|
|
||||||||||||||||
| Streda 6.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prvý bude NovohradOživenie na báze silikátov V susednom Maďarsku evidujú viac ako 30 hospodárskych zón, v Poľsku je ich počet ešte vyšší a u nás nemáme zatiaľ ani jednu. Na najlepšej ceste je však vytvorenie prvej hospodárskej zóny v južnej časti stredného Slovenska. Jej nosným programom je rozvoj silikátového priemyslu. Ešte v tomto mesiaci má o ňom rokovať hospodárska rada vlády. Zásoby kaolínového piesku sa v oblasti Novohradu odhadujú na 5,3 mil. ton a tehliarskych surovín dokonca na vyše 16 mil. ton. Tento región má približne štvrtinu všetkých slovenských zásob magnezitu. Nachádza sa tu mastenec, asi 153-tisíc kubíkov mramoru na ložisku Tuhár, vysokopercentný vápenec, kremeň, diatomit, alginit a podobne. Ich využitie je možné v stavebníctve, sklárstve, v smaltovom a žiaruvzdornom priemysle. Hovorí sa, že budúce storočie má patriť keramike a ak sa tieto prognózy skutočne naplnia, na rozvoji silikátového priemyslu sa podarí budovať budúcnosť Novohradu a priľahlých oblastí. Vo svete sú známe len tri silikátové hospodárske zóny a lučenecká má predpoklady byť prvou v Európe. Je paradoxné, ak krajina dováža 90 % keramickej strešnej krytiny zo zahraničia a podobne aj väčšinu keramickej dlažby, obkladov a sadrokartónu, hoci tento artikel môže v najvyššej kvalite vyrobiť doma. Využiť ponúkané bohatstvo však región vlastnými silami nedokáže, preto je potrebný nadregionálny prístup. Úlohu koordinátora musí na seba zobrať štátna správa. Základným predpokladom je vytvorenie komplexných legislatívnych podmienok na prílev zahraničného kapitálu. V záujme toho tvorcovia projektu navrhujú prijať pre investorov desať výhod. Medzi ne zaradili napríklad daňové prázdniny na obdobie päť rokov od spustenia výroby po splnení kritérií len pre silikátový priemysel, ako aj osobitný colný režim so zvýhodnením tohto odvetvia. Pozitívne vplyvy uplatnenia režimu hospodárskej zóny predpokladajú jej projektanti v podobe vyriešenej ekonomiky zaostávajúceho regiónu a prínosov pre štátny rozpočet. Realizácia projektu by mohla dať príklad orientácie ekonomiky krajiny na domáce suroviny a pozitívny signál pre zvýšenie exportu, zahŕňajúceho približne 90 percent produkcie. Znamenať môže tiež odstránenie nezamestnanosti, rozvoj terciárnej sféry a ďalších podnikateľských aktivít. Peter Farárik
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
