|
|
||||||||||||||||
| Streda 27.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Boľavý čas tokajského vínaPochybnosti o značke a finančné suchoty vinohradníkom neprospievajú Nie je víno ako víno. Toto má žiarivú farbu, do ktorej akoby sa skoncentrovala hrejivosť slnečných lúčov. Je husté, akoby vstrebalo silu zeme. Nevšedné svojou akoby chlebovou chuťou. Je skutočnou ozdobou slávnostnej tabule. Nie nadarmo sa mu hovorí víno kráľov a kráľ vín. Jeho špeciálnu, nenapodobiteľnú chuť máva na svedomí dlhá slnečná jeseň, taká, aká je aj tohto roku, no a, samozrejme, osobitný spôsob spracovania a zrenia. A aj keď sa pestovatelia z tokajskej oblasti tešia z vydareného počasia, ktoré predpovedá dobrú kvalitu vína, aj keď uvažujú o projektoch, nad značkovým slovenským tokajským už niekoľko rokov visia otázniky. Na východnom Slovensku, v oblasti, ktorú nazývame tokajskou, sa vínna réva pestuje asi dve tisícky rokov. Predpokladá sa, že ju sem priniesli rímski legionári po dobytí Panónie. Po vpáde Tatárov osídlili oblasť talianski osadníci, ktorí tu vysadili prvý furmint, jednu z troch odrôd, ktoré sú základom pravého tokajského. To vraj ako prvá ochutnala na Veľkú noc roku 1650 urodzená pani Lórantfyová, z čaše, ktorú jej naplnil vincúr Ladislav Máthé po tom, čo štyri roky nechal zrieť v tufovej pivnici v dubovom sude zmes furmintu, lipoviny a žltého muškátu s extraktom z cibéb. Za jedinečnosťou tokajského je nielen presný pomer troch druhov vína, ale aj pôda bohatá na draslík, zrenie v neveľkých dubových sudoch za čiastočného prístupu kyslíka a cibéby. Tie vznikajú práve za dlhej slnečnej jesene, aká sa málokedy pritrafí častejšie než raz za desať rokov, keď bobule hrozna uschnú vo vinohrade na prirodzené sušené hrozienka. Hrozienka cibéby sa ručne vyzbierajú zo strapcov a dávajú sa do putní. Jedna putňa, to je 25 kíl cibéb. Podľa počtu putní cibéb, ktoré sa pridávajú do sudov s mladým vínom, sa tokajský výber označuje ako dvoj-, troj- až šesťputňový. Čím viac putní cibéb víno obsahuje, tým dlhšie musí dozrievať v osobitnej mikroklíme tufových pivníc. Napríklad šesťputňový Tokaj od firmy J&J Ostrožovič z Veľkej Tŕne, ktorý získal na medzinárodnej výstave Vinoforum ´97 zlatú medailu, zrie pred naplnením do fliaš minimálne sedem rokov. Zobúdzanie V rokoch predchádzajúceho režimu bol jediným a najväčším producentom slovenského tokajského š. p. Tokaj so sídlom v Slovenskom Novom Meste. V 80. rokoch sa tu hodne investovalo do výsadby viníc, ale v 90. rokoch napriek štátnym dotáciám sa výmera viníc, ktoré podnik obhospodaroval, postupne znižovala, neobrobené vinice zarastali burinou a bodľačím. Štátny podnik Tokaj sa dostal postupne do takých ťažkostí, že už nemal prostriedky ani na mzdy, ani na starostlivosť o vinice. Pretože hrozilo, že vinohrady zostanú neobrobené, jeho predstavitelia sa dohodli o ich ošetrovaní s firmou Galafruit, ktorá vznikla v roku 1997 so zámerom vysadiť na východnom Slovensku ovocné sady. Krátko na to sa š. p. Tokaj dostal do konkurzu a firma Galafruit, ktorá bola spomedzi záujemcov ako jediná ochotná prevziať nielen lukratívne časti majetku, získala od Slovenského pozemkového fondu prenájom 448 hektárov viníc a neskôr kúpila od správcu konkurznej podstaty aj prevádzkové výrobné priestory. Časť majetku zobrali exekútori na uspokojenie veriteľov a nových majiteľov dnes čaká predovšetkým veľa práce. Veď na niektoré plochy človek nevstúpil aj 6 -7 rokov... Sú to predovšetkým vinice na ťažšie prístupných, no slnečných terasách vyžadujúcich si špeciálnu mechanizáciu, ktoré sa však vedia odmeniť za starostlivosť vyššou cukornatosťou hrozna, a to je zasa vhodnejšie na výrobu tokajského. Na otázku čo teraz? mi konateľ Galafruitu Ing. Pavel Eftimov povedal: Rozdelili sme celú výmeru na tri časti. Čo sa dá intenzívne obrábať, obrábame. Ďalšiu časť, ktorá sa 2 - 3 roky neobrábala, postupne obnovujeme: opravujeme oporné konštrukcie, ideme s podsadbou štepov. To sú vinohrady, ktoré majú 15 - 20 rokov a ešte ďalších 10 - 20 rokov môžu prinášať úžitok. Zvyšok, je to až 163 hektárov, sme, žiaľ, museli určiť na likvidáciu, lebo sa už nedajú zrekonštruovať. Pracovníci Výskumného ústavu vinohradníckeho nám urobili dva projekty, jeden na likvidáciu 163 ha, druhý na výsadbu 243 ha nových vinohradov. S novou výsadbou a procesom zúrodňovania sme začali vlani a mali by sme skončiť do roku 2007. Už počas existencie š. p. Tokaj sa v oblasti vytvorilo niekoľko menších firiem, ktoré začínali v takpovediac záhumienkárskych podmienkach. Napríklad firma J&J Ostrožovič v roku 1990 obrábala tri hektáre viníc a vyrobila asi 4000 litrov vína. Produkciu však rok čo rok zvyšovala o sto percent; dnes sa chystá spracovať úrodu zo 60 ha. Z toho necelých 13 ha obrábajú sami, zvyšok vykupujú od miestnych pestovateľov na základe dopredu uzavretých zmlúv. Okrem tokajského, ktoré predstavuje asi dve tretiny produkcie, vyrábajú aj iné vína, z netokajských odrôd. A majú aj ďalšie plány... Vidiecka turistika Na stene pred vchodom do kancelárie firmy J&J Ostrožovič (Jaromíra a Jaroslav, ďalšie J možno raz pridá dnes 9-ročný syn Jakub) visí mapka areálu. Na ňom je vyznačené aj ubytovacie zariadenie, parkovisko pre hostí a jazdecká vychádzková trasa. Chvíľu som si myslela, že som objavila dobre utajené centrum agroturistiky. Nie. Objavila som plán, ktorý majú domáci denne na očiach, takže im denne pripomína, čo chcú vo Veľkej Tŕni vybudovať. Najlepšie víno je predané víno, tvrdí Ing. J. Ostrožovič. A ešte lepšie je, ak ho zákazník vypije priamo tu. Na to mu však treba ponúknuť ďalšie služby. Tokajské pivnice môžu byť dobrým lákadlom pre turistu. Neradi by sme však boli, aby to bolo len na pár minút degustácie. Aby sa mohol zdržať dlhšie, začali sme s rekonštrukciou viničného domu vo vinohrade na veľmi peknom mieste. K ubytovaniu by sme ponúkli týždenný program, fakultatívne výlety, neďaleko v Kline nad Bodrogom máme najnižšie položené miesto v blike, v Borši je kaštieľ, v ktorom sa narodil František Rákóczi, je tu celý rad pozoruhodných zrúcanín a tiež európska rarita - sladkovodné korytnačky vo voľnej prírode. Sú tu aj možnosti na cykloturistiku, do Maďarska si možno odskočiť do termálnych kúpeľov... Keď sa pýtam na časový plán, odpoveď je taká, akú počujem vari všade: To je o peniazoch. Ak budú chýbať, uskutočníme to neskôr, ale urobíme to určite. O peniazoch je aj nová výsadba, do ktorej sa pustila spoločnosť Galafruit so sídlom v Malej Tŕni. Podľa výnosu č. 928 z roku 1999 možno poskytnúť na zakladanie a rekonštrukciu vinohradov do 40 percent skutočných nákladov vynaložených v bežnom roku, najviac však 200-tisíc Sk na jeden hektár. Prispelo a prispieva to k obnove vinohradov, povedal mi Ing. Michal Gergeľ, vedúci oddelenia dotačnej politiky Ministerstva pôdohospodárstva SR a dodal, že táto podpora sa asi nebude poskytovať dlhšie ako dva či tri roky. Všetko závisí od prostriedkov, ktoré na tento účel nájde štátny rozpočet. Veď v tomto roku napriek tomu, že okrem bežnej dotácie na prevádzku by mali pestovatelia niektorých plodín dostať osobitnú dotáciu, medzi nimi tokajské vinice dvojnásobok toho, čo ostatné vinice mešcom ministerstva zatriasla ešte na jar podpora fondu trhovej regulácie, takže na položku, na ktorú sa vlani vydalo 1,692 mld. Sk, zostalo 425 miliónov. Pri jesennom škrtaní rozpočtu, keď sa mali vyplácať práve osobitné dotácie na špeciálne plodiny, prišli poľnohospodári o ďalších 427 miliónov. Ťažko je odhadnúť, čo to s vinohradníkmi urobí. Veď trvá päť rokov, kým nový vinohrad zarodí a pri tokajskom si treba na konečný produkt počkať ešte minimálne ďalšie tri-štyri roky... Výsadbu budeme musieť, žiaľ, prerušiť, informoval ma Ing. P. Eftimov. Nemáme toľko vlastných zdrojov, aby sme to sami dokázali financovať. Namiesto očakávaných 28 miliónov sme dostali 8 miliónov. Dvadsaťosem miliónov, to je tých 40 percent, ktorými by nám štát pomohol, keby na to mal... Sen o exporte Možno by sa dalo povedať veď také fajnové víno ako značkové tokajské má svoju cenu, možno na ňom zarobiť aj vývozom do zahraničia nech teda vinohradníci utŕžené vkladajú naspäť do vinohradov, nakoniec sa im to isto oplatí! Lenže, vyvážať naše tokajské pod álnou značkou môžeme len do tých krajín, kam ho nevyváža susedné Maďarsko. Tokajská oblasť, ako mnohí iste vedia, sa rozprestiera čiastočne na maďarskom a čiastočne na slovenskom území. Do roku 1991 platila medzi ČSFR a MR dohoda, na základe ktorej sa nepredané slovenské tokajské vína vyvážali do Maďarska a tam sa alebo predali, alebo vyviezli ďalej. Vďaka tomu svet s výnimkou znalcov, ktorí sa s našimi vínami stretávali na výstavách - vlastne poznal tokajské ako maďarský produkt. V roku 1993 bola uzavretá dohoda medzi Maďarskom a Európskou úniou, v ktorej je klauzula o tom, že tokajské vína do štátov EÚ možno dovážať len z Maďarska... Nemohli sme napríklad vyviezť naše víno do Švédska pod značkou Tokaj, pretože tam majú na to Maďari ochrannú známku, hovorí o svojej skúsenosti Ing. J. Ostrožovič. Môžeme predávať v Čechách, na Slovensku a tam vo svete, kde Maďari nepredávajú. Samozrejme, tu už nejde o problém jednej či dvoch firiem, tu ide o to, ako štát dokáže ochrániť tradičný domáci produkt, ktorého kvalitu podopiera množstvo medailí z medzinárodných vinárskych výstav, aj takých, kde v porote koštovali a rozhodovali aj maďarskí znalci. Aj keď ešte pred dvoma rokmi informoval vtedajší minister pôdohospodárstva Peter Baco o tom, že rokovania o ochrannej značke pre slovenské tokajské vína sa blížia k úspešnému koncu, v skutočnosti dodnes nie sú uzavreté. Európska komisia sa zaviazala do trinásť rokov upustiť od obchodnej značky Tokay v krajinách, ktoré ju používajú (Francúzsko, Španielsko), čo bude mať vari dobrý dosah aj na exportné snahy našich pestovateľov, ak sa, pravda, dokážeme dohodnúť s maďarskou stranou. MP SR iniciovalo v júli 1999 ďalšie rokovanie, výsledkom ktorého je dohovor, že spoločná slovensko-maďarská skupina navštívi najprv obe časti tokajskej oblasti a stretne sa tam s podnikateľskými subjektmi. Podľa názoru generálneho riaditeľa sekcie medzinárodnej spolupráce a integrácie MPSR Igora Kosíra je potrebné na presadenie záujmov Slovenska vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery, ako aj spoločné podmienky na to, aby kvalita výsledného produktu - tokajského vína, bola na oboch stranách hranice rovnaká. To je, samozrejme, aj v záujme tamojších vinárov. Slovenskí výrobcovia tokajského medzičasom pochopili, že aj keď sú v istom smere konkurentmi, niektoré záujmy ich spájajú a mali by ich spoločne presadzovať, preto pracujú na založení združenia. Zostáva veriť, že na bizarný problém, ktorý vyrástol na kedysi deklarovanom spoločnom postupe krajín RVHP voči ostatnému trhu, sa nájde také riešenie, pri ktorom opäť získame právo používať značku Tokaj. Veď víno tohto typu patrí k málu unikátnych produktov našej krajiny. Zuzana Krútka Snímka - archív |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
