|
|
||||||||||||||||
| Streda 27.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jadrové havárie aj s trpkým poučenímSlovensko patrí k štátom s prepracovaným systémom prípravy odborníkov Od roku 1945 sa vo svete stalo takmer 60 jadrových udalostí s tzv. kritickosťou, s rozličnými úrovňami závažnosti. O mnohých sa nevedelo a možno ešte ani nevie. Väčšina z nich sa stala pred začiatkom 80. rokov a z toho dve tretiny buď na výskumných reaktoroch, alebo v laboratóriách pracujúcich s kritickými súbormi. Ruskí a americkí experti uvádzajú, že jedným z hlavných poučení z týchto nehôd je potreba vysokej kvality výcviku personálu. Je dobré pozrieť sa na tento problém najmä v súvislosti kritikou slovenskej jadrovej energetiky zo strany Rakúska. Zamestnanci našich jadrových elektrární, ako sú napríklad zmenoví inžinieri, členovia topmanažmentu, ale aj pracovníci robotníckych profesií sa chodia školiť do Výskumného ústavu jadrových elektrární v Trnave. Súčasťou ich prípravy sú aj pobyty v elektrárňach. V súčasnosti je v elektrárni Mochovce inštalovaný najmodernejší trenažér elektrárne, ktorý je kópiou skutočného zariadenia. SR venuje do prípravy svojich odborníkov nemálo prostriedkov a napríklad oblasť prípravy personálu je vynikajúco prepracovaná a prebieha už mnoho rokov. Samozrejme, s postupom zdokonaľovania elektrární sa zlepšuje aj technické vybavenie trenažérov. Naši jadroví špecialisti na nich získavajú potrebné návyky, ale aj psychologickú odolnosť a istotu pri simulovaní a riešení rozličných prevádzkových situácií. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť ich nezlyhávania v reálnej činnosti. Najväčšou svetovou haváriou bol výbuch černobyľského reaktora v roku 1986. Nedávna septembrová v japonskej lokalite Takai Mura ukazuje, že tak ako v prípade Černobyľu ide tiež o zlyhanie ľudského faktora. Traja ožiarení pracovníci nerešpektujúc predpisy na manipuláciu s oxidom uránu dostali dávku 17, resp. 10 a 3 Sieverty (Sv), pričom ročný limit pre profesionálnych zamestnancov je 0,05 Sv. (Smrteľná individuálna dávka môže byť 8 Sv, závisí to od kondície a zdravotníckej starostlivosti.) Ako vážna havária s účinkami na okolie je kvalifikovaná udalosť v ruskom závode na spracovanie jadrového paliva v Kyštyme (1957). Havária s účinkami na okolie bola v roku 1957 na jadrovom reaktore Windscale Pipe v Anglicku a v USA na elektrární Three Mile Island, kde došlo k vážnemu poškodeniu reaktora (1979). Kolektívne dávky ožiarenia personálu našich elektrární sú mimoriadne nízke, nižšie ako v mnohých západných elektrárňach. Graf dokumentuje, že kolektívna dávka všetkých pracovníkov V-2 je oveľa nižšia ako dávka, ktorú dostali jednotliví účastníci havárie v Tokai Mura. Kolektívna dávka personálu na elektrární V-2 v J. Bohuniciach 1994 0,182 (jednotka: manSievert) 1995 0,342 1996 0,370 1997 0,169 1998 0,154 Zdroj: ÚJD SR Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
