Napriek tomu, že o reštrukturalizácii vybratých bánk (Investičná a rozvojová banka, Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka) sa hovorí už niekoľko rokov, prvé reálne kroky (myslíme, že to tak možno povedať), najmä v prípade sporiteľne a VÚB, sa urobili v iba v posledných týždňoch. Postupnosť jednotlivých krokov pri reštrukturalizácii uvedených bánk, ale aj podnikového sektora je opísaná v materiáloch, ktoré prerokovala a schválila vláda SR. Na ich príprave sa popri Ministerstve financií SR podieľala nielen Národná banka Slovenska, ale aj menované banky.
Najväčším problémom menovaných bánk sú tzv. klasifikované úvery a neplnenie kapitálovej primeranosti. Problém klasifikovaných úverov sa v podstate vyrieši presunom ich časti z jednotlivých bánk do Konsolidačnej banky a agentúry, ktorá bude na tento účel zriadená. Problém kapitálovej primeranosti sa dorieši aj zvýšením základného imania Slovenskej sporiteľne a VÚB, na ktorom sa zúčastní štát. V prípade VÚB sa ráta s jeho zvýšením o sumu do 10,2 mld. Sk. Ak sa základné imanie zvýši o túto sumu, tak podľa Viliama Ostrožlíka, generálneho riaditeľa Divízie Treasury VÚB, podiel štátu na základnom majetku banky by presiahol 85 % a kapitálová primeranosť banky presiahne 8 %. Posledné percento, samozrejme, súvisí aj s objemom presunutých klasifikovaných úverov, ktoré v prípade VÚB tvoria približne 50 % celého úverového portfólia dosahujúceho asi 113 mld. Sk. V tejto súvislosti treba povedať, že VÚB už pri svojom vzniku dostala do vienka vyše 120 mld. aktív (úvery poskytnuté ešte v socialistickej ére), z ktorých sa v značnej miere vygenerovali klasifikované úvery. Aj to je jeden z dôvodov (popri tom, že prostredníctvom Fondu národného majetku SR je štát majoritným vlastníkom banky), prečo sa na ozdravení VÚB bude podieľať štát, teda daňoví poplatníci. A preto je dôležité, aby sa ozdravenie banky urobilo čo najskôr - bude nás stáť totiž menej. Na druhej strane treba povedať, že cena zdravej banky je podstatne vyššia. Okrem toho, Česká sporiteľňa, ktorú chce česká vláda privatizovať, je priam klasickým príkladom, že bez ozdravenia sa banka dokonca nedá ani predať. Tu by sme radi pripomenuli, že zdravý bankový sektor je nevyhnutným predpokladom zdravej ekonomiky. Posledná kríza v Ázii (dokonca aj v Japonsku) to potvrdzuje. Keďže časť klasifikovaných úverov zostane v banke, VÚB vytvorila organizačnú zložku, ktorá by ich mala spravovať. Treba však povedať, že na túto časť klasifikovaných úverov má VÚB vytvorené opravné položky a rezervy v objeme približne 20 mld. Sk. Po presunutí klasifikovaných úverov a zvýšení základného imania by sa banka mala vo svojom hospodárení vymaniť z červených čísel. Vlaňajšia strata bola približne 3 mld. Sk. Pritom treba povedať, že zvýšenie základného imania pri dobrom zvládnutí scenára (teda zainteresovaní budú konať optimálne, pritom treba pamätať na to, že treba dodržať isté zákonom stanovené lehoty) možno očakávať do dvoch mesiacov. Zvýšením základného imania získa banka likviditu, ktorá sa, samozrejme, regulovane (aby sa nenarušil menový program NBS) objaví na trhu. Tým sa však zlepší situácia na peňažnom trhu. Navyše, VÚB bola na primárnom trhu hlavne konzumentom, čo sa, samozrejme, aj preto, čo sme uviedli, zmení. Banka nebude tak ako doteraz závislá od zdrojov medzibankového peňažného trhu, na ktorom sa z rôznych príčin vyskytovali výrazné turbulencie, ktoré sa prejavili vo významnom kolísaní úrokových sadzieb. Netreba pripomínať, že často sa niektoré, ale i všetky depozity nekótovali. Stabilizácia sadzieb a ich rozumná úroveň sa, samozrejme, podpíšu nielen na ekonomických výsledkoch banky, ale úrokových sadzbách na úverovom trhu. Na ekonomických výsledkoch banky sa budú podieľať aj presunuté klasifikované úvery. Tie totiž zostanú aktívami banky, navyše skutočnými aktívami, čím v súčasnosti celkom isto nie sú. Predpokladá sa, že budú úročené diskontnou sadzbou NBS plus 2 %, čo je, samozrejme, aj za súčasnej situácie zaujímavý výnos. Technika výberu klasifikovaných úverov na presun do Konsolidačnej banky alebo na to vytvorenej agentúry zatiaľ nie je detailne vypracovaná. Možno však povedať, že popri domácich kritériách budú rozhodovať aj kritériá centrálnej banky. Hospodárske výsledky banky v značnej miere závisia od jej vnútorných nákladov, ktoré sú determinované nielen mzdovými nákladmi, ale i nákladmi na sieť pobočiek a pod. Aj to je jedna z príčin, prečo sa niektoré zahraničné banky orientujú najmä na veľkých klientov. (Že najmä na tých najlepších, snáď ani netreba pripomínať - tí potom nemajú problémy so získavaním prostriedkov.) Keďže vnútorné náklady sú dôležitým kritériom pri privatizácii, VÚB urobila rázne opatrenia na ich zníženie. A to nielen v počte zamestnancov. (al)
