|
|
||||||||||||||||
| Streda 27.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzdelanie podmienkou úspešnostiNezamestnanosť, ktorá je dlhodobo vážnym problémom Slovenska v súčasnosti presahuje už 19 % - má niekoľko charakteristických znakov, ktoré tento problém robia ešte zložitejším, ako sa zdá z čírych čísel. Na Slovensku začala byť nezamestnanosť veľkým problémom začiatkom deväťdesiatych rokov, keď v roku 1991 miera nezamestnanosti po prvý raz prekročila 10-percentnú hranicu a odvtedy je nad ňou. Navyše, postupne sa zvyšovala až do roku 1995, keď sa začal určitý pokles, ktorý trval ešte aj v nasledujúcom roku. Od roku 1997 aj napriek tomu, že krajina vykazovala vysoké tempá ekonomického rastu, začala miera nezamestnanosti opäť stúpať. V tomto roku sa dynamika rastu veľmi zvýšila, keď v prvých dvoch štvrťrokoch miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o vyše 20 %, čo je jeden z tých nebezpečných signálov. Ďalšími črtou je, že medzi nezamestnanými je takmer polovica mladých ľudí do 29 rokov, pričom veľká časť z nich ešte nikdy nebola zamestnaná. Prevaha mužov Ak bližšie skúmame túto skupinu zistíme, že v nej prevládajú muži, hlavne s nižším vzdelaním. K tomu treba ešte pripomenúť, že je to pre budúcnosť krajiny veľmi nebezpečné, pretože títo ľudia si nevytvoria určité trvalé návyky a je dosť možné, že značná časť z nich bude po celý svoj život odsúdená na to, aby nebola zamestnaná a žila z milosrdenstva ostatných. Ďalším charakteristickým znakom slovenskej nezamestnanosti je pomerne vysoký počet dlhodobo nezamestnaných - okolo 40 %. Ide o ľudí, ktorí sú bez práce viac ako rok, pričom v rámci tejto skupiny je pomerne vysoký počet takých, ktorí sú bez práce viac ako dva roky. To je tiež zlý signál, pretože ak niekto nepracuje viac ako jeden alebo dva roky, veľmi zle sa to prejaví na jeho psychike a stratí akúkoľvek motiváciu hľadať prácu. Pritom hrozí nebezpečenstvo, že veľká časť týchto ľudí bude po celý svoj život viac-menej odkázaná na sociálnu podporu. Ďalšou črtou slovenskej nezamestnanosti je značná regionálna nevyrovnanosť. V niektorých západoslovenských okresoch je nezamestnanosť pod 10 %, naproti tomu v niektorých okresoch, hlavne na juhu a východe krajiny, presahuje nezamestnanosť až 30 %. Vymenované špecifiká slovenskej nezamestnanosti robia jej zvládnutie ešte komplikovanejším. Navyše sa zdá, že prostriedky, ktoré sa používali na riešenie tohto problému, nie sú adekvátne. Ak porovnáme pomer výdavkov na pasívnu a aktívnu politiku zamestnanosti, tak vidíme, že prostriedky vynaložené na pasívnu politiku presahujú objem prostriedkov na aktívnu politiku. Samozrejme, že to súvisí s rastom miery nezamestnanosti v predchádzajúcich dvoch rokoch. Navyše, trend vo vývoji dávok v nezamestnanosti, ale aj sociálnych dávok kopíruje trend vo vývoji priemerných miezd. Zvýšiť aktívnu politiku Možno teda konštatovať, že systém podpôr v nezamestnanosti a sociálnych podpôr je relatívne veľmi štedrý a ak by takýto vývoj pokračoval, tak pasívna politika nebude schopná riešiť tieto problémy. Treba si totiž uvedomiť, že v súčasnosti už asi 70 % celkových výdavkov na politiku zamestnanosti smeruje na pasívne formy. Keďže počet nezamestnaných rastie, zrejme možno predpokladať, že tento pomer bude ešte vyšší, čo však znamená, že na aktívnu politiku zamestnanosti nebude dostatok prostriedkov. A tak sa ocitneme v bludnom kruhu. Pritom uvedené problémy by si vyžadovali oveľa aktívnejšiu politiku. Napríklad pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí je jednoznačne nevyhnutné začať s rekvalifikáciou, pretože zrejme s tým vzdelaním a skúsenosťami, ktoré títo nezamestnaní majú, nebudú mať šancu nájsť si prácu. A to si vyžaduje finančné prostriedky. Rovnaké tvrdenie platí aj o podmienkach riešenia regionálnej distribúcie. V postihnutých regiónoch bude totiž nevyhnutné začať s programami ich oživenia, teda budú nevyhnutné zdroje z fondu pre aktívnu politiku zamestnanosti. Súčasný systém dávok v nezamestnanosti a sociálnych dávok nevedie k nijakému riešeniu. Navyše, ak takýto vývoj bude pokračovať aj keď možno pomalším tempom -, tak zdroje Národného úradu práce nebudú stačiť na aktívnu politiku zamestnanosti - všetky prostriedky sa totiž použijú len na dávky. Aj preto som presvedčený, že zníženie maximálnych dávok nebolo príliš šťastným riešením. Myslím si, že bolo nevyhnutné znížiť plošne všetky dávky alebo viac sa dotknúť najnižších dávok. Vieme totiž, že priemerná dávka v nezamestnanosti je už vyššia ako minimálna mzda, čo je absurdné. Čo potom prinúti ľudí ísť pracovať? Zvýšiť investície Ďalším opatrením, ktoré by zrejme pomohlo znížiť alebo aspoň zastaviť tento veľmi nepriaznivý trend, je zvýšenie investícií, čím sa vytvára viac pracovných príležitostí. Tu sú v podstate dve cesty: zníženie daní, ktoré by umožnilo podnikateľom viac investovať a navyše by zrejme pritiahlo viac zahraničného kapitálu. Dokazujú to príklady z okolitých krajín, ale aj z Írska, kde sa ťažký problém nezamestnanosti postupne prekonáva práve prostredníctvom zahraničnými investícií. Samozrejme, že ide o dlhodobý proces. Aj iniciatívy, ktoré mali prilákať zahraničný kapitál, majú podľa môjho názoru dosť úzky rámec - nemali by byť také špecifické a nemali by sa orientovať iba na veľké investície a na také investície, ktoré sa sústreďujú na export. Jednoducho, mali by byť plošnejšie. Myslím si, že zníženie daní by bolo oveľa účinnejšou metódou. Samozrejme, súčasný stav dodržiavania zákonov zatiaľ príliš nenapomáha vstupu zahraničných investícií. Kauzy, ktoré sa tu vyskytli, skôr naštrbujú dôveru zahraničných investorov. Aj preto je ich postoj voči Slovensku opatrný. Reforma vzdelávania Z dlhodobého hľadiska je tiež veľmi dôležitá otázka vzdelávania, pretože fakt, že takmer 50 % nezamestnaných sú mladí ľudia do 29 rokov, svedčí o tom, že títo ľudia nemajú také vzdelanie, ktoré by im umožnilo v nasledujúcich rokoch (a či v celom živote?) plnohodnotne sa zaradiť do spoločnosti . Z toho vyplývajú prinajmenšom dve základné ponaučenia. Prvé z nich - do značnej miery rozšíriť počet študentov stredných a vysokých škôl tak, ako je to vo vyspelých krajinách, kde už štvrtina (niekde i viac) populácie študuje na univerzitách. Teda aj u nás je nevyhnutné zvyšovať vzdelanostnú úroveň. A to aj preto, že najviac nezamestnaných z uvedenej kategórie je tých, ktorí majú základné, prípadne stredné vzdelanie teda nižšie vzdelanie. Podstatne menej je vysokoškolsky vzdelaných. Z toho, že v súčasnej ekonomickej situácii nemôže štát garantovať vzdelanie takémuto širokému počtu ľudí, vyplýva jasná strategická úloha - nejakým spôsobom spoplatniť univerzitné štúdium. Štát by však mal garantovať nejaký systém pôžičiek, ktoré sú - podľa môjho názoru - pre veriteľov veľmi výhodné, pretože investujú do vzdelania. Súčasný stav, keď iba obmedzené množstvo mladých ľudí sa dostáva na vysoké školy, je zrejme veľmi nezdravý a pre život spoločnosti z dlhodobého hľadiska veľmi nebezpečný. Vyššie vzdelanie je zárukou, aby sa človek uplatnil na trhu práce. Systém, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje pri prijímaní na vysoké školy - numerus clausus - vlastne znevýhodňuje mladých ľudí pochádzajúcich z chudobnejších, robotníckych rodín. Numerus clausus totiž v podstate vyžaduje, aby sa uchádzač o vysokoškolské štúdium špeciálne pripravoval, aby absolvoval nejaké kurzy, pretože inak v tvrdej konkurencii nemá šancu na prijatie. Prijímacie pohovory sú totiž často stavané tak, že nestačia iba vedomosti získané na strednej škole. Príkladom je ekonomická univerzita. Toto je nezdravý jav a podľa mňa je to aj asociálne. Myslím si, že by sa mal uplatniť systém, ktorý by zaručoval, že každý, kto prejaví určité schopnosti, má dostať šancu študovať na vysokej škole. A, samozrejme, keby bol systém vzdelávania spoplatnený s tým, že by existoval systém pôžičiek, do ktorého by štát mohol presmerovať časť zdrojov na školstvo (na garanciu týchto pôžičiek), tak by to na jednej strane skvalitnilo školstvo, na druhej strane dalo by to možnosť širšiemu okruhu mladých ľudí získať aj najvyššie vzdelanie. Myslím si, že pre túto krajinu je vzdelanie obyvateľov prvoradou podmienkou úspešnosti nielen v strednodobej, ale aj v dlhodobej budúcnosti. Martin Barto, SLSP, a. s. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
