Hospodársky denník
USD41,11 Sk
EUR43,698 Sk
CHF27,314 Sk
CZK1,193 Sk
  Štvrtok  28.Októbra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Maturita áno, ale aká?


Komentuje Eleonóra Bujačková
Skutočnosť, že maturitné vysvedčenie o žiakovi veľa nehovorí, dávno zistili vysoké školy: Pri prijímacích skúškach hrajú známky malú rolu. Preto už pred niekoľkými rokmi radili experti Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), že by bolo dobré zaviesť jednotnú štátnu maturitu. Maturuje sa však na školách veľmi rôzneho druhu a ani táto skúška nemôže byť všade rovnaká. Súdiac podľa diskusie vyhrá model – časť bude povinná a „štátna“ a časť si určia školy podľa charakteru. Povinné by malo byť to, čo budú potrebovať všetci. Ibaže čo to bude? Skúste dať dokopy to hlavné a najdôležitejšie pre gymnazistov, stavbárov, chemikov, ekonómov, strojárov. Tadiaľto cesta určite nevedie. Na prvom mieste medzi vecami, ktoré potrebuje úplne každý, patrí rodný jazyk. Slovenčina ako nevyhnutná podmienka každej komunikácie. Začnime hoci aj hovorenou. Beda tomu, kto nevie povedať, čo chce. Vedieť prehovoriť zreteľne, jasne alebo dokonca presne, aby mi každý rozumel, to je spoločensky rovnako významné ako vzácne. Ešte vzácnejšie je však vedieť počúvať: rozumieť, chápať, čo hovorí niekto iný. A kto svoje jazyk vskutku ovláda, teda dokáže povedať, čo potrebuje a navyše ešte svižne, vtipne alebo krásne, ten sa tým dnes celkom dobre uživí. Nielen ako spisovateľ alebo novinár, ale napríklad aj ako obchodník či politik. V našej malej krajine, kde stačí ísť necelú hodinu a narazíte na ľudí, ktorí hovoria inak, by sa táto schopnosť komunikácie nemala končiť na hranici. Takže, maturant by si mal poradiť s jedným, lepšie s dvoma ďalšími jazykmi. V technickej spoločnosti sa už nikto nezaobíde bez istej zručnosti pri práci s číslami. Čo však každý potrebuje, nie je rozklad mnohočlenov a trigonometrické vzorce: tie patria na špecializované gymnáziá. Zatiaľ tieto matematické veličiny delia mladú populáciu na nepatrný zlomok budúcich matematikov a väčšinu, ktorá sa to síce nabifľuje, ale matematiku do smrti nenávidí. Pritom bez porozumenia štatistiky, grafov, percent sa dnes nikto nazaobíde. Práve tak ako sa nikto nevyhne vede a technike. To však vôbec neznamená, že každý maturant musí byť kúsok chemika, geografa a metalurga. Všetci by však mali zažiť, čo je to vedecká racionalita, experiment, záväznosť faktu, vedecký argument. A ešte jednej veci musí občan demokratického štátu rozumieť: ako funguje spoločnosť a štát. Čo sú to dane, rozpočet a poistenie, s čím ísť na sociálny odbor, s čím na políciu, s čím na radnicu. Aký je rozdiel medzi vyhláškou a zákonom, na čo je ústava a parlament. A rozumieť súčasnej spoločnosti môže iba ten, kto aspoň čiastočne vie, odkiaľ sa vzala, aká bola predtým a prečo sa tak zmenila. Pokiaľ občania nemajú potuchy, o čom politici rozhodujú, sú voľby iba reklamnou fraškou. Nediskutujme teda či maturitu (a matematiku) áno, či nie. Tvrdošijne diskutujme a trvajme na tom, že maturant má rozumieť a vedieť.

Amsterdamoblačno15
Atényslnečno27
Belehradslnečno24
Berlínpolojasno17
Bratislavaslnečno17
Bruselpolojasno15
Budapešťslnečno18
Bukurešťoblačno17
Frankfurtslnečno18
Helsinkioblačno6
Istanbulpolojasno20
Kodaňprehánky14
Kyjevoblačno10
Lisabonprehánky16
Londýnoblačno16
Madridprehánky18
Milánopolojasno22
Moskvadážď5
Osloprehánky8
Parížpolojasno20
Prahapolojasno15
Rímslnečno27
Sofiaprehánky18
Štokholmdážď11
Varšavapolojasno20
Viedeňslnečno17
Záhrebslnečno25
Ženevaslnečno18

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.