Hospodársky denník
USD41,823 Sk
EUR43,483 Sk
CHF27,019 Sk
CZK1,193 Sk
  Streda  10.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Rozhodujúca cena nerozhodla


Prerobil štát 3 milióny na verejnej súťaži Ústredného daňového riaditeľstva? Ústredné daňové riaditeľstvo (ÚDR) SR pravdepodobne zaplatilo tento rok z prostriedkov štátneho rozpočtu za vyhotovenie 10 miliónov kusov tlačív daňových priznaní a iných formulárov zbytočne o 3 mil. korún viac, ako keby vo verejnej súťaži prihliadalo na najvýhodnejšiu ponúknutú cenu. Stalo sa to v čase, keď sa v štátnom rozpočte hľadá každá koruna nielen na tento, ale už i na budúci rok. Okrem toho ÚDR SR je paradoxne tou inštitúciou, ktorá od daňovníkov veľmi ťažko potrebné rozpočtové príjmy získava. V auguste tohto roka vyhlásilo ÚDR verejnú súťaž na dodávku 10 mil. kusov tlačív daňových priznaní. Kritériá vyhodnotenia jednotlivých ponúk boli podľa zadania nasledujúce: kvalita a komplexnosť - 35 % z možného počtu bodov, referencie uchádzača - 20 % a cena 45 %. No protest jedného z účastníkov súťaže naznačuje, že tieto predsavzatia zadávateľa zostali iba v rovine zadania. Proti výsledkom súťaže sa ohradili predstavitelia tlačiarní a papierní Ludoprint v Trenčíne. Táto firma bola jediná, ktorá má na splnenie objednávky vlastnú tlačiareň a súčasne aj papiereň a práve skutočnosť, že vyrába papier vo vlastnej réžii rozhodla o tom, že do súťaže vstupovala s výrazne najnižšou cenou. Pri náklade vyššom ako 500-tisíc kusov tlačív formátu A4, pri ich jednostrannej a jednofarebnej tlači ponúkol Ludoprint cenu 18 hal. za kus, pričom najbližšia konkurenčná ponuka znela 26 hal. za kus. No aj napriek tomu, že tlačivá majú byť financované z ťažko skúšaného štátneho a nie zo súkromného rozpočtu ľubovoľnej firmy a zadanie kritérií, podľa ktorých sa malo rozhodovať, tomu aj skutočne zodpovedalo, nezvíťazila cenovo najvýhodnejšia ponuka. Stačilo tak málo...
Pri danom rozhodovacom vzorci: cena – komplexnosť – referencie stačilo Ludoprintu po jasnom víťazstve v cenovom ukazovateli získať na ďalších dvoch kritériách už iba desať percent na to, aby súťaž vyhral. Napríklad referencie. Že by z možných 20 % neboli hodné aspoň polovice klienti Ludoprintu ako napríklad Slovenská pošta, Slovenská sporiteľňa, VÚB, viaceré zdravotné poisťovne, Slovenské pedagogické nakladateľstvo a ďalšie veľké podniky? Takisto aj komplexnosť a včasnosť dodávky je daná technologickými zásobami, možnosťami tlačiarne a papierne. Že by v nich Ludoprint bol opäť taký ťažkopádny a opäť získal opäť nulu, hoci ako jediný uchádzač prevádzkuje papiereň aj tlačiareň súčasne? Tieto otázky zostanú pravdepodobne iba otázkami až do vyšetrenia tohto prípadu Najvyšším kontrolným úradom, na ktorý sa so žiadosťou obrátili predstavitelia Ludoprintu. V túto chvíľu je podstatné, že víťazstvo bral ten, kto s najväčšou pravdepodobnosťou nedal najvýhodnejšie podmienky. Hoci práve to bolo zmyslom verejnej súťaže. Dňa 23. 9. 1999 doručili do Trenčína z Ústredného daňového riaditeľstva SR oznámenie o vyhodnotení súťaže. Riaditeľ Ing. Ondrej Mráz predstaviteľom Ludoprintu oznámil, že ich firma v súťaži neuspela a umiestnila sa na treťom mieste. Ako sa „to“ robí?
V súťaži išlo o získanie objednávky za 10 až 12 mil. Sk. To isto pre ktorúkoľvek súkromnú firmu pohybujúcu sa na tlačiarenskom trhu nie je zanedbateľná objednávka. Okrem toho si pripomeňme, že verejná súťaž, teda jeden zo spôsobov výberu dodávateľov tovarov a služieb za štátne peniaze, je v posledných rokoch jedným z najčastejšie porušovaným právnym predpisom. Konštatuje to Správa o výsledkoch Najvyššieho kontrolného úradu v SR za rok 1998. A Ministerstvo financií SR a ním riadené organizácie paradoxne nefigurujú v zozname prípadov porušenia náhodne, iba raz či dvakrát, ale viac-menej pravidelne. Počas realizácie objednávky sa menili termíny, hoci práve tie boli často rozhodujúce pre víťazstvo, takisto časté boli aj dodatočné zmeny cien, hoci tie boli zmluvou presne stanovené... Vo všeobecnosti boli pri zákone o verejnom obstarávaní minulý rok najčastejšie porušované povinnosti súvisiace s formou obstarávania, najmä s dodržaním ustanovenia „postupovať inak než formou erejnej súťaže je možné len po splnení podmienok uvedených v predmetnom zákone“. Často dochádzalo i k porušeniu ustanovení zákona týkajúcich sa cenovej ponuky, priameho zadania a transparentnosti procesu obstarania. Ako sa to robí? Po vyhlásení verejnej súťaže a vyhodnotení ponúkaných podmienok zadávateľ vyhlási ponuky za nedostatočné a verejnú súťaž v súlade so zákonom zruší. Potom vyhlási užšie výberové konanie. To už prebieha za zavretými dverami... „Tajnᓠinformácia
Náznaky tohto scenára sa objavili aj v prípade verejnej súťaže vyhlásenej ÚDR SR, pritom netvrdíme, že sa v tomto prípade naplnil. Vyskytlo sa však viacero tieňov podozrenia. Prvý sa objavil už krátko po predložení návrhov a v priebehu ich vyhodnocovania. Niekto, zrejme jeden z konkurentov, údajne informoval výberovú komisiu o tom, že Ludoprint vraj chce objednávané tlačivá vyrábať na recyklovanom papieri. Táto skutočnosť by uchádzača s najnižšou cenovou ponukou zo súťaže ak nie vylučovala, tak aspoň znevýhodnila. Ludoprint sa preto listom zo 14. septembra 1999 poslaným na ÚDR SR do Banskej Bystrice snažil túto informáciu eliminovať tým, že presne špecifikoval papier, na ktorom chce plniť predmetné zadanie. Ide o štandardný stredojemný papier s gramážou 80 g/cm2. Taký, na akom sa už roky vyrába väčšina bežných formulárov pre orgány štátnej správy v SR. Mimochodom, kvalita recyklovaného papiera by na tento účel úplne stačila. Konečný výrobok by nebol o nič menej čitateľný, iný na hmat a nemal by ani kratšiu životnosť. Dôkazom toho je fakt, že takto postupuje väčšina krajín s podstatne vyspelejšou ekonomikou, ako je naša. Majú bohatšie rozpočty, z ktorých tieto záležitosti financujú, no predsa im nie je zaťažko šetriť na takýchto položkách. No Slovák, hoci chudobný, ale hrdý, bude dane priznávať radšej na bielom a drahšom papieri... Dodajme, že rozdiel v cene v prospech Ludoprintu bol 3 mil. Sk, no keby sa objednávka zrealizovala na recyklovanom papieri, tento finančný rozdiel by bol podstatne väčší. Pritom v súčasnosti je aktuálna napríklad aj otázka, koľko škôl by sme za 3 mil. Sk dokázali počas zimy vykúriť? Pozastavená súťaž
To, že verejná súťaž bola predmetom zákulisných bojov a informácií, potvrdzuje aj ďalšia skutočnosť. V liste, ktorý spolumajiteľ Ludoprintu L. Kraus poslal ministerke financií B. Schmögnerovej, píše: „... odpoveď zamestnancov ÚDR SR, že cena nie je rozhodujúcim kritériom (hoci podľa zadania súťaže má najvyššiu váhu – pozn. red.), je tou najväčšou aroganciou, s akou sa možno stretnúť. Riaditeľ ÚDR SR Ing. Ondrej Mráz nám potvrdil, že dostal niekoľko rozporuplných informácií o tejto súťaži a pozastavil ju, kým prešetrí niektoré skutočnosti...“. Vyslovované podozrenia teda boli opodstatnené, keď sa riaditeľ ÚDR SR rozhodol takto postupovať. No na škodu veci však už Ing. O. Mráz účastníkov súťaže o prešetrení týchto podozrivých informácií už neinformoval. Aspoň nie všetkých, pretože predstavitelia Ludoprintu sa o tom nedozvedeli. Snaha, aby bola súťaž maximálne transparentná, má teda tiež svoj tieň. Aj napriek tomu verejná súťaž, na základe ktorej putuje vyše desať miliónov korún štátneho rozpočtu na účet súkromnej firmy, má svojho víťaza. Hoci vieme je názov, nebudeme ju menovať, pretože jej snaha získať objednávku, je prirodzená. Dbať nad zákonnosťou súťaže by mal predovšetkým jej vyhlasovateľ a nie účastník súťaže. No ÚDR SR neprekáža, že ide o firmu, ktorá nemá vlastnú papiereň a tlačiareň, hoci práve o dodávke papiera a tlačiarenských službách táto súťaž bola. V podstate ide o predaj tlačív, priekupníka, ktorý si papier i tlač na splnenie tejto objednávky objedná v druhých firmách. Aj z toho logicky vplýva, že minimálne v cene, komplexnosti a včasnosti dodávok sa nemôže vyrovnať tým, ktorí disponujú vlastnými výrobnými kapacitami. No a pri prevezení hotových výrobkov z tlačiarne do skladu Ústredného daňového riaditeľstva SR sa cena, ktorú zaplatíme my všetci, zvýši, obrazne povedané, nielen o hodnotu pohonných látok, ale najmä o obchodné rozpätie v prospech predajcu tlačív. Možno platí známe: nie sme predsa takí chudobní, aby sme kupovali lacné výrobky. Pri situácii slovenského štátneho rozpočtu by sa žiadalo viac ako pousmiať sa nad týmto reklamným sloganom. Mali by to urobiť práve tie inštitúcie, ktoré u druhých kontrolujú dodržiavanie zákona a navyše, ak zistia jeho porušenie, nekompromisne ich za to sankcionujú. Okrem toho by práve tieto inštitúcie riadené ministerstvom financií mali dokazovať, že šetriť treba v malom. Po tisíckach, stotisíckach a miliónoch. Alebo sú už také veľké, že vedia počítať iba na desiatky miliónov a menšie sumy, najmä keď nejdú z ich vlastného vrecka, sa ich už netýkajú? Možno budú práve o spomínané tri milióny tvrdší pri kontrolách u podnikateľov... Načo potom vyhlasovali verejnú súťaž, keď cena mala byť rozhodujúcim kritériom, no napokon ním nebola? Tým vlastne popreli zmysel svojho postupu, ktorý, ako sa ukazuje, realizovali iba preto, aby urobili zadosť zákonu. Peter Višváder

Amsterdamoblačno12
Atényoblačno21
Belehraddážď11
Berlíndážď6
Bratislavadážď7
Bruselpolojasno10
Budapešťdážď8
Bukurešťdážď12
Frankfurtzamračené8
Helsinkiprehánky2
Istanbulpolojasno15
Kodaňoblačno7
Kyjevpolojasno5
Lisabonpolooblačno18
Londýnslnečno13
Madridpolojasno20
Milánooblačno14
Moskvapolojasno-6
Oslooblačno4
Parížoblačno15
Prahadážď5
Rímpolooblačno17
Sofiadážď11
Štokholmoblačno4
Varšavaoblačno5
Viedeňdážď8
Záhrebdážď10
Ženevadážď11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.