Historické múzeum Krakova
Historické múzeum mesta Krakov si v uplynulých dňoch pripomenulo 100. výročie od usporiadania prvej slovanskej výstavy dopisníc - ilustrovaných pohľadníc, ktorá sa uskutočnila v roku 1899 v Krakove. Prostredníctvom komitétu zástupcu Českej Besedy a Hofmana sa na nej vtedy zúčastnilo 182 vystavovateľov s 30-tisíc exponátmi, ktoré boli vystavené v štyroch kolekciách - poštové karty, pohľadnice ako umelecké diela, história poštových pohľadníc, zbierky súkromných osôb a zbierky vydavateľov. Málokto vie, že história poštových kariet, resp. korešpondenčných lístkov, ako ich nesprávne nazývame, sa začala v roku 1865, keď ich vynašiel a do praxe zaviedol Heinrich von Stephen. Tohtoročná jubilejná slovensko-česko-poľská výstava bola zastúpená 31 poľskými, tromi českými a štyrmi slovenskými zberateľmi. Dušan Kuča sa predstavil slovenskými poštovými lístkami z rokov 1939 - 1945, Alojz Krčmár kolekciou dobových záberov Nitry a Július Molnár zbierkou, prezentujúcou krásy Slovenska. Hádam najzaujímavejšiu kolekciu zo Slovenska vystavil Alexander Urminský, ktorého exponát zaujal nejedného návštevníka. Názov jeho kolekcie - Chlieb náš každodenný je zároveň i holdom obsahu troch slov, ktoré majú mnohorakú podobu, tvar i chuť. Účel je však pritom vždy ten istý - nasýtiť ľudského ducha. Svojou kolekciou asocioval nielen hĺbku významu slova chlieb náš každodenný počas dejín ľudstva, ale dokumentoval jeho prapôvodný význam a poslanie, rituál či jednu z činností dorábania chleba. Tou je mletie obilia, ktoré sa od nepamäti melie v mlynoch. Mletie obilia je síce jedným z najstarších remesiel, ale mlyny sa stali v 19. a najmä v prvých desaťročiach tohto storočia symbolom technického pokroku. Ich špecifikom bola pomerne veľká spotreba energie na drvenie zrna a následné vysievanie jednotlivých frakcií múk. Preto sa s mlynom vždy snúbil i zdroj energie. Tou boli po stáročia prírodné sily - vietor a voda, ktoré vystriedali silu ľudí a zvierat. Súčasťou pohľadníc však neboli len zábery na mlyny, ale aj ich technické vybavenie, stroje, detailné zábery mlynárov, pohľadnice, známky, obálky, dokumentujú profesijné a podnikateľské spoločnosti či ľudovú slovesnosť, spojenú s týmto odvetvím - riekanky, básne, kroje, piesne. Nemenej používané boli i žánrové maľované pohľadnice s vodnými kolesovými mlynmi. Veterné mlyny na Slovensku sa nezachovali, táto energia bola využívaná hlavne v otvorených prímorských krajoch a na odlesnených vŕškoch. Na pohľadniciach zo zbierky A. Urminského však možno obdivovať veterný mlyn v Ruprechtove, postavený v roku 1873 v okrese Vyškov, ktorého zvláštnosťou je netypická veterná ružica z malých lopatiek, umiestnená nad stavbou mlyna. Energia vody zasa bola využívaná prostredníctvom vodných kolies alebo turbín. Kolesá na spodnú vodu využívali najmä splavové mlyny. Mali široké vodné kolesá, využívajúce pomalý, no silný tok rieky. Stavali sa na koloch, napr. v Jelke v meandroch Malého Dunaja, ktorý dnes slúži ako technická pamiatka, v Novom Meste nad Váhom, kde je zobrazený i mlynár s mlynárkou v ľudovom kroji, v ruskom Voroneži, v Tomášikove. Na pohľadniciach je zachytený takýto mlyn i z Lovosíc. Na Váhu ich bolo niekoľko - pri Piešťanoch, Hlohovci, Šoporni, kde ich bolo údajne 40, právom sa dostali do príležitostnej pečiatky k výročiu v roku 1989 ako nostalgická spomienka na klepot mlynských kolies a idylické zákutia. Prahe slávu priniesol i mlyn na Kampe, deväť vodných mlynov zasa bolo postavených na riečke Vydrici v Bratislave. Ich nevýhodou bola ťažká doprava, na ktorú slúžili loďky či lávky. Posledný lodný mlyn v Radvani nad Dunajom úplne zanikol v roku 1953. Na mlyny sa však možno pozerať aj z iných hľadísk. Môžeme ich deliť napr. podľa základných technologických hľadísk ako mlyny kamenné, umelé, valcové alebo podľa ich funkcie v spoločenskej deľbe práce na roľnícke, námezdné a obchodné. Dnes známe mlyny v Pohronskom Ruskove či symbióza mlyna, konzervárne a cukrovaru v Sládkovičove zaujala autorov pohľadníc už na začiatku nášho storočia. Raritou je pohľadnica z roku 1922, znázorňujúca horiacu budovu parného mlyna v Nitre. Mlynárstvo je v každom prípade kus našej histórie, o čom dodnes svedčia i názvy ulíc či mlynárske štvrte miest a obcí. Pohľadnice nám ako osobitný zberateľský artefakt približujú ich históriu, vývoj, charakteristiku v jednotlivých krajinách, čím sa stávajú dôležitým prvkom, posúvajúcim naše poznanie do nových dimenzií. Zbierka Alexandra Urminského, ktorej zlomok reprezentoval i aktivity slovenských zberateľov v poľskom Krakove, je v tomto smere preto Zora Petrášová
|
|
| Amsterdam | oblačno | 15 |
| Atény | slnečno | 27 |
| Belehrad | slnečno | 24 |
| Berlín | polojasno | 17 |
| Bratislava | slnečno | 17 |
| Brusel | polojasno | 15 |
| Budapešť | slnečno | 18 |
| Bukurešť | oblačno | 17 |
| Frankfurt | slnečno | 18 |
| Helsinki | oblačno | 6 |
| Istanbul | polojasno | 20 |
| Kodaň | prehánky | 14 |
| Kyjev | oblačno | 10 |
| Lisabon | prehánky | 16 |
| Londýn | oblačno | 16 |
| Madrid | prehánky | 18 |
| Miláno | polojasno | 22 |
| Moskva | dážď | 5 |
| Oslo | prehánky | 8 |
| Paríž | polojasno | 20 |
| Praha | polojasno | 15 |
| Rím | slnečno | 27 |
| Sofia | prehánky | 18 |
| Štokholm | dážď | 11 |
| Varšava | polojasno | 20 |
| Viedeň | slnečno | 17 |
| Záhreb | slnečno | 25 |
| Ženeva | slnečno | 18 |
|
|
|
