|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 28.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na nôtu byrokratovŠtudenti na vedľajšej koľaji Vláda SR ešte 8. septembra 1999 prerokovala Návrh na postup pri racionalizácii siete stredných škôl a prijala k nemu uznesenie č. 766/1999. Uložila ministrovi školstva úlohu vytvoriť medzirezortnú komisiu na racionalizáciu siete stredných škôl a riešenie ďalších problémov, ktoré s tým súvisia. O potrebe racionalizácie panuje zväčša u odbornej verejnosti súhlasný názor, pretože viacerí si uvedomujú, že sieť stredných škôl je predimenzovaná a výrazne atomizovaná. Ako hodnotí racionalizáciu siete stredných škôl riaditeľ Prvého súkromného gymnázia v Bratislave Ing. František Tóth? Treťoradý záujem? Prevádzka niektorých škôl je už z mnohých pedagogických a ekonomických hľadísk neefektívna. Zhoda je pravdepodobne v cieli reformy: Je nesporné, že prioritou je optimalizácia počtu stredných škôl zriaďovaných štátom, efektívne a účelné využitie ich priestorových a technických kapacít, splynutie, zlúčenie a združenie škôl so spoločnou vzdelávacou ponukou. Rozdielne názory sa začnú objavovať pri analýze príčin a hlavne pri hľadaní riešenia súčasného stavu. Autori návrhu vychádzajú okrem iného z konštatovania, s ktorým však nemôžem súhlasiť. Za negatívnu skutočnosť ovplyvňujúcu vývoj považujú to, že rozvoj siete ovplyvnili záujmy žiakov a ich rodičov a štúdium na jednotlivých typoch stredných škôl. Svoje tvrdenie umocňujú v ďalších častiach: Za vážny problém označili princíp reagovania na momentálne potreby bez presadzovania strategických zmien a inovácií. Navrhovatelia veľmi tvrdo a jednoznačne ignorujú záujem žiakov a rodičov, pokladajú ho za niečo treťoradé, niečo, čo sa musí zmeniť - regulovať. Kladiem si otázku. Kde sa vôbec berie trúfalosť štátneho úradníka, ktorý sám nevie, podľa čoho má regulovať, ale to mu vôbec nebráni, že chce regulovať. Usmerňovať chce individuálny záujem žiaka, rodiča, občana, ktorí sú základným prvkom štátu a zo svojich daní platia štátny aparát a v dobrej viere predpokladajú , že im bude čo najlepšie slúžiť. Je úplne symptomatické, že tento návrh nekonzultovali s tretím sektorom, mládežníckymi organizáciami, radou rodičov. Načo! Veď máme dosť múdrych úradníkov, ktorí bez mihnutia oka zvážia oprávnenosť potrieb občana. Pýtam sa na základe čoho, ak nie sú spracované žiadne prognózy, bude rozhodovať racionalizačná komisia? Keďže nežijem na Slovensku prvý rok, tak si môžem aj odpovedať: Rozhodovať sa bude zväčša na základe tlaku lobistických skupín. Uvedomovali si vôbec tvorcovia návrhu toto nebezpečenstvo? Reálne je riziko, že nie zlá škola pôjde do útlmu, ale tá škola, ktorej riaditeľ má menšie lakte a konexie. Po voľbách sa môže zmeniť komisia, a potom iné školy dostanú zelenú a iné červenú? Súťaž o žiakov Už dávno poznáme spôsoby, ako sa dá žiť bez komisií, ako minimalizovať tlaky lobistických skupín, ako motivovať a akcelerovať šikovných a pritom efektivizovať fungujúci systém, a tým získať prostriedky na pomoc pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú, a to bez direktívnej regulácie. Súťaž, trh, konkurencia, to sú nástroje, ktoré sa ukázali v histórii v celkovom súčte efektívnejšie ako komisie a plánovanie, aj keď, samozrejme, nie sú dokonalé. Akoby a priori nemohli priniesť nášmu školstvu niečo dobré, pozitívne, zaznamenali niečo, čo nemá so školstvom nič spoločné. Školstvo pripravuje svojich absolventov do súťaže, trhu, konkurencie, a práve tu je prínos školstva k nezamestnanosti. Prečo by nebolo možné stanoviť pravidlá hry a nechať školy, nech v súťaži o žiakov a rodičov ukážu svoje kvality. Ingrid Stránska |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
