|
|
||||||||||||||||
| Streda 27.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kráľovná zmeškala modernizáciuSituácia v slovenskej atletike je zlá, ale nie beznádejná Stav v slovenskej atletike nie je dobrý, ale aj keď je situácia zlá, ale nie beznádejná. Naša kráľovná športov počas šesťročnej existencie samostatného Slovenska zaznamenala iba jeden prenikavý úspech, bronz prekážkara na 110 m Igora Kováča na MS 1997 v Aténach. Na tohtoročný šampionát v Seville odchádzala osemčlenná výprava so skromným, ale reálnym plánom získať aspoň jedno umiestnenie do ôsmeho miesta. Chodec Igor Kollár ho naplnil hneď v 1. deň najvýznamnejšej športovej udalosti roku 1999, bol šiesty. Skutočne nič veľa, z 203 zúčastnených 42 získalo medailu. Napríklad aj Americká Samoa. Nádej v mladých Tvrdenie o nádejných vyhliadkach vychádzajú z výsledkov mladých atlétov. Guliar Mikuláš Konopka po zlatej medaile z juniorských MS v Annecy 1998 vyhral aj európsky šampionát do 23 v Göteborgu, kladivár Libor Charfreitag bol na tomto šampionáte piaty, bežec na 400 m Marcel Lopuchovský šiesty. Veľkou nádejou je aj brat Mikiho Konopku, kladivár Miloslav. Na MS do 17 rokov v Bydhošti skončila skokanka Renáta Medgyesová do výšky druhá a piata v trojskoku, strednotratiarka Adriana Vitková obsadila na 1500 m šiestu priečku ako najlepšia Európanka. Dobré výsledky mladých sú širšie ako uvedený krátky zoznam najvýraznejších úspechov. Z pádov úspechy Pri hodnotení výsledkov i prognózach našej atletiky treba vychádzať z možností malej krajiny. Nemôžeme stavať na širokej základni ako USA, Rusko, Nemecko, bežecké veľmoci Maroko, Keňa a Etiópia, do istej miery ani ako Poľsko, Maďarsko a Česko. Porovnateľnými krajinami môžu byť trebárs Dánsko, Švajčiarsko, Rakúsko (tie sú však bohaté a majú systém), alebo najskôr s pobaltskými štátmi. Aj v bývalom Československu sme zažili sínusoidy úrodných a neúrodných rokov. Krach našich atlétov na ME ´78 v Prahe bol východiskom k vôbec najúspešnejšej kapitole čs. atletickej histórie na I. MS v Helsinkách s dvoma zlatými medailami J. Kratochvílovej, jednej I. Bugára a H. Fibingerovej, striebrach J. Pribilinca, T. Kocembovej, ženskej štafety na 4x400 m, bronzoch G. Valenta a R. Machuru. V hodnotení krajín bolo Československo hneď za USA, NDR a ZSSR. V žiadnom športe neplatí tak presne zásada, že k víťazstvám sa športovec dopracuje cez prehry. Slovensko malo tiež svoje vlny. Ťažko u nás vyberať disciplíny, ktorým sa budeme venovať viac a iným menej, môžeme vychádzať z toho, čo sa ukáže ako nádejné. V tomto smere nezaškodí zhrnúť si čisto slovenské úspechy alebo tie, ktoré s našou atletikou súvisia. Ak si odmyslíme bronzovú medailu A. Szokola, ktorý už na Hrách I. olympiády 1896 získal na 100 m bronz v drese Rakúsko-Uhorska pod hungarizovaným menom Alajos Szokolyi, na fóre najvyššom, olympiáde, získal zlato v Soule 1988 chodec Pribilinec a bronz diaľkarka Šuranová v Mníchove 1972, bežec na 800 m Plachý obsadil v Mexiku 1968 piatu priečku, rovnakú stípliar Moravčík v Mníchove a Mrázek v chôdzi. Súčasná predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) M. Mračnová skončila vo výške v Mexiku šiesta a v Montreale 1976 veľmi smoliarsky štvrtá. Pravda, do istej miery si môžeme privlastniť aj dve zlaté medaily oštepára Železného (Barcelona 1992 a Atlanta 1996), lebo atleticky vyrastal v banskobystrickej Dukle. Na I. MS v Helsinkách získal rodák z dedinky Ohrady pri Dunajskej Strede I. Bugár, ktorý má už české občianstvo, zlato, J. Pribilinec na 20 km chôdze striebro, ktoré dosiahol aj o štyri roky v Ríme. Železný bol prvý v Stuttgarte 1993 a Göteborgu 1995. Zoznam medailistov z ME je širší. Na ME v Budapešti 1966 vyhrala úplne prekvapujúco na 400 m A. Chmelková-Blanáriková, J. Demeč bol členom víťaznej štafety na 4x100 m v Helsinkách 1971, J. Pribilinec získal v Stuttgarte 1886 zlato a chodec na 20 km P. Blažek vyhral na ME 1990 v Splite. Strieborné medaily patria J. Plachému z Atén 1969, diaľkarke E. Šuranovej z Ríma 1974, bronzové M. Mračnovej z Atén 1969, Bugárovi z Prahy 1978. Z prehľadu skutočne vidno, že nejestvuje tzv. slovenská disciplína, hoci istý čas sa hovorilo o našej chodeckej škole. Aj v generáciách nemožno hľadať exaktné súvislosti. Niekedy boli oporou slovenskej atletiky ženy, v súčasnosti kraľujú muži. Chýrny štvorlístok Mračnová, Chmelková, Šuranová a Glesková (isté obdobie bola časom 11,0 spoludržiteľkou sv. rekordu na 100 m) sa rodí raz za čas. Čas prebúdzania sa V súčasnej finančnej mizérii majú aké-také podmienky pretekári reprezentujúci Armádny športový klub Dukla B. Bystrica, lebo sú členmi Centra akademického športu pri bratislavskej Slávii UK. Predovšetkým striktné vojenské predpisy však prinášajú aj negatívne prvky. Atlét dostáva priam rozkaz skončiť do určitého miesta. Chodca I. Kollára vyhodili z Dukly mierne povedané netaktne bez odstupného, lebo na ME v Budapešti 1988 neskončil do 6. miesta. O rok na MS v Seville bol však už šiesty ako člen malého banskobystrického klubu HI-TEC. Kollárovi robí poradcu Jozef Pribilinec, ktorý povedal, že pri troche risku mohol skončiť Kollár reálne štvrtý, možno aj tretí. Možno sa však čudovať atlétovi, ktorý bol istý čas de facto nezamestnaný, že išiel na istotu pred prísnymi zrakmi rozhodcov? Slovenská atletika zmeškala vlak modernej organizácie práce. Pri Českom atletickom zväze jestvuje akciová spoločnosť Atletika s prepracovanou marketingovým systémom, na čele s manažérkou H. Fibingerovou. U nás sme sa spamätali nedávno. Vznikla eseročka Atletika pri SAZ. Slovenský systém nemôže byť zložitý. Časť treba venovať mládeži, aby sa nemuseli robiť nábory, ale výbery. Časť špičkám, nech je akokoľvek, naša kráľovná bude vždy stáť na jednotlivcoch, nie celých skupinách. Štefan Špirko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
