Hospodársky denník
USD41,11 Sk
EUR43,698 Sk
CHF27,314 Sk
CZK1,193 Sk
  Štvrtok  28.Októbra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Krv v arménskom parlamente


Útočníci údajne zastrelili premiéra Sarkisiana
Moskva (TASR) - Štyria neznámi útočníci ozbrojení automatickými zbraňami včera vtrhli do budovy arménskeho parlamentu v Jerevane, kde zastrelili premiéra Vazgena Sarkisiana, predsedu zákonodarného zboru Karena Demirčiana a niekoľkých ďalších vysokých politických predstaviteľov. Potvrdili to vládne zdroje v Jerevane. „Prišli sme pomstiť tých, ktorí preliali krv národa,“ citoval jeden z novinárov slová útočníkov v dlhých kabátoch, ktorí počas prestrelky kričali, že ide o štátny prevrat. Potom požiadali o vyslanie filmového štábu do parlamentu, aby mohli štátny prevrat oznámiť oficiálne. Útočníci sa v čase našej uzávierky stále nachádzali v budove parlamentu, kde držia neznámy počet rukojemníkov. Arménsky novinár Konstantin Petrosian, ktorý sa počas útoku nachádzal v rokovacej sále parlamentu, spoznal v jednom z útočníkov Nairiu Unaniana, bývalého novinára a člena nacionalistickej strany Dašnak. Ako však uviedol predstaviteľ strany Dašnak, Unanian bol členom strany len veľmi krátko v roku 1990. Podľa jedného z vládnych hovorcov ide len o „hŕstku teroristov alebo indivíduí, ktorí nemajú spriaznenosť so žiadnou politickou stranou ani organizáciou, alebo aspoň sa k žiadnej otvorene nehlásia... Toto určite nie je štátny prevrat,“ dodal hovorca. Budovu parlamentu i príjazdovú cestu okamžite po incidente polícia uzavrela a obkľúčila. Prejav V. Sarksiana v parlamente vysielal v priamom prenose aj arménsky štátny rozhlas. Podľa informácií ruských tlačových agentúr po tom, ako sa ozvala streľba, rozhlas vysielanie ihneď prerušil. V. Sarkisian, ktorý je bývalým ministrom obrany, zastáva kreslo predsedu arménskej vlády od júna tohto roka a je druhým premiérom v arménskej vláde. Arménsko sa stalo nezávislou republikou po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Ďalšia obeť útoku, arménsky predseda parlamentu Karen Demirčian (67), sa z pozície inžiniera v elektrotechnických závodoch vypracoval na riaditeľa a ako líder komunistickej strany v arménskom hlavnom meste Jerevan odštartoval svoju závratne stúpajúcu politickú kariéru. V minulosti najmocnejší muž v Arménsku sa po 16 rokoch pôsobenia vo funkcii musel vzdať postu v roku 1988 v slede reforiem generálneho tajomníka strany Michaila Gorbačova. Následne prevzal vedenie jedného zo strojárskych gigantov, pričom vo funkcii zotrval až do voľby predsedu vlády v júni minulého roka. V marci 1998 sa Demirčian neúspešne pokúšal o návrat do politiky, avšak v prezidentských voľbách ho porazil Robert Kočarian. Z parlamentných volieb, ktoré sa konali v máji tohto roka, však vyšiel víťazne blok Jednota pod vedením Demirčiana a neskoršieho premiéra V. Sarkisiana.

Amsterdamoblačno15
Atényslnečno27
Belehradslnečno24
Berlínpolojasno17
Bratislavaslnečno17
Bruselpolojasno15
Budapešťslnečno18
Bukurešťoblačno17
Frankfurtslnečno18
Helsinkioblačno6
Istanbulpolojasno20
Kodaňprehánky14
Kyjevoblačno10
Lisabonprehánky16
Londýnoblačno16
Madridprehánky18
Milánopolojasno22
Moskvadážď5
Osloprehánky8
Parížpolojasno20
Prahapolojasno15
Rímslnečno27
Sofiaprehánky18
Štokholmdážď11
Varšavapolojasno20
Viedeňslnečno17
Záhrebslnečno25
Ženevaslnečno18

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.