Potrebujeme jasnú terapiu

znamená prijatie právnych predpisov na stabilizáciu ekonomiky. Ale ide aj o stabilizáciu z hľadiska pevnosti prijímaných právnych predpisov. Prijali sme preto zásadu, že by sa právne predpisy nemali meniť počas roka viac ako raz. Harmonizácia
znamená zladenie našich právnych úprav s Európskou úniou. Ale ide aj o harmonizáciu právnych predpisov dovnútra krajiny, ich vzájomnú vyváženosť. Aby sa to dosiahlo, jednotlivé rezorty by sa mali včas vyjadrovať k predkladaným návrhom a zlaďovať svoje zámery s tými hlavnými. Systemizácia
smeruje k postupnému prehodnoteniu všetkých právnych úprav, ktoré boli niekoľkonásobne zmenené a k sprehľadneniu našej právnej úpravy. Sem patria práce na základných kódexoch, teda Trestný zákon a Trestný poriadok, občiansky zákon a Občiansky súdny poriadok, ako aj zákon o štátnej službe a Zákonník práce, lebo tvoria skelet výstavby nášho nového právneho poriadku. Práce na ich rekodifikácii, ktoré sa začali už v predchádzajúcom období, pokračujú. Spomenuli ste dohovor o tom, že právnu normu nemožno zmeniť častejšie ako raz za rok. Ale aj to sa nám vidí pričasto a v rozpore s princípom stabilizácie... - Súhlasím. Žiaľ, v tejto spoločnosti nebývalo zvykom stanoviť si aspoň nejaké pravidlá hry. Keď niečo v reálnej praxi nefungovalo, nebola tendencia uviesť prax do súladu so zákonom, ale naopak - menil sa zákon. To je, samozrejme, neprípustné, vždy sa treba správať podľa zákona. Napríklad ak NKÚ zistil viacero porušení zákona o verejnom obstarávaní, vznikol tlak na zmenu zákona o verejnom obstarávaní, nie na potrestanie
tých, čo ho porušujú. Zákon treba zmeniť až vtedy, keď sa ukáže, že nie je dostatočne účinný. Zásadu nemeniť právne predpisy častejšie ako raz za rok sme prijali preto, lebo bol zvyk meniť ich dokonca viackrát za rok. Na druhej strane, ak počas roka zistíme, že nedokonalosť zákona umožňuje únik dane, bolo by asi nekorektné nereagovať na to a nepredložiť návrh, ktorým sa tomu má zabrániť. Právo musí reagovať aj na rôzne nečakané situácie. Nebolo by možné - vzhľadom na kontext morálky a práva - formulovať a prijímať isté právne normy dopredu, skôr ako legislatívne diery umožnia páchanie činov v rozpore s morálkou, avšak zákonom nepostihnuteľných? - Ťažko môže zákonodarca detailne predvídať všetky situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť. No v zásade s vami zasa súhlasím. Legislatíva by mala anticipovať vývoj. Dnes má na to všetky predpoklady. Žiadalo by si to, aby nové právne úpravy boli spracované na základe právno-ekonomických analýz. Analytická činnosť je však slabou stránkou legislatívy. Svedčia o tom jednak dôvodové správy predkladaných noviel zákonov, ako aj ich časté zmeny. A iba vtedy, keď v dlhodobom horizonte vyhodnotíme, že norma je prekonaná, by malo dochádzať k zmenám. Pravda, okrem aktuálnych prípadov, keď treba reagovať hneď. Mám na mysli napríklad organizovaný zločin. Ak ste sa vyjadrili v podmieňovacom spôsobe o tom, čo by mali robiť jednotlivé rezorty, je to preto, že si vari svoje úlohy alebo ich časť neplnia? - Plnia si ich, ale na slabej kvalitatívnej úrovni a s časovým oneskorením. Legislatívny proces má svoje pravidlá. Medzi ne patrí aj určitá úroveň pripomienkovacieho konania k predloženému návrhu. Návrhy sa spracúvajú v rezortoch a za obsah, za vecnú stránku je zodpovedný konkrétny minister. Podpredseda vlády môže tento proces iba koordinovať. Samozrejme, má tiež silný nástroj v legislatívnej rade vlády, ktorá môže odporučiť predkladateľovi znenie návrhu prepracovať, prípadne vypracovať nové. Existuje určitý okruh subjektov, ktorému sa posielajú návrhy zákonov na pripomienkovanie. Sú v ňom aj neštátne subjekty, napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov, odbory a ďalšie. Niekedy však treba prijať opatrenia, ktoré sa na úrovni mimovládnych štruktúr nemusia páči. Týka sa to aj minulý týždeň prijatého zákona o exekučnom poriadku. Až v NR SR sa objavili stanoviská komory exekútorov. Počas prerokúvania návrhu zákona v legislatívnej rade vlády nám ich netlmočili. Ťažko možno prijať stanovisko profesijného združenia, ak je evidentné, že rámec únosnosti
niektorých ustanovení doterajšieho zákona sa prekročil. Keď stačilo spísať notársku zápisnicu a na jej základe sa bez problémov nariadila exekúcia, všetko to bolo zákonné, ale v skutočnosti dochádzalo k poškodzovaniu podniku, aj záujmu veriteľov. Takže som za to, aby sa v maximálne možnej miere využilo pripomienkové konanie a aby sa profesijné organizácie doň čo najviac zapájali, ale pripomienky musia smerovať k základnej stavbe zákona. Kedykoľvek ma požiadali, aby sa mohla vyjadriť takáto organizácia, vždy som to umožnil. V tejto súvislosti je zaujímavá otázka realizácie právnych noriem. Môžeme totiž mať najlepšie zákony, ak výkon práva, teda súdnictvo, nefunguje tak, ako by malo. - Efektívne pôsobenie práva nie je iba otázka trestnoprávnych postihov a súdnych konaní. Veď väčšina právnych vzťahov, predovšetkým v obchodnoprávnej sfére, sa uskutočňuje na báze dobrovoľnosti a súdy konajú iba vtedy, keď vznikajú spory. Ťažko možno povedať, že by právo ako celok nepôsobilo ako regulátor spoločenských vzťahov. Ale objavili sa i nové trestné činy, predovšetkým súvisiace s bankovými podvodmi, so zmenkami, realizáciou nevierohodných úverov, ale aj trestné činy organizovanej kriminality. Na ne zákonodarca reagoval novelou Trestného zákona. Na súdoch sú však problémy. Súvisia so slabým technickým vybavením, so snahami o zníženie ich vierohodnosti i s preťaženosťou sudcov. Minister spravodlivosti má za úlohu tieto problémy analyzovať a vláde predložiť návrh riešení. Ako reagujete v legislatíve na neštandardnosť spoločenských podmienok, rast násilných trestných činov, tunelovanie firiem atď.? - Novela Trestného zákona, ktorá je účinná od 1. septembra, už obsahuje nové skutkové podstaty. Majú napríklad zabrániť tzv. tunelovaniu podnikov - predpokladá sa, že kto úmyselne podnik uvedie do úpadku, kto neplatí povinné dávky poistného či iné dávky, môže byť potrestaný takisto ako aj ten, kto úmyselne nevypláca mzdy. Toto sú dobové ustanovenia. Asi by sme takéto zákony nemuseli prijímať, keby nám fungoval celý spoločenský mechanizmus, keby v obchode platili seriózne etické vzťahy atď. Vidí sa nám, že štát, teda jeho jednotlivé rezorty, úrady a firmy, je oproti ostatným subjektom vo výhodnejšom postavení. Nezriedka to bol práve štát, kto nezaplatil, resp. nezaplatil načas, a tým spôsobil platobnú neschopnosť iného subjektu, dostal ho do ťažkostí, ba aj kolapsu. - Iste, v mnohom je potrebné zrovnoprávniť postavenie štátu s ostatnými subjektmi. Na druhej strane by však bolo absurdné, keby sme pripustili exekúciu obce alebo ministerstva. Myslím si, že možnosť používať bežné nástroje, tu stále je. Máme zákon, ktorý umožňuje, aby bol žalovaný štát, ak sa jeho orgány dopustili chybného konania, prípadne vydali rozhodnutia, ktorými bola spôsobená škoda. Avšak prípady, keď štát dal objednávku podnikateľovi, ale neplatí, pretože nemá peniaze,
sú iného charakteru. Urobili sme už určité úpravy, napríklad podľa zákona o exekúciách bol štát zrovnoprávnený vo veriteľských záväzkoch. Východiskom však nemôžu byť sankcie, ale dôsledná práca a finančná disciplína. Veď aj v rodine platí "zakrývaj sa iba takou perinou, na akú máš". To si musí uvedomiť aj štát pri rozhodovaní o investíciách. Otázka hry podľa pravidiel, teda dodržiavanie zákonov, veľmi úzko súvisí s ich poznaním a uvedomovaním si ich významu. Ako by ste hodnotili súčasnú úroveň právneho vedomia? - Oblasť fungovania právno-výchovných mechanizmov a formovania právneho vedomia je jedna z najzanedbanejších. Pritom súvisí s prevenciou. Kto pozná právne predpisy, pozná svoje práva a povinnosti, určite sa správa inak ako ten, kto ich nepozná. Podľa môjho názoru je právne vedomie u nás značne nízke. Platí to o bohatých i o chudobných. Jedni si myslia, že môžu všetko, druhí konaú v núdzi. Všeobecný rast násilnej trestnej činnosti akoby otupil ešte aj pôsobenie verejnej mienky. Formovaniu právneho vedomia neprispieva ani dlhotrvajúca diskusia o základných právnych inštitútoch nášho štátu. Ak dlhší čas spochybňujeme ústavu, spochybňujeme právnu tvár tohto štátu. Sú otázky, o ktorých možno na vedeckej úrovni diskutovať dlhšie obdobie, ale iné je prenášanie záverov tejto diskusie do verejnosti. Právne vedomie znižujú niekedy aj ústavní činitelia alebo špičkoví funkcionári tejto krajiny, keď ich vyjadrenia nie vždy chránia princípy právneho štátu. Strana maďarskej koalície sa netají nespokojnosťou s neplnením plánu legislatívnych úloh. Čo môžete na to povedať? - Plán legislatívnych úloh sa plní úmerne tomu, akí aktívni sú ich predkladatelia, teda ministri. Boli však prijaté aj niektoré zákony, ktoré pôvodne plán legislatívnych úloh neobsahoval. V prvom polroku malo byť prerokovaných 122 právnych predpisov, bolo ich 127. Vecné výhrady SMK teda nie sú namieste: to, čo sa schváli v NR SR a plán legislatívnych úloh sú dve rozdielne veci. Za plnenie konkrétnych legislatívnych úloh zodpovedajú ministri. Na ilustráciu ich kvality toľko, že len deväť zákonov bolo v prvom polroku takých, ktoré sme po prerokovaní v legislatívnej rade mohli rovno odporučiť vláde. V ostatných prípadoch boli zákony dopĺňané, opätovne prerokúvané alebo vypracované nové znenia. Veľakrát išlo o vecné pripomienky a je to aj odraz toho, ako sa rezorty starajú
o legislatívne odbory. V zásade každú právnu normu, ktorá opustí rokovanie legislatívnej rady, možno ešte dopracovať a môže existovať iný názor na samo vecné riešenie. Z tohto vychádzajú často aj pripomienky opozície, čo je prirodzené. Kvalita legislatívy sa snáď oproti minulosti o niečo zlepšila, ale to neznamená, že sme spokojní. preto sme prijali niekoľko opatrení. Uskutočnili sme spoločné školenie pre všetkých členov legislatívnej rady v Bruseli, aby mali prehľad o aproximácii právneho poriadku. Urobili sme tiež analýzu fungovania právnych útvarov jednotlivých rezortov. Nový trend sme nastolili aj tým, že sme spravili výhľadový plán legislatívnych úloh na celé štyri roky. A je na ministerstvách, aby pri zostavovaní plánu na budúci rok triezvo odhadli svoje sily aj úlohy tak, aby sme ich vedeli podoprieť kvalitnými právnymi predpismi. Verejnosť hodnotí vládu cez životnú úroveň. Za takéto hodnotenie možno považovať aj nedávny míting odborárov... - Rešpektujem postoj a stanoviská v spoločnosti vrátane stanovísk Konfederácie odborových zväzov. Myslím si, že sme dosiahli stav, keď je možné verejne povedať, že s nimi vieme viesť dialóg. Jeho hranice však stanovuje ekonomika. Táto vláda predložila parlamentu zákon o tripartite a o mnohých otázkach sa rokuje veľmi vecne. Tým chcem povedať, že sme zhodnotili požiadavky, ktoré nám odborári predložili v 22 bodoch. Mnohé z nich sú akceptovateľné a vláda ich aj plní. Nemyslím si, že vystúpenie odborárov treba bagatelizovať a zosmiešňovať. Na druhej strane KOZ dobre vie, v akom stave ekonomika štátu je, a preto musí rešpektovať realitu.
Je však potrebné, aby sme v krátkom čase na oficiálnom rokovaní pokojne prešli niektoré veci. Veď niektoré z nich sme splnili. Ministerstvo financií pripravuje napríklad zníženie daňového zaťaženia, vedeli sme sa zhodnúť na zvýšení minimálnej mzdy, pozitívne možno hodnotiť aj nové pravidlá, ktoré súvisia s hromadným prepúšťaním, vytvorenie garančného fondu... No myslím si, že treba prehodnotiť aj fungovanie vzájomných informačných tokov medzi vládou a tými štruktúrami, ktoré majú realizovať jej opatrenia. Nepovažujete za chybu, že v SR nemáme vypracovaný dlhodobý projekt, víziu, akým smerom sa táto krajina bude uberať - ako majú napríklad v Slovinsku - a ktorý realizuje každá vláda, ktorá je pri moci? - Na Slovensku sa sformulovalo iba málo spoločných zámerov, ktoré by sa dali plniť bez ohľadu na to, kto je pri moci. Patria sem zahraničnopolitické ciele, otázky súvisiace s kriminalitou a niekoľko ekonomicky objektívnych zákonitostí, ktoré sa musia rešpektovať. Ale každá vláda má svoj vlastný program.
My sme doteraz stihli diagnostikovať chyby. Poznáme momentálny stav fungovania spoločnosti, snažíme sa viesť dialóg a hľadať východiská. Aj mne však zatiaľ chýba jasná terapia. Teda postupné odstraňovanie nedostatkov so stanovením priorít. Čaká nás nesmierne veľa práce a nepochybne aj dlhšia diskusia, lebo vo vláde sú predstavitelia, ktorí si myslia, že je potrebné postupovať cielene a sú i takí, čo tvrdia, že ruka trhu vyrieši všetko sama. Lenže aj v trhových ekonomikách existuje prognóza, stratégie, termínovanie a plnenie určitých úloh. No a čím skôr ponúkneme ľuďom istoty v čase a priestore, tým skôr pochopia, o čo vláde ide. Môže sa stať, že opatrenia vlády schválené parlamentom sa dostanú do života a začnú prinášať ovocie. Ale môže sa stať, že to bude v čase, keď už táto vláda nebude pri moci. Možno aj preto, lebo váš kontakt s obyvateľstvom je na štandardnej úrovni. Lenže v súčasných neštandardných podmienkach, keď najväčším nepriateľom je čas, sú potrebné aj z vašej strany nadštandardné výkony. - Úlohou vlády je stabilizovať spoločenský vývoj vrátane ekonomiky. Podstatné je, aby opatrenia priniesli ovocie občanom. Od istého času pociťujem trend vyvolávať nespokojnosť u veľkých skupín ľudí. Je to v poriadku, kým ide o vecnú diskusiu. Aj keď máme na veci vo vláde rôzny názor, predsa len sa snažíme dospieť ku konsenzu, ktorý sa potom prezentuje. Nie vždy sa to však darí vďaka "ľahkému" jazyku niektorých mojich kolegov vo vláde. Aj preto, že sa z vlády vynášajú podrobnosti, ktoré na verejnosť nepatria, nie všetky naše opatrenia priniesli náležitý efekt.
Asi preto možno vo verejnosti badať kritický postoj k opatreniam, ktoré vláda ohlasuje, chystá sa alebo chce urobiť. Tento trend musí vláda zastaviť svojou vlastnou prácou a vlastnými opatreniami. Vláda môže fungovať, len kým požíva dôveru. Na dôvere vláde nepridalo ani množstvo káuz na ministerstvách, no vyslúžila si kritiku najmä pre nepopulárne opatrenia. Lenže tie boli potrebné. Že nemožno dlhodobo udržať ceny elektrickej energie, to vedela aj predchádzajúca vláda. Myslím si tiež, že už by sme sa mali prestať zaoberať malými vecami z minulosti a tie veľké by sme mali ponechať príslušným orgánom - FNM, polícii, prokuratúre, súdom atď. Vláda sa potrebuje sústrediť na plnenie svojich zámerov, ak tu chce byť štyri roky. Pre mňa to znamená sfunkčnenie ekonomiky, teda stanovenie rozvojových priorít, čo bude znamenať, že rozpočet sa bude napĺňať nielen z vrecák občanov.
A na to treba vytvoriť prostredie. Mali by zlacnieť úvery, musí sa nájsť v spoločnosti dostatok sily, aby sa začali rešpektovať aj etické pravidlá obchodu a, samozrejme, sa musí nájsť dostatok sily na to, aby štát nielen otvoril dvere podnikateľskej sfére, ale aby do nej investoval svoju vlastnú energiu a podporu. Vláda má pred sebou veľmi ťažkú úlohu: zlepšiť si reputáciu medzi obyvateľstvom, získať späť ich dôveru. Verím, že sa to dá iba systematickými krokmi, ktorým ľudia budú rozumieť a budú ich cítiť. Peter Kasalovský
Zuzana Krútka