|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 28.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nútená správa má aj pozitívaDokončenie reštrukturalizácie nevyžaduje veľké obete O necelé dva mesiace uplynú dva roky čo Národná banka Slovenska zaviedla (19. 12. 1997) nútenú správu v Investičnej a rozvojovej banke (IRB). Ozdravovací proces IRB prebehol prostredníctvom série mimoriadnych valných zhromaždení akcionárov, na ktorých najskôr Ministerstvo financií SR zvýšilo základné imanie banky na 8,7 mld. Sk, čím získalo majoritný (približne 65-percentný podiel na majetku banky. Následne (po splnení zákonom určených podmienok) sa znížilo základné imanie banky formou zníženia nominálnej hodnoty akcie na súčasných 504 mil. Sk. Takto získané prostriedky sa využili na krytie straty IRB v rokoch 1997 a 1998, ktorá dosiahla 7,7 mld. Sk. Tohtoročná strata IRB bola koncom septembra 820 mil. Sk. Bilančná suma banky je 28 mld. Sk, z čoho 24,5 mld. sú poskytnuté úvery, pričom 13,5 mld. Sk sú úvery poskytnuté Slovenským elektrárňam na výstavbu Jadrovej elektrárne Mochovce. Podľa Vladimíra Hromého, povereného výkonom nútenej správy v IRB, ktorý poskytol Hospodárskemu denníku rozhovor, je to štandardná pohľadávka. Jej podržanie v portfóliu IRB zlepšuje finančné ukazovatele banky. Môžete v krátkosti charakterizovať pozitíva a negatíva nútenej správy v IRB? - Bolo by celkom isto zbytočne hovoriť o príčinách, ktoré si vynútili zavedenie nútenej správy hovorilo sa o tom už veľakrát. Možno to znie ako paradox, ale nútená správa priniesla IRB skutočne pozitíva. Napríklad IRB je v súčasnosti najlepšie pripravenou bankou na reštrukturalizáciu, ktorú vláda už iba nedeklaruje. Banka je očistená od rôznych neduhov, čo umožní rýchlejšie dokončiť jej reštrukturalizáciu, takže o 4 - 5 mesiacov môže byť banka pripravená na predaj vhodnému zahraničnému investorovi, pričom bude spĺňať štandardné podmienky nielen z hľadiska klasifikovaných úverov, vyrovnania straty, plnenia kritérií obozretného podnikania, ale aj v organizačnej štruktúre v podstatnej miere sa odstránila prezamestnanosť. Z banky odišlo asi 460 pracovníkov, žiaľ, aj dobrých odborníkov. A negatíva? - Samozrejme, aj v dôsledku nedobrej informovanosti verejnosti, priniesla nútená správa veľa negatív. Nútená správa totiž nepredstavuje likvidáciu alebo konkurz banky. Naopak, jej zavedením preberá zodpovednosť za rozhodovanie štát prostredníctvom centrálnej banky. Centrálna banka nútenou správou v istom zmysle deklaruje, že banka je spôsobilá ďalej fungovať, avšak momentálne problémy je nevyhnutné vyriešiť z pozície administratívneho pôsobenia. V relatívne krátkom čase by mali problémy banky zvládnuť jej akcionári - napríklad zvýšením základného imania. V opačnom prípade sa nájde investor, ktorý je schopný prevziať zodpovednosť, a tým sa úloha centrálnej banky končí a nútená správa sa ruší. Nepochopenie inštitútu nútenej správy malo za následok výber vkladov klientmi banky, takže IRB sa dostala do závislosti od zdrojov NBS, prípadne štátu, a tak sa stala nevyhovujúcou pre vstup zahraničného investora. Negatívnym dôsledkom zavedenia nútenej správy bol odchod významnejšej časti klientov, časť klientov prestala platiť svoje záväzky, z čoho je asi tretina klasifikovaných pohľadávok. No a v neposlednom rade banka mala sťažené podmienky na medzibankovom trhu, takže musela obmedziť niektoré služby a vývoj nových produktov, čo bolo príčinou odchodu ďalších klientov. Aké sú najväčšie súčasné problémy banky? - Proces reštrukturalizácie sa v poslednom čase naštartoval veľmi pružne a rýchlo. Mám však obavy, že vyriešeniu problému IRB sa v posledných dňoch nevenuje dostatočná pozornosť. Na rýchle skončenie procesu reštrukturalizácie IRB je nevyhnutné odkúpenie alebo presunutie klasifikovaných úverov v objeme aspoň 4 mld. Sk. Na zvyšnú časť z 11,5 mld. Sk klasifikovaných úverov má banka vytvorené opravné položky (3,9 mld. Sk) a rezervy (3,5 mld. Sk). Týmto krokom by bolo vyriešené hospodárenie banky v budúcom roku z titulu nevýnosných aktív by jej nehrozili žiadne problémy. Okrem toho by sa nielen zvýšila cena banky (podľa môjho názoru minimálne 100 mil. USD), ale bolo by to i dobrým signálom do zahraničia. Dokončenie reštrukturalizácie IRB si už nevyžaduje od štátu veľké obete. Ktoré banky považujete za potenciálnych zahraničných investorov? - S veľkou pravdepodobnosťou to nebude žiadna z veľkých bánk tie vstupujú na emerging markets s inými zámermi. Ich prioritou nie je retailová banka, ktorou by IRB, podľa môjho názoru mohla zostať. Záujemcovia sa budú grupovať z okruhu nemeckých, rakúskych bánk, ktoré majú podobné zameranie. Budú mať zahraniční investori záujem o slovenské banky je istý pretlak ponuky. Banky totiž privatizuje aj ČR, ale aj Poľsko. Navyše, slovenský trh je malý. - Mohli by to byť problémy nielen pre IRB, ale aj pre iné slovenské banky. Možno sme, ako sa vraví, zmeškali vlak. Situáciu v prospech zvýšenia záujmu zahraničných investorov by mohol zmeniť aj taký pozitívny signál, že vláda SR ozdravila prvú banku. Takže možno povedať, že akékoľvek otáľanie môže situáciu iba komplikovať. - Určite. A potvrdzuje to iba moje tvrdenie, že treba rýchlo skončiť proces reštrukturalizácie IRB. Potom je podľa môjho názoru reálne, aby sme o vstupe zahraničných investorov do IRB rokovali najneskôr v prvom štvrťroku budúceho roka. Dá sa povedať, že po takmer dvoch rokoch nútenej správy je IRB bankou, v ktorej je jasno? - Bude sa to dať povedať po tom, čo sa urobí posledný krok, o ktorom som už hovoril. Rád by som pripomenul, že k tomu, aby sa problém už spomínaných klasifikovaných úverov v objeme 4 mld. Sk vyriešil, sme urobili nevyhnutné kroky. Banka má totiž už značné skúsenosti aj s presunom klasifikovaných úverov - v priebehu mesiaca sme presunuli 8,3 mld. Sk úverov na družstevnú bytovú výstavbu do Konsolidačnej banky. Potom by bolo reálne k 1. decembru zrušiť nútenú správu. Aké sú zámery banky v najbližšom čase? - Súčasťou reštrukturalizácie je mnoho ďalších povinností, ktoré treba urobiť, aby banka bola funkčná. V prvom rade je to redukcia nákladov v každej jednotlivej položke. Z toho vyplynula aj ďalšia úloha - obnoviť controlling. Je to objektívny inštitút, ktorý môže zhodnotiť, ktoré stredisko ako participuje na výnosoch a na nákladoch banky, čo má veľkú súvislosť aj s budúcnosťou jednotlivých pobočiek alebo expozitúr. Teda v závislosti od ich výsledkov bude stanovená ich perspektíva. Na tieto kroky nadväzuje aj otázka organizačnej štruktúry - jej reorganizácia prinesie aj zníženie počtu vedúcich pracovníkov. Upgratovaný informačný systém, ktorý patrí medzi najlepšie bankové systémy, nám umožní rozšíriť okruh služieb. Máme prvé dobré skúsenosti s poskytovaním služieb priamo u zákazníka. A čo rok 2000? - Banka je pripravená zvládnuť prechod do roku 2000 bez problémov. Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
