|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 28.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na spoločné projekty nie sme pripraveníHospodársky klub - NEF o predvstupovom období Slovenska do Európskej únie V pondelok a utorok sme uverejnili prvé časti diskusie zo zhromaždenia Hospodárskeho klubu - Neformálne ekonomické fórum, ktoré bolo minulý týždeň vo štvrtok. Juraj Vrbovský: Aký percentuálny podiel z rozpočtu Rakúska bol vyčlenený pre komunálnu sféru v rámci ich príjmových častí mestských rozpočtov? Ako dlho vám trvalo, kým ste tento percentuálny podiel dosiahli? Ján Badžgoň: Otázka pre pána Lacinu: Koľko prostriedkov dostávalo Rakúsko v predvstupovom období z fondov PHARE a koľko z nich ste naozaj čerpali? Ak ste tieto zdroje nevyčerpali, prečo? Otázka pre pána Fogaša: PHARE poskytuje Slovenskej republike finančné prostriedky. Jedna z našich spoločností Castor and Pollux sa výrazne venuje projektom PHARE a pociťujeme obrovský problém s alokáciou týchto finančných prostriedkov. Nie vždy sa vyčerpajú, vracajú sa naspäť, prípadne sa prerozdeľujú do iných oblastí. V čom je podľa vás problém, že nevieme tieto prostriedky použiť? Ferdinand Lacina: Najskôr k otázke komunálneho financovania. Samosprávy sa u nás v Rakúsku financujú z troch zdrojov. Ich najdôležitejšou časťou je podiel na federálnych daňových príjmoch. Tie sa stanovujú veľmi komplikovane, spôsobom, ktorý sa nazýva finančné vyrovnanie, vždy na obdobie štyroch rokov. Na vysvetlenie filozofie, ktorá sa skrýva za týmto finančným vyrovnaním, treba povedať, že najdôležitejšie dane a odvody sa vyberajú na federálnej, teda na spolkovej úrovni. Potom sa rozdeľujú medzi federál, jednotlivé spolkové krajiny, obce a mestá, pričom vo všetkých týchto prípadoch je potrebná dohoda. Preto si iste viete veľmi dobre predstaviť, že to nie sú jednoduché rokovania. Treba vychádzať z toho, že federálna úroveň môže disponovať približne 60 % týchto príjmov, obce z toho dostanú asi 20 % a zvyšok ide spolkovým krajinám a do fondov. Druhým zdrojom samospráv sú príjmy samých miest a obcí. Ide buď o miestne dane a odvody alebo príjmy z poplatkov za služby, ktoré poskytujú obce a mestá. Komunálnou daňou je napríklad pozemková daň, ďalej daň z nápojov a existuje aj istá daň z objemu vyplatených mzdových prostriedkov, ktorá takisto ide do komunálnej pokladnice. Tretím zdrojom samospráv je vyrovnanie na krajinskej úrovni, teda v rámci spolkovej krajiny. To znamená, že spolková krajina najprv vyzbiera dane od jednotlivých obcí, a potom ťažiskovo pridelí peniaze tým obciam, ktoré majú značné problémy alebo potrebu väčších investícií. Tieto finančné toky pre obce a mestá sú nemenné počas štvorročného obdobia. Pokiaľ ide o využitie fondov PHARE, vždy sme zastávali filozofiu, že v štátnom rozpočte sme vyčlenili prostriedky na dofinancovanie všetkých prostriedkov, ktoré poskytol Brusel. V zásade však existujú dve možnosti, prečo nebolo možné prijať prostriedky. Jedna z možností je chýbajúce dofinancovanie na národnej úrovni, druhá možnosť je, že neexistujú vyhovujúco vypracované projekty. V tejto druhej oblasti sme mali ťažkosti najmä v oblasti výskumu a vývoja, a to najmä preto, že EÚ predpokladala partnerstvo rôznych európskych firiem na výskumných projektoch a naše podniky ešte na to neboli pripravené. Medzičasom sme tento nedostatok odstránili. Ľubomír Fogaš: Pán Lacina vlastne povedal dôvody, prečo ani my nedokážeme prijať všetky prostriedky ponúkané z Bruselu. Pretože, keď sem prichádzajú akékoľvek zdroje, nemyslím len projekt PHARE, tak sa spravidla predpokladá aj spolupráca s domácimi firmami, ktoré sú na to vopred určené. A v tomto smere ani my nie sme pripravení. Čo je však ešte vážnejšie, podľa mojej mienky, v podnikateľských kruhoch sa o týchto projektoch dostatočne nevie. Jednoducho v tomto smere neexistuje dostatočná osveta. Niekedy sa mi zdá, ako keby tí, ktorí pracujú na programoch, či už je to ISPA, SAPART a ďalšie, projekty skrývali a snažili sa sami vybrať subjekt, ku ktorému sa dostanú. Ostatní nemajú šancu. To je v súčasnosti rozšírený a nebezpečný jav. Túto vnútornú brzdu treba prelomiť. Hovorím to preto, lebo ma navštívilo niekoľko záujemcov o získanie zdrojov na programy z fondu PHARE a mnohí z nich vedeli, že jeden z tých programov sa volá podobne ako Leopard. Na margo televízie a rozhlasu môžem povedať, že tak ako sa v súčasnosti robí reklama koncesionárskym poplatkom, súčasťou predvstupového obdobia by mala byť aj informácia o možnosti využívať tieto programy. V tomto smere je čo robiť. Cieľ nesplnila ani bývalá informačná agentúra na Úrade vlády SR. Musíme však na poskytovanie týchto informácií nájsť účinné mechanizmy. (viš) Ján Badžgoň Ferdinand Lacina Ľubomír Fogaš Bratislavské stretnutie z Banskej Bystrice, alebo František Mojžiš v rozhovore s Jozefom Medveďom. Snímky Ladislav Pákozdy |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
