|
|
||||||||||||||||
| Streda 10.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Daňové zaťaženie sa nezníži, iba presunieKde zostali sľuby M. Dzurindu a ľavicová politika SDĽ? Daňový a následne aj rozpočtový chaos vyvoláva snaha vlády udržať požadované parametre deficitu štátneho rozpočtu za každú cenu. Pritom nejde len o už známu skutočnosť, že predkladá do parlamentu 14 zákonov na skrátené legislatívne konanie, ktoré zasahujú do štátneho rozpočtu a z ktorých takmer polovica je daňových. Na ich celkové schválenie zostáva už doslova len niekoľko dní, pretože by mali byť schválené ešte pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do parlamentu. Akoby to nestačilo, v pondelok sa legislatívna rada vlády uzniesla na ďalších zmenách: opätovnom znížení sadzby dane z príjmov právnických osôb zo súčasných 40, resp. doteraz navrhovaných 35 na 25 percent. A to i napriek tomu, že už mesiac ministerstvo financií hovorí o sadzbe 35 a 45 %. Tým sa iba zvýšili časové nároky na prípravu tohto zákona a keďže ministri nie sú ochotní a schopní šetriť výdavky v jednotlivých rezortoch, vzniká ďalší výpadok na strane príjmov, ktorý bude treba nahradiť. Pritom rozdiel desiatich percent pri dani z príjmov právnických osôb predstavuje asi dve až tri miliardy korún a finančný výpadok poklesu sadzby dane z príjmu fyzických osôb o tri percentá je ešte otázny. Otázkou najbližších dní teda bude, ako ministerka financií B. Schmögnerová, ktorá mala problémy s hľadaním 2,5 mld. Sk za neprijatú daň z motorových vozidiel, nájde ďalšie miliardy. Ako o kompenzácii neprijatia dane z motorových vozidiel sa hovorí o zvyšovaní spotrebných daní benzín, pivo, tabakové výrobky, ostatný alkohol. Od pondelka tohto týždňa majú tieto úvahy konkrétne číselne vyjadrenie (písali sme o nich včera). No po odporúčaní ekonomických ministrov znížiť daň z príjmov sa zdá, že ani tieto zvýšenia sadzieb spotrebných daní ešte nebudú konečné. Iné spôsoby kompenzácie daňových úľav ako zvyšovanie iných druhov daní totiž v repertoári kabinet M. Dzurindu nemá... Zakladajú chyby Snaha vlády vyhovieť tlaku na znižovanie daňového zaťaženia je síce chvályhodná, no súčasne má vážne úskalia a nemožno ju nechať bez kritiky. Nedá sa totiž celý rok dane zvyšovať a potom, ku koncu roka, keď je jasné, že je zle, že ekonomika podnikov, ale i rodín je už na neúnosnej hranici, zrazu veľkými skokmi znižovať dane a snažiť sa byť pekný. To naznačuje, že vláde chýba koncepcia. Navyše zakladá mnohé chyby, ktoré budeme platiť a odstraňovať v najbližšom období. Potvrdzuje to napríklad aj hodnotenie vicepremiéra Fogaša, ktorý v pondelok kritizoval ministerstvo financií za to, že do legislatívnej rady predložilo veľmi nekvalitné zákony. Okrem toho zmeny na poslednú chvíľu nie sú kozmetické, ale zásadné. V zákone o dani z príjmov sa má údajne meniť aj spôsob stanovenia základu dane. Za normálnych okolností sa takáto zmena pripravuje niekoľko mesiacov. Čo iné ako chyby z takéhoto časového stresu môžu vzísť? Opačný efekt Takýto postup navyše neguje realitu znižovania daňového zaťaženia, o ktoré sa vláda snaží. Efekt však bude opačný... Nahrádzanie výpadkov na daniach z príjmu zvyšovaním spotrebných daní robí až príliš chaoticky a narýchlo na to, aby sa zastavilo v spotrebe u obyvateľov a okľukou nezasiahlo opäť podnikateľov. Ako? Aby vláda získala na dani z uhľovodíkových palív a mazív potrebných 1,7 mld. Sk, ceny benzínu sa zvýšia asi o 2,2 Sk za liter. Isteže, výrobca benzínu si spotrebnú daň započíta do ceny. Ani nemôže urobiť inak, pretože spláca úvery, aby udržal krok s konkurenciou, musí investovať a podobne. Zvýšenie dane utlmiť na úkor vlastného zisku teda nemôže. To isté urobia aj ďalší podnikatelia používajúci benzín ako nákladovú položku. A mohlo by sa zdať, že všetko je v najlepšom poriadku a zaťažená zostane spotreba obyvateľstva. Na Slovensku to však v súčasnosti práve pre zdevastovanie rozhodujúceho činiteľa pre platnosť tejto rovnice - poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva už dávno neplatí. Spotreba je už teraz taká mizerná, že sa úplne prepadne. Tým sa podnikateľom zníži obrat a zvýšia nákladové položky, bez možnosti ich kompenzácie vo vyššom zisku. Ono totiž nemožno v jednom roku urobiť všetko naraz: takmer úplne narovnať regulované ceny, zvyšovať nezamestnanosť a súčasne obmedzovať sociálne dávky, o tretinu zvyšovať ceny pohonných látok a pritom sa tváriť, že robíme daňovú reformu. Jednoducho priestor na to, aby si podnikatelia obchodníci a výrobcovia - premietli zvýšenie cien pohonných látok, ale aj tabakových výrobkov, piva a ďalších alkoholických nápojov premietli do cien, a tým aspoň sčasti tlmili tento negatívny vývoj, je už nulový. Zhoduje sa to s programovým vyhlásením jednej z vládnucich strán? Čo sľubované dvojnásobné platy z úst premiéra Dzurindu? Kde je ľavicová politika SDĽ? Ignorujú signály Pritom vláda dostala výrazný signál o tom, že kúpyschopnosť je už za hranicou únosnosti a bežný občania už nedokážu niesť ďalšie zaťaženie spotreby. Stačí sa pozrieť na výber dane z pridanej hodnoty na polroka. Práve tej dane, ktorá verne odráža silu peňaženiek obyvateľov. Z rozpočtovaných 58 mld. Sk po šiestich mesiacoch časovo zaostával výber tejto dane o 3 mld. Sk. Pritom vláda sama vo svojom materiály konštatovala, že na tento stav má vplyv zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva. No ako vidno, za niekoľko mesiacov na to buď zabudla, alebo nechce to akceptovať. Ceny rastú, mzdy zostávajú Takéto necitlivé mechanické šibovanie vlády s rozpočtovými príjmami a výdavkami, keď v podstate neplatí logika rozvoja ekonomiky, ale iba prísne počtovanie, že to, čo uberiem v jednej dani, nahradím druhou, nie je znižovaním daňového zaťaženia. Ide iba o skrytý presun už existujúcich daní. Nakoniec naň doplatí ten, komu má pomôcť - podnikateľ. Dokedy mu možno znižovať obrat a zisk a zvyšovať náklady? Kde je hranica takéhoto počínania? Možno to vidieť na spomínanej cene benzínu. Dokedy bude rásť, ak už pri momentálne navrhovanom zvýšení spotrebnej dane prekročí hranicu 30 Sk za liter? Odpoveď sa zdá byť logická na úrovni okolitých krajín. Teda zhruba 35 Sk za liter. Lenže potom opäť platí, že ceny upravujú cez sadzby spotrebných daní, to je jedno z akého dôvodu, treba porovnávať aj príjmy obyvateľstva. No a zarábame my dvadsať a viac tisíc šilingov? Ak chce vláda dotiahnuť ceny na úroveň EÚ, ak chce meniť charakter daní a zaťažovať spotrebu, treba sa spytovať: máme porovnateľné platy? Nie. A ak nie, potom vláda pri neúmernom zaťažovaní spotreby koná chaoticky. Ak rast cien výrazne predbieha možnosti obyvateľstva nakupovať, vedie to k znižovaniu životnej úrovne. Ale k tomu sa vláda, ktorá o sebe vyhlasovala, že je pripravená na vládnutie, nezaviazala. No a žalovanie typu: to spôsobili tí pred nami už neobstojí. Móda čiernych kníh je za nami. Peter Višváder Navrhované zmeny sadzieb jednotlivých druhov daní (v %) od 1. 1. 2000 Daň z príjmov PO (zníženie sadzby zo 40 % na 25 %) -37,5 Spotrebná daň z olovnatého benzínu +15,3% Spotrebná daň z bezolovnatého benzínu +16,5% Spotrebná daň z motorovej nafty +17,6% Spotrebná daň z piva (priemerne) +16,1% Spotrebná daň z liehu +4,1% Spotrebná daň z cigariet +11,1% Cestná daň (priemerne) +32,9% Zdroj: MF SR Graf: Hd |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
