Hospodársky denník
USD40,552 Sk
EUR43,399 Sk
CHF27,225 Sk
CZK1,18 Sk
  Streda  6.Októbra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Štrajk je dôsledok, nie riešenie


S Ivanom Saktorom o realite i zákulisí odborárskeho zhromaždenia Približne pred desiatimi dňami sa zišlo v Bratislave niekoľko desiatok tisíc odborárov, ktorí volali po zvýšení platov, znížení daňového zaťaženia a celkovom zlepšení sociálnej únosnosti ekonomických opatrení vlády. Ako situáciu s odstupom času hodnotí Konfederácia odborových zväzov, ktorá nevylučuje ani generálny štrajk, na to sme sa spýtali jej prezidenta Ivana Saktora. Ako povedal, bezprostredne po mítingu poslal osobný list premiérovi s výzvou, ktorá bola prijatá na zhromaždení. Myslí si, že výzva podporená 50 000 (podľa niektorých odhadov ich tam bolo 20 000) ľuďmi, by mala primať vládu, aby ešte pouvažovala o odborárskych požiadavkách, ktoré mieni len čiastočne naplniť. „V sprievodnom liste som premiéra požiadal o stretnutie aby sa upokojila situácia, ktorú my vnímame ako veľmi nebezpečnú, vzhľadom na napätý sociálny stav. Múdra vláda by mala zareagovať múdrym spôsobom. To znamená, že by mala sadnúť za rokovací stôl. Ľudí nezaujíma, že sa tu desať rokov niečo vyvíjalo, ich zaujíma okamžitá životná situácia. Balíky ekonomických opatrení boli totiž pre prostých občanov zdrvujúce.“ Odbory očakávajú, že vláda bude reštrikčné opatrenia kompenzovať. Napriek prísľubom však žiadne kompenzačné opatrenie, ktoré by bolo hodné zreteľa, zatiaľ neprijala. Ak chce kabinet udržať sociálny mier, ako to tvrdí, tak musí pochopiť, že ak bude takto ľudí zaťažovať, spôsobí to takéto rezonancie a možno, že ataky budú ešte tvrdšie, zdôraznil I. Saktor. Vláda podľa neho tvrdí, že je proeurópska, prosvetová atď. KOZ však rokovala okrem iných aj so svetovou obchodnou organizáciou a všetci upozorňujú na to, že akékoľvek nápravné opatrenia v makroekonomických veličinách musia zohľadňovať sociálnu situáciu daného územia. Rozpadom sociálneho mieru sa spoločnosť môže permanentne dostávať do krízy, ktorú však odbory nevylučujú, aj keby tu nepokoje neboli. „Chceme, aby sa daňové zaťaženie znížilo na úroveň roku 1993. Aj tu je priestor na rokovanie. Môžeme sa dohodnúť, že ak naozaj vláda naše požiadavky prepočíta, žiadne výpočty sme však doteraz nedostali, a zistí, že náš návrh je tvrdší, tak sa môžeme dohodnúť na kompromise. Kabinet však nemôže absolútne trvať na svojom názore, pretože ho nedokázal obhájiť.“ K priebehu mítingu dodal, že všetky pokusy vystúpiť v dave KOZ kvalifikuje ako provokáciu. Aj prítomnosť ministerky financií Brigity Schmögnerovej chápu ako provokáciu, pretože z médií musela jasne vedieť, že KOZ jednoznačne naznačila, že vystúpia len odboroví predáci a dávno bol hotový scenár. „Pani Schmögnerová vopred neinformovala o svojom úmysle vystúpiť. Vystúpeniu niektorých ľudí v dave sa nepodarilo zabrániť. Urobili sme všetky potrebné opatrenia, ale takýmto prejavom sa nedá vyhnúť, sme v demokratickej spoločnosti.“ Odbory svojou cestou
Ivan Saktor je prekvapený z vyjadrenia premiéra, že stačí zdvihnúť telefón alebo napísať list požadujúci stretnutie, pretože, ako povedal, po mítingu takýto list na Úrad vlády poslal. „Ja som tiež zástancom, že netreba komunikovať cez médiá, ale osobným kontaktom. List som poslal premiérovi prostredníctvom kuriéra a som veľmi prekvapený, že vláda v stredu nerokovala o tejto výzve, pretože kabinet, ktorý má záujem riešiť veci, mal by sa takouto výzvou zaoberať a povedať hoci aj to, že ju neakceptuje a ideme trebárs do boja s ľuďmi, ktorí prišli na námestie, alebo že si ešte sadneme za spoločný stôl. Premiér zrejme ťahá čas, asi chce vyvolať nejaké pretláčanie sa odborov a vlády. Vláda by si mala rozmyslieť, či sa bude pretláčať s komunitou, ktorá má 830 000 ľudí a ktorá je odhodlaná dobojovať tento boj tým spôsobom, že požiadavky sa presadia. Boli by sme teroristi a nie odborári, keby sme nevedeli, že ak si sadneme za rokovací stôl, musíme hľadať kompromisy. Určite sa nedohodneme, ak vláda nezareaguje, pretože my pôjdeme svojou cestou,“ zdôraznil odborársky predák. KOZ dotlačila vládu
Na otázku, prečo odbory teraz protestujú, keď sa v Rade hospodárskej a sociálnej dohody rokuje, I. Saktor odpovedal: „Rokuje sa viac ako za Mečiarovej éry. Držíme presne ten istý meter voči tejto vláde ako voči predchádzajúcej. Ak sa dnes rokuje, je to zásluha toho, že sme dali podmienky. Aby nová vláda, ktorá nastúpi (Dzurindova - pozn. Hd) , prijala zákon o tripartite. To už nebude o tom, či niekto chce rokovať alebo nie, ale prijme sa systém tripartizmu do spoločnosti. To bola podmienka pre vládu V. Mečiara a súčasná vláda vzhľadom na to, že chcela, aby sa obnovili rokovania, zákon prijala. Otvorene povedané, my sme ju do prijatia tohto zákona dotlačili, pretože máme postrehy aj z parlamentu, že v samej SDK boli tlaky, aby žiadny takýto zákon nebol prijatý, aby odbory dokonca ani neexistovali.“ Prezident KOZ dodáva, že vláda rieši len dôsledky uplynulých desiatich rokov, ale nič neurobila, aby sa odstránili príčiny úpadku. Ak občan platí viac percent daní tomuto štátu, ktorý nevie bezplatne zabezpečiť školstvo, bezplatnú liekovú politiku a zdravotníctvo, tak sa KOZ pýta, za čo je občan zdaňovaný? Kam idú jeho veľké dane? Vláda teraz, ako aj jej predchodkyne, sa chráni jedným - makroekonomickými výsledkami. Komu to však pomôže? Obyčajnému človeku zatiaľ nijako, dodal I. Saktor. Chudoba ohrozuje demokraciu
Spýtali sme sa, čo by sa muselo na Slovensku stať, aby KOZ išla do generálneho štrajku, ktorý I. Saktor nevylučuje. Generálny štrajk je podľa neho v podstate prejavom ohrozenia demokracie. Je ochromením všetkého, s cieľom niečo zmeniť. „Teraz nastáva otázka. Či nie je ohrozením demokracie to, že na Slovensku sa vytvorí 70 percent chudobných. Ja tvrdím, že áno. Pretože nie je správna taká demokracia, ktorá vytvára obrovskú vrstvu chudobných. Keď sa kalich horkosti ľudí naplní natoľko, že nebudú vládať uniesť to, čo sa im pripravuje aj do budúcna, tak nevylučujem, že takýto prejav tu bude. Určite to však nebude tak, ako sa im to niektorí snažia nainplantovať, že odbory by mali byť predvojom určitých politických a celospoločenských zmien. Generálny štrajk je veľmi vážna záležitosť, ktorá by určite znehodnotila úsilie a aj dobré úmysly tejto vlády hospodárstvo liečiť. Na druhej strane vždy tá hrozba existuje a vláda si to musí uvedomiť.“ Vladimír Turanský

Amsterdamprehánky14
Atényslnečno28
Belehradprehánky16
Berlínprehánky12
Bratislavaprehánky13
Bruselprehánky14
Budapešťprehánky15
Bukurešťpolooblačno22
Frankfurtprehánky11
Helsinkiprehánky12
Istanbuloblačno26
Kodaňprehánky12
Kyjevoblačno24
Lisabonprehánky23
Londýnpolooblačno14
Madridbúrka23
Milánooblačno20
Moskvapolooblačno19
Oslopolooblačno7
Parížpolooblačno14
Prahadážď11
Rímslnečno24
Sofiapolooblačno24
Štokholmprehánky9
Varšavadážď10
Viedeňprehánky14
Záhrebprehánky14
Ženevadážď12

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.