Portugalsko je po Fínsku ďalšou krajinou, ktorá na šesť mesiacov preberá predsedníctvo v rámci EÚ. Aké priority bude presadzovať v prvom polroku nového tisícročia, čím sa budú líšiť od tých fínskych a aké prekážky by eventuálne spolu s EÚ mohla Slovensku v integračnom procese pripraviť, vysvetlil v rozhovore pre Hospodársky denník štátny tajomník pre európske záležitosti Ministerstva zahraničných vecí Portugalska Francisco Seixas de Costa, ktorý zastupuje svoju krajinu na rokovaniach EÚ. Od januára preberá po Fínsku predsedníctvo v EÚ vaša krajina. Portugalsko preferuje v rámci integrácie tzv. systém Fregata, kde sú všetky kandidátske krajiny postavené na jednu úroveň a tie, ktoré splnia kritériá ako prvé, sa aj skôr stanú členmi únie. Aký však bude postup Portugalska po prelomovom summite v Helsinkách, kde sa pravdepodobne rozhodne inak? - Je pravda, že nie všetky krajiny systém Fregata preferujú. V roku 1997 sme dosiahli konsenzus väčšiny krajín podporovaný Európskou komisiou, že len niekoľko najlepšie pripravených krajín začne rokovania ako prvé, pričom táto skupina bola vybratá aj na začatie skríningu. Myslíme si však, že sa vytvorili nové podmienky, ktoré by mohli pomôcť k prehodnoteniu spomínaného názoru. Takýto nový vývoj je zaznamenaný aj v prípade Slovenska. Podľa mňa však potrebujeme urýchliť proces rozšírenia únie, najmä keď je dosť členov EÚ, ktorí majú rovnaký názor. Som rád, že v roku 1997 som bol jedným z tých, ktorí rozhodnutie podporili a som si istý, že je stále čas urobiť nápravu. Podľa vás existujú reálne šance, aby Slovensko rokovania začalo v prvej šestici? - V Helsinkách sa dozvieme počet krajín, ktoré rokovania začnú a som si istý, že prípad Slovenska sa prehodnotí. Je tu však aj otázka dátumu začatia skutočných rokovaní. Môžu sa začať počas prvého polroka za nášho prezidentovania alebo až počas druhého, za prezidentovania Francúzska. Som si však istý, že sa začnú už v roku 2000. Lenže aj neistota a zdráhanie sa oznámenia presného termínu rozšírenia spôsobuje v kandidátskych krajinách oslabovanie dôvery ich občanov v EÚ a v samú prípravu na vstup. - Nemyslím si, že sa o tom rozhodne počas nášho prezidentovania. Musíme totiž uvážiť všetky okolnosti, medzi ktorými prioritu nehrajú okolnosti politické rázu, ale technického. Majú niektoré technické kritériá prednosť? - Nie. Jednotlivé krajiny musia splniť všetky podmienky v daných oblastiach. Máme 36 rôznych kapitol, ktoré musí každá krajina splniť. Až potom môžeme prehodnotiť krajinu po krajine a do prvej línie zobrať najlepšie pripravené. Teda už by to nemalo byť rozhodovanie na politickom, ale na technickom poli. Počas rakúskeho predsedníctva ako najväčší problém predstavovala otázka jadrovej bezpečnosti, počas fínskeho predsedníctva zasa nečakaná rómska migrácia vytvorila pre nás najväčšiu prekážku vstupu. Bude nejaká aj počas portugalského predsedníctva? - Pokiaľ ide o rómsky problém plánujeme začať diskusie o riešení rómskej otázky. Pretože tá sa týka nielen Slovenska, ale hociktorej inej krajiny, a to aj pokiaľ ide o spôsob riešenia a prístupu k nej. Veď, ako viete, rómsky problém existuje aj v iných krajinách. Potrebujeme spoločnú politiku na riešenie rómskej populácie a je možné, že počas nášho prezidentovania predložíme nejaké iniciatívy. No a pokiaľ ide o integračný proces, ako som už spomínal Portugalsko ho podporuje, čoho dôkazom je, že jediné spolu s Gréckom nikdy proti integračným tendenciám, na rozdiel od veľkých krajín, nevystúpilo. Dokonca aj všetky štyri hlavné portugalské strany sú za čo najskoršie rozšírenie únie. Slávka Blazseková
