F. Mojžiš predbehol s projektom VVP súčasnosť... V súčasnosti je zriadenie vkladu pre účastníkov združenia, ktorý by mal charakter spoločného vkladu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a na ktorý by sa teda vzťahovala pôsobnosť tohto zákona, najmä technickým problémom. Problém spočíva v tom, že k jednému hlavnému účtu by bolo potrebné zriadiť množstvo podúčtov. Počet podúčtov, ktoré je možné zriadiť k jednému hlavnému účtu, je limitovaný a pre počet účastníkov Združenia VVP je v súčasnosti nepostačujúci.. Toľko z listu, ktorý napísala riaditeľka právneho úseku Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava Mgr. Eva Bognárová banskobystrickému Drukosu, resp. Združeniu Vaša vlna privatizácie na žiadosť o podanie informácie o aplikácii zákona o ochrane vkladov združených vo Vašej vlne privatizácie. Po tom, ako generálny riaditeľ Drukosu František Mojžiš ohlásil na začiatku septembra 1999 tento projekt určený na privatizáciu strategických podnikov prostredníctvom združených finančných prostriedkov občanov, zniesla sa na jeho hlavu vlna kritiky odborných kruhov. Väčšinou ho kritizujú bez konkrétnych argumentov, na základe nepodložených predpokladov. Jedným z bodov kritiky bolo to, že vklady na účte Združenia VVP, ktorého správcom je Drukos-Výnos, vraj nepodliehajú zákonu o ochrane vkladov. To znamená, že v prípade, ak by mala banka, v ktorej je účet otvorený, problémy s likviditou, členovia VVP by nedostali náhradu, maximálne 30-násobok priemernej mzdy. Kým na začiatku tí, ktorí projekt odmietajú, tvrdili, že na ochranu vkladov na účte združenia sa nevzťahujú podmienky uvedeného zákona, ukazuje sa, že to nie je pravda. Platí, že banka, v ktorej klient otvára účet, ho musí prehlásiť za chránený, pretože z jeho objemu odvádza určitú sumu na Fond ochrany vkladov. Hoci Slovenská sporiteľňa v uvedenom liste uvádza, že účet Združenia VVP, ktorého správcom je Drukos -Výnos, nie je chránený (a plagáty v tomto duchu umiestňuje v niektorých svojich pobočkách!!!), vzápätí sama odporuje nasledujúcou časťou, ktorú sme citovali. Z nej vidno, že banka nárok členov VVP na ochranu vkladov uznáva, ale nevie zabezpečiť technické podmienky jeho realizácie. Ukazuje sa teda, že pravdu má F. Mojžiš a VVP, ak banka uznáva, že ochranu nedokáže zrealizovať iba pre technické nedokonalosti svojho informačného systému. Lenže - ako k tomu dôjde klient? A napokon i Združenie VVP? Jeho technické problémy banky zaujímať nemusia. Ukazuje sa teda - a to platí nielen na ochranu vkladov, ale o projekte VVP celkovo - že František Mojžiš narazil na odpor odbornej verejnosti nie preto, že by bol jeho nápad nerealizovateľný alebo zlý, ale práve naopak. Je dobrý a predbehol s ním súčasnosť. Isteže to veľa ľuďom nevyhovuje. Peter Višváder
