Alchymistické pokusy republikánskej väčšiny v Kongrese V rozpočtovej debate má prezident Clinton navrch, tvrdia americkí odborníci. Manévrovací priestor republikánov, ktorí síce ovládajú Kongres, je obmedzený. Ich senátni lídri sa totiž zaviazali, že nepripustia zvýšenie daní, neprekročia výdavkové limity dohody o vyrovnanom rozpočte z roku 1997 a nepoužijú prebytkové prostriedky zo sociálneho fondu. Vzhľadom na rozdiely v rozpočtových prioritách medzi republikánmi a demokratickým prezidentom sa však splnenie týchto záväzkov dnes javí ako utópia. Na začiatku fiškálneho roka 2000 - 1. októbra - legislatívnym procesom prešlo len 4 z 13 výdavkových dokumentov. Krajina tak vstúpila do rozpočtového provizória, keď v núdzovej situácii Kongres prijal preklenovací zákon, ktorým sa na tri týždne môže financovať činnosť vládnej mašinérie. Získaný čas sa však, aspoň zatiaľ, nepodarilo práve najlepšie využiť. Kongres síce v pondelok predložil prezidentovi Clintonovi na podpis 49,5-miliardový návrh výdavkov na dopravu, čím sa počet vypracovaných návrhov zvýšil už na šesť. No zvyšných sedem položiek zostáva na stole. Medzi nimi sú finančne najnáročnejšie a najkontroverznejšie oblasti ako zdravotníctvo, školstvo, armáda, pracovná sila, domácnosti, zahraničná pomoc či spravodlivosť. Horúci zemiak majú v každom prípade v rukách republikáni. Ich päťhlasová väčšina v Snemovni reprezentantov sa ukazuje ako nedostatočná na presadenie zámerov vodcov strany. A tie sú aj tak dosť nereálne. Už v minulom roku 20 miliárd USD z rozpočtových výdavkov išlo z prebytku sociálneho fondu. Republikáni sa zaprisahali, že vo fiškálnom roku 2000 sa to nezopakuje. Inými slovami, v tomto roku potrebujú skrátiť výdavky o 20 miliárd USD, čo je priam alchymistická úloha. Prezident Clinton sa totiž stavia proti rozpočtovým škrtom, keďže by sa v ich dôsledku musel vzdať viacerých plánov a politicky populárnych programov. Napríklad, ak by Kongres predložil v súčasnom znení 320-miliardový návrh výdavkov na školstvo, zdravotníctvo a pracovnú silu, prezident by ho vetoval, keďže je v rozpore s jeho plánmi na zvýšenie zamestnanosti učiteľov, zvýšenia bezpečnosti práce a ďalšími programami. Clinton sa ďalej napríklad chystá vetovať aj návrh výdavkov na zahraničnú pomoc v hodnote 13 miliárd USD. Požadoval totiž o dve miliardy viac. Republikánom pritom výrazne nehrá do kariet skutočnosť, že sa blížia prezidentské voľby. Skúsenosť z roku 1996, keď podobný spor medzi Kongresom a prezidentom vyústil k zablokovaniu vlády, je pre nich výstrahou. Verejnosť ich vtedy vnímala ako hlavných vinníkov za vzniknutú situáciu. Okrem toho posledné prieskumy verejnej mienky jasne hovoria, že Američania považujú Clintonovu administratívu schopnejšiu ušetriť prostriedky sociálneho fondu ako republikánov. Pozorovatelia navyše zdôrazňujú, že predstaviteľom kongresovej väčšiny chýbajú nápady ako sa so zložitou situáciou popasovať. Clintonom navrhované zvýšenie daní z tabakových výrobkov odmietli v štarte. Úvahy o oddialení daňových úľav pre stredné vrstvy ako dodatočnom zdroji rozpočtových príjmov rázne skončil najsľubnejší republikánsky uchádzač o prezidentské kreslo George W. Bush, ktorý návrh podrobil ostrej kritike. V posledných dňoch sa hovorilo aj o možnom celoplošnom 2,7- percentom krátení výdavkov vo všetkých oblastiach. Takto ušetrených 16 miliárd USD umožnili vzdať sa prostriedkov zo sociálneho fondu. Otázne je však, či by prezident Clinton s týmto návrhom súhlasil, navyše, opozícia existuje aj v radoch samých republikánov. Črtajú sa preto dva scenáre vývoja. Podľa prvého republikáni nakoniec predsa len budú súhlasiť s použitím asi 18 miliárd USD zo 147-miliardového prebytku sociálneho fondu. Podľa ďalšieho, Kongres ešte predĺži rozpočtové provizórium. Rastislav Boldocký
