|
|
||||||||||||||||
| Streda 6.Októbra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vlna globalizačných fúziíNemecké korporácie doháňajú americký náskok Tlak globálnej konkurencie a akcionárov napokon donútil aj nemecké koncerny, aby sa pustili do hlbokej reštrukturalizácie svojich aktivít a ďalekosiahlych fúzií. Už druhý rok sme svedkami, ako sa nemecké korporácie snažia dohnať to, v čom zaostali najmä za USA a Britániou. Nemecké giganty sa vzdávajú periférnych nevýnosných činností a hľadajú zvýšenie svojej trhovej kapitalizácie a kapitálovej návratnosti v rozšírení a zefektívnení svojej kmeňovej aktivity. Reštrukturalizácia nadnárodných konglomerátov je zásadným prejavom ich globalizačného náporu. Vlna týchto reštrukturalizácií sa valí Nemeckom. Minulý týždeň oznámili spojenie dvoch energetických gigantov, düsseldorfskej Veba a mníchovskej Viag v najväčšieho nemeckého výrobcu elektriny. Aj ďalší elektrárenský koncern RWE dal najavo, že sa zbaví niektorých dcérskych firiem a získané prostriedky vloží do rozšírení výroby elektriny. Na konci septembra oznámil Mannesmann, ktorý v uplynulom období popri základnej produkcii ocele a strojárskych výrobkov rozvinul rozsiahle aktivity v telekomunikáciách, že svoj koncern rozdelí na dve časti. Firma sa sústredí na perspektívnu brandžu telekomunikácií a jej oblasť autosúčiastok zrejme splynie s firmami VDO a Sachs koncernu Thyssen/Krupp. Proces koncentrácie zasahuje takmer všetky známe nemecké spoločnosti, ktoré majú pocit, že vo fúziách a podnikovej reštrukturalizácii zaostávajú tri-štyri roky za USA. Hoechst, jeden z troch najväčších nemeckých chemických koncernov, fúzuje s francúzskym Rhône Poulenc, aby dal dokopy veľmi sľubný biznis vo farmakoprodukcii a v zdravej výžive (life science). Hoechst sa zbavuje niektorých dcérskych chemických firiem. Aj DaimlerBenz po nástupe nového predsedu spoločnosti Jürgena Schremppa prežil neľahkú premenu, pri ktorej odhodil aktivity v rôznych high-tech sférach, aby sa koncentroval na autá, vlakové súpravy a aeronautiku. Vlani fúzoval s americkým Chryslerom do druhého najväčšieho svetového producenta automobilov. Zmena aktivít Fúzie a reštrukturalizácia koncernov sa nevyvíja len po autostráde hlavnej aktivity firiem, ale, napodiv, aj zmeny ich základného zamerania, a to s komerčným úspechom. Po vzore Mannesmann aj spoločnosť Preussag sa obracia chrbtom k priemyslu a čelom k sfére služieb. Do turistiky investovala Preussag 2 mld. DEM a stala sa vedúcou skupinou v brandži, keď kúpila domáce firmy TUI a Hapag Lloyd a britskú Thomas Cook. Preussag sa po svojej reinkarnácii rýchlo pozviechal z červených čísiel, ktoré nabral v strojárstve. Trhová kapitalizácia Preussagu sa z 2,7 mld. euro spred dvoch rokov dvihla na terajších 8 mld. euro. Rovnako priaznivý ohlas kapitálového trhu zaznamenal Mannesmann, ktorý sa zhodnotil dokonca z 12,7 mld. euro na 57 mld. euro. Prekvapujúco málo priaznivý ohlas mala fúzia DaimlerBenz s Chryslerom. V čase vzniku DaimlerChrysler ohodnotila burza nový koncern na 140 mld. DEM, pred týždňom však jeho kapitalizácia spadla na 127 mld. DEM. Natoľko to rozčúlilo nemeckého šéfa firmy Schremppa, že sa zbavil za 5,5 mil. USD odstupného sebavedomého člena dozornej rady za americkú stranu Toma Stallkampa. Nemci tak prevzali v novom koncerne moc, Chrysler je už v pozícii nemeckej dcérskej firmy v USA. Tri príčiny Uvádzajú sa tri elementy reštrukturalizácie nemeckých koncernov umožnila ich deregulácia v NSR a Európe, globalizačná konkurencia a tlak akcionárov na manažment. Nemecké koncerny, najmä prirodzené monopoly, stratili regulovaný národný trh. Napr. štátna Electricité de France, ktorá už prenikla na britský trh, by chcela využiť svoj priaznivý faktor lacnej jadrovej energie a preniknúť aj na nemeckú pôdu. Fúzia VEBA s Viag a spolupráca s RWE tomu chce zabrániť a navyše umožniť cenový prienik na širší európsky trh. Predpokladám, že v dlhšom horizonte bude v tejto brandži dominovať len päť či sedem konglomerátov, hovorí šéf RWE Dietmar Kuhnt. Deregulácia pohla dopredu aj koncentralizáciu v telekomunikáciách, kde popri sprivatizovanom Deutsche Telekom kraľuje práve Mannesmann. Ten už tento rok kúpil za 2,2 mld. DEM od Veba a RWE telefónnu spoločnosť o.tel.o, a v Taliansku od Olivetti mobilného operátora Omnitel s 8 miliónmi účastníkmi. Tlak akcionárov Výrazný účinok na reštrukturalizáciu nemeckých konglomerátov má najnovšie tlak akcionárov. Na rozdiel od USA, kde sa firmy už dávnejšie riadia akcionárskou zásadou krátkych termínov (short termins), rýchlej návratnosti kapitálu, v NSR mnohé manažmenty argumentovali potrebou sledovať skôr dlhodobé ciele ako rýchly zisk. Často sa za tým však skrývala pohodlnosť manažmentu hýbať mozgom. Prielomom je práve Schremppova požiadavka minimálnej 12-percentnej kapitálovej návratnosti a predstava Klausa Essera, šéfa Mannesmanna, o 15-percentnej profitabilite. Nie náhodou obidvaja kapitáni nemeckých supranacionálov stoja na čele reštrukturalizácie nemeckých konglomerátov. Jaroslav Brabec |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
