Návrh nového zákona o daniach z príjmov niektorých zvýhodní a iných naopak potrestá Z čl. 12 a 13 Ústavy SR okrem iného vyplýva, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na iné postavenie a ďalšie tam uvedené dôvody. Nikoho nemožno zvýhodňovať alebo znevýhodňovať z týchto dôvodov. I keď povinnosti možno ukladať len na základe zákona, je to možné len pri zachovaní základných práv a slobôd. Nikomu nemôže byť spôsobená ujma na právach. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Platný zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov obsahuje ustanovenie, ktoré sa nepozerá rovnako na každého daňovníka. Týka sa to fyzických i právnických osôb. Ide buď o tento zákon v zmysle jeho poslednej novelizácie zákonom č. 64/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2000 (§ 40p), alebo o nový navrhovaný zákon o daniach z príjmov s rovnakým termínom účinnosti (§ 55). Uvedené ustanovenia majú názov Vylúčenie dvojitého zdanenia príjmov, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovníkovi plynie príjem zo štátu, s ktorým je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa v súčasnosti pri vylúčení dvojitého zdanenia podľa nej. Tento princíp zostane zachovaný aj na budúci rok. Rôzny pohľad Problém od budúceho roka bude mať však daňovník, ak mu bude príjem plynúť zo štátu, s ktorým takáto zmluva ešte uzatvorená nie je. Do konca tohto roka všeobecne platí, že v takomto prípade si daňovník môže od celkovej dane z príjmov odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine (metódou tzv. zápočtu dane). Na budúci rok to už nebude možné. Z uvedeného vyplýva, že od roku 2000 budú tie osoby, ktoré budú mať príjmy zo štátu, s ktorým nie je uzatvorená predmetná zmluva, znevýhodnené v tom zmysle, že vôbec sa im na ich celkovú daňovú povinnosť (z celosvetových príjmov) nezohľadní skutočnosť, že zaplatili daň v cudzine. To znamená, že daňový zákon sa nebude rovnako pozerať na každého občana (i právnické osoby) nášho štátu. Niektorí budú mať príjmy zdanené dvakrát. To odporuje nielen našej ústave, ale aj snahe o približovanie sa zákonodarstvu EÚ. Čo bude asi výsledkom takejto významnej zmeny zákona, je jasné. Daňovník príjem neprizná, a tak sa vyhne tomuto nelogickému zdaneniu. Prečo má byť inak zdanený (dvojnásobne) len preto, že mu príjem plynul zo štátu, s ktorým naša republika nemá ešte uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia? Veď chceme byť demokratický a slobodný štát, ktorý by nemal obmedzovať pohyb osôb do zahraničia práve takýmto spôsobom. Veď môže ísť o štát, s ktorým máme i dobré vzťahy, s ktorým sa vedú rokovania na túto tému... Príjmy zo závislej činnosti Uvedené sa nevzťahuje a ani nebude vzťahovať na príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí. Takéto príjmy u nás už od tohto roka nepodliehajú zdaneniu (resp. vylučujú sa zo zdanenia). Len ak má osoba aj ďalšie príjmy, potom z ostatných príjmov si daň vypočíta podľa takého daňového zaťaženia (%), aké by platilo zo všetkých príjmov v prípade, ak by sa tieto príjmy zo zdanenia nevyňali. Ak by však pre daňovníka bolo výhodnejšie uplatniť metódu vyplývajúcu z medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, môže sa rozhodnúť pre takýto postup. Tento rok má ešte na výber aj tretiu možnosť, a to metódu zápočtu dane zaplatenej v cudzine v prípade, ak zmluva uzatvorená nie je. Je nepochopiteľné, že na jednej strane sa môže niektorý príjem zo zahraničia úplne vylúčiť zo zdanenia a na druhej strane druhý len preto, že ide o iný druh príjmu, sa zdaní dvakrát. Akosi sa čoraz viac vzďaľujeme od základných princípov našej daňovej reformy. Ostáva len opýtať sa, prečo? Všimne si túto neústavnosť niekto pri schvaľovaní nového zákona o daniach z príjmov? Dagmar Piršelová
