|
|
||||||||||||||||
| Streda 10.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ako miznú nezamestnaníVzostup USA zabudol na výťah pre 36 mil. ľudí Amerika dokázala takmer nemožné. Jej duel s nezamestnanosťou sa v októbri skončil na obdivuhodnej značke 4,1 % práceschopného obyvateľstva, čo je najmenej za posledných 30 rokov. Pri takej hodnote by sa očakávalo, že mzdy dvihnú hlavu a povzbudia infláciu. Nestalo sa. Priemerná hodinová mzda vzrástla len o zanedbateľných 0,1 %, medziročne o 3,6 %, menej ako vlani. Do príjemnej melódie zapadá rušivo analýza nemeckého Der Spiegel, ktorý sa venuje Clintonovej štatistickej metóde znižovania počtu ľudí bez práce, ktorú nazýva prácou k chudobe. Odskúšali to pred tromi rokmi v štáte Missouri a dnes sa to uplatňuje v celých USA. Príde nezamestnaný na sociálny úrad a narazí na systém priameho pracovného umiestnenia. Berieš prácu za hodinových 5,5 dolára (oficiálna minimálna mzda je 5,15 dolára), teda za tretinu priemernej mzdy? Ak áno, si okamžite zamestnaný, ak nie, aj tak vypadneš zo štatistiky nezamestnaných, lebo nechceš pracovať a strácaš nárok na podporu. O zamestnancov s platom na úrovni životného minima je vo firmách značný záujem. Môžu nimi nahradiť mnohých ľudí s vyššími mzdami. Tí sa potom obrátia na sociálny úrad. Sociálna podpora je v USA obmedzená počas života na päť rokov a potom ten, kto svoju dávku postupne vyčerpal, vypadá tiež zo štatistiky. Tento systém vysokej zamestnanosti sa volá work first, najprv pracuj, v ľudovom podaní tough love, tvrdá láska. Vymyslel ho však formát Davida Copperfielda. Na notorických poberateľov sociálnej podpory a simultánnych milovníkov čiernej práce, je to zrejme účinný bič, ak sa však uplatňuje plošne, pripomína priame pracovné umiestnenie bez ohľadu na kvalifikáciu skôr nútenú prácu. Súčasne systém vedie k enormnej polarizácii bohatstva a chudoby. Po vyše ôsmich rokoch konjunktúry si pätina obyvateľov v hornom sociálnom poschodí polepšila s priemerným ročným príjmom 102-tisíc dolárov oproti r. 1977 o 38 % (jedno percento najbohatších s príjmom 516-tisíc dolárov dokonca o 120 %). Pätina ľudí z najnižšieho sociálneho suterénu s priemerným ročným príjmom 8800 dolárov je na tom však o 12 % horšie ako v r. 1977, keď mala priemerný príjem 10-tisíc dolárov. Federálny štatistický úrad USA uvádza, že pod hranicou chudoby žije dnes v USA 13,3 % ľudí, teda viac ako v roku 1989 keď, po dlhoročnej recesii, to bolo 12,8 % obyvateľov. Aj rodina amerického stredného stavu musí dnes pracovať ročne o 247 hodín viac, aby si zachovala príjmový štandard z r.1989, hovorí štúdia amerického Inštitútu pre hospodársku politiku (EPI). V najbohatšej krajine sveta hlási Food Research and Action Center, že 4 milióny detí do 12 rokov idú spať s hladným žalúdkom a 9,6 milióna hlad ohrozuje. Spojené štáty sa tešia už desaťročie pôsobivej šnúre hospodárskeho povznesenia. Tento vzostup však zabudol na výťah pre 36 miliónov chudobných Američanov. Jaroslav Brabec USA - počet príjemcov sociálnej pomoci (mil. osôb) 1990 11,5 1991 12,5 1992 13,5 1993 14,0 1994 14,2 1995 13,7 1996 12,7 1997 10,9 1998 7,6 Zdroj: Min. zdravotníctva USA |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
