Bill Clinton: Máme povinnosť byť svetovým lídrom Dnes ráno som vetoval zákon o zahraničnej pomoci, lebo sa mi zdá, že ide o ďalšiu veľkú kapitolu nového amerického izolacionizmu po CTBT (Zmluva o úplnom zákaze jadrových testov). Nemôžeme sa vzdať zodpovednosti za zvyšok sveta, zdôraznil minulý týždeň americký prezident Bill Clinton. V utorok americký prezident podobne zdôvodňoval veto návrhov rozpočtu pre ministerstvá spravodlivosti, zahraničných vecí a obchodu. Vrátené zákony totiž označil za neobhájiteľné a neprijateľné nahlodanie povinnosti USA byť lídrom v tomto kritickom momente histórie. Hrozí teda naozaj zatvorenie sa USA do seba samých? Rozoberme oba prípady. Kongres v zákone výdavkov o zahraničnej pomoci navrhol výdavky vo výške 12,6 miliardy USD, čo je o 1,9 miliardy menej ako požadoval prezident. Najväčšia odbúraná položka je 500 mil. USD na potreby blízkovýchodného mierového procesu. Že sa jej Clintonova administrácia naozaj nemieni vzdať, svedčia aj slová ministra obrany Williama Cohena, že prezident je odhodlaný splniť záväzok Washingtonu. Ďalších 300 mil. USD Kongres ustrihol z pomoci pre Rusko, Ukrajinu a ďalšie bývalé sovietske republiky, ktorých účelom je znížiť riziká vývozu jadrových technológií. Medzi ďalšie škrtnuté položky patria odpisy dlhov afrických a latinskoamerických krajín, financie na plnenie záväzkov vyplývajúcich z dohody o globálnom otepľovaní z Kjóta, ako aj prostriedky na zníženie jadrovej hrozby zo strany KĽDR. Senátny návrh zákona o zahraničnej pomoci tiež stanovil limit, že americká pomoc pre Kosovo nesmie presiahnuť 15 percent celkovej medzinárodnej podpory pre juhosrbskú provinciu. Pokiaľ ide o rozpočet pre ministerstvá spravodlivosti, zahraničných vecí a obchodu, americký prezident uviedol dva fakty, ktoré podľa neho podporujú izolacionizmus. Po prvé, návrhy nehovoria nič o splatení amerického dlhu voči OSN, ktorý sa vyšplhal na pozoruhodných 1,7 miliardy USD. V prípade, že Washington tento dlh nesplatí, hrozí mu strata hlasu vo Valnom zhromaždení OSN. Druhá prezidentova výhrada sa vzťahuje na odporúčanie kongresmanov znížiť o 60 percent objem prostriedkov na financovanie mierových operácií - z požadovaných 485 miliónov dolárov na 200 miliónov. Krajina môže stratiť svoje vedúce postavenie na medzinárodnej scéne. USA budú v časoch konfliktov postavené pred neprijateľnú voľbu - konať samostatne alebo nekonať vôbec, hovorí sa v Clintonovom posolstve Kongresu. Snahu o čiastočné odpútanie sa od problémov zvyšného sveta teda naozaj badať. Niektoré vyhlásenia republikánskych kongresmanov ju pritom zvýrazňujú ešte viac. Avšak v čase globalizácie a celosvetovej previazanosti hovoriť o izolacionizme, v akom sa chápal v obdobiach po svetových vojnách, je prehnané. USA z medzinárodnej scény v každom prípade nezmiznú, otázne je len, akým spôsobom sa budú zapájať do globálneho diania. Republikánska iniciatíva je preto skôr odrazom pragmatickosti. V mocenskej konštelácii, v akej žijeme, si Washington, bohužiaľ, môže dovoliť krátiť zahraničnú pomoc bez toho, aby pocítil dôsledky. Okrem toho, blížia sa prezidentské voľby.
