Koniec pohodlnej vládnej koalície v Rakúsku? Vyše dvadsaťsedem percent rakúskych voličov dalo svoj hlas vodcovi Slobodných (FPÖ) Jörgovi Haiderovi, čo z neho urobilo druhého politicky najsilnejšieho muža alpskej republiky. Táto orientácia obyvateľov tretej najbohatšej európskej krajiny vyvolala na starom kontinente značné prekvapenie a odsúdenie. Pred krajne pravicovým populistom Haiderom, ktorý nemá problém nájsť dobré slovo pre Adolfa Hitlera a zabijakov z SS, ktorý chce z Rakúska vyhnať cudzincov, hrozí obmedzením slobody tlače a nechce vidieť v Európskej únii postkomunistické štáty Európy, leží po nedeľňajších voľbách červený koberec k moci. Asi nie v tejto chvíli, ale so silnejúcou pravdepodobnosťou o štyri roky. Extrémistická FPÖ (prírastok voličov 5,3 perc.) pozbierala hlasy, ktoré na ceste k urnám postrácali sociálni demokrati Viktora Klimu. Celý trik spočíva v tom, že dnes sa všade sociálni demokrati posúvajú z ľavej strany politického spektra do jeho centra. Dávnejšie už tieto strany nie sú reprezentantmi robotníkov, tzv. belasých golierov. Pri nihilácii fundamentálnej ľavice zostala táto, čoraz menšia časť elektoriátu napospas pravicovým populistom a demagógom. V Nemecku, Rakúsku, ale aj vo Francúzsku a v ďalších krajinách. Extrémna pravica pri tom chytá na udicu nacionalizmu práve sociálne slabých občanov, ktorým sa ako ich hlavný problém javí imigrácia cudzincov. Tí im berú prácu a obživu. Pri nacionálnej demagógii sa, pravda, nájde miesto aj pre antisemitizmus, široké spektrum rasizmu, čo je pre jednoduché, lineálne úvahy sociálne slabších a postihnutých veľmi zrozumiteľné. Nezdá sa však, že by druhú volebnú pozíciu, ktorú Haider obsadil za sociálnymi demokratmi (SPÖ), ktorí dostali 33,4 percenta hlasov (o 4,7 perc. menej ako minule), pociťovala rakúska i zahraničná podnikateľská sféra ako ohrozenie svojich investícií, čím straší britský The Times. Rozhodne nie viac ako inde všade v Európe zaznamenáva pravicový extrémizmus znepokojujúci pokrok poznamenáva švédsky Aftonbladet. Určitej časti finančnej sféry je dokonca presmerovanie protestov voličov zo sociálnej do rasistickej sféry celkom pohodlná politická rošáda, konzervujúca panujúce mocenské pozície. Straty sociálnych demokratov a ich ľudoveckého koaličného partnera ÖVP, ktorý sa s 26,9 percenta (strata 1,4 perc.) pozerá Slobodným na chrbát, sa však môžu dramaticky dotknúť zostavovania rakúskeho kabinetu. Ak sa ľudovci budú držať predvolebného vyhlásenia svojho šéfa Wolfganga Schüssela, že v prípade bronzového umiestnenia prejdú z vlády do opozície, bude mať predseda SPÖ Viktor Klima drsnú úlohu zostaviť kabinet. S Haiderom si nemôže dovoliť koaličný tanček a v Rakúsku výrazne pravicoví Zelení, ktorí sa pretiahli so 7,1 percenta do parlamentu, sú malou rybou na parlamentnú väčšinu. Navyše Zelení už deklarovali, že so sociálnymi demokratmi nikdy. Je tu teoretická možnosť, že sa spoja ľudovci so Slobodnými, čo by ich dostalo do pozície vládnej väčšiny. Obidve strany sú deklaratívne pravicové, zlá povesť Haidera vo svete, najmä v Izraeli, a teda aj v USA však istotne odradí ÖVP od tohto experimentu, ktorý by jej na tak potrebnej popularite nepridal. Napokon sa uvažuje, že v prípade núdze zostaví Viktor Klima menšinový kabinet, alebo podporí spolu s ľudovcami úradnícku vládu s vyhliadkou na predčasné voľby. Zrejme však zostane všetko po starom. Očakáva sa, že po konzultačnom rituáli prezidenta Thomasa Klestila sa rozčerené vody stiahnu do starého koryta a doterajšia koalícia sociálnych demokratov a ľudovcov predĺži svoj trinásťročný život v nejakej podobe na ďalšie štyri roky. Hoci, ako sa pripomína, práve to frustruje Rakúšanov, ktorí by radi privítali pod Alpami dajakú politickú inováciu. Jaroslav Brabec
