si je vedomá, že celá verejná správa má prebujnený aparát, ktorý naša ekonomika nevládze utiahnuť. Slovom, bez uskutočňovania premyslených a efektívnych reforiem, primerane uspôsobených našej realite, bez hľadania kompromisov v koaličných radoch a dosahovania spoločnej politickej vôle, súčasné pomery nezmeníme. To je jediná reálna cesta pre dnešné Slovensko. Jozef Migaš predseda NR SR a SDĽ |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
