Clinton v Georgetowne Dnes oslavujeme jeden z najpozoruhodnejších triumfov ľudskej slobody v histórii: výročie pádu Berlínskeho múru, čo bol istotne jeden z najšťastnejších a najvýznamnejších dní 20. storočia, uviedol v noci navčera v posolstve pri príležitosti 10. výročia pádu Berlínskeho múru a nežnej revolúcie na Georgetownskej univerzite vo Washingtone prezident USA Bill Clinton. Americký prezident sa osobitne poďakoval premiérom ČR a SR Michalovi Zemanovi a Mikulášovi Dzurindovi, ktorí sa na prednáške zúčastnili. Obaja prešli dlhú cestu, aby tu dnes boli s nami. Obaja prešli dlhú cestu so svojim národom v poslednom desaťročí: od diktatúry k demokracii, od riadenej a kontrolovanej k trhovej ekonomike, od izolácie k integrácii v rámci Európy a zvyšku sveta, uviedol americký prezident. Ďalej zdôraznil význam pádu Berlínskeho múru a podčiarkol úlohu USA vo víťazstve slobody v Európe, ale poukázal aj na európske výzvy, ktorým čelil pri nástupe do funkcie prezidenta v roku 1993. Predsavzali sme si urobiť pre východnú časť Európy to, k čomu sme pomohli západnej časti Európy po druhej svetovej vojne, - poskytnúť pomoc a investície, zrušiť obchodné bariéry, aby sa nové demokracie mohli ekonomicky postaviť na vlastné nohy, pomôcť im prekonať traumy z komunizmu, postaviť sa proti nenávisti a agresii, ako sme to urobili na Balkáne, rozšíriť naše inštitúcie, začnúc s NATO, aby si Európa, uznávajúca rovnaké hodnoty, mohla začať rozdeľovať aj zodpovednosť a prospech. Prezident Clinton pripustil, že proces tranzície priniesol so sebou aj niektoré ťažkosti, ako zvyšovanie rozdielu medzi bohatými a chudobnými, zvýšenie nezamestnanosti, korupciu, zločin, ale aj vojny na Balkáne. V hodnotení zmien však zdôraznil: Ale stále, desať rokov po páde Berlínskeho múru, väčšina Európy sa nepochybne má lepšie. Jasným dôkazom toho sú dvaja tu prítomní lídri (Zeman a Dzurinda). Obsah a najmä ladenie Clintonovho prejavu bolo v prvom rade určené americkej verejnosti, kde sa izolacionistické tendencie republikánov stávajú jedným z dôležitých bodov predvolebnej kampane. Práve doriešenie otázky izolacionizmu zaradil americký prezident medzi štyri najväčšie výzvy, ktorým USA budú čeliť v najbližšom období. USA sa budú musieť rozhodnúť, či chcú pokračovať v tradícii zasahovania do svetovej politiky, ktorá mala rozhodujúci význam pre víťazstvo v studenej vojne a prispela k víťazstvu mieru v ostatnom desaťročí, spresnil Clinton. Zdôraznil, že USA vynaložili trilióny dolárov na odstraňovanie hrozieb počas Studenej vojny. Za ohromujúci preto označil fakt, že Washington dnes, po víťazstve, nevynakladá ani o penny viac na podporu svojich záujmov - rozširovania mieru, demokracie a voľného trhu - ako vynakladal v osemdesiatych rokoch. V skutočnosti vydávame ročne o štyri miliardy USD menej. Za ďalšie tri výzvy označil americký prezident Rusko, Balkán a oblasť Egejského mora. Pokiaľ ide o Rusko, hovoril Clinton o správnom druhu partnerstva, v ktorom Washington otvorene pomenuje kroky Moskvy, o ktorých si myslí, že sú zlé, ale na druhej strane bude mať pochopenie pre zložitú situáciu, v akej sa Rusko nachádza. Pre Balkán je podľa Clintona dôležitá integrácia tak regionálna, ako aj do európskych štruktúr. Tiež zdôraznil potrebu zvrhnutia Miloševičovho režimu v Srbsku. Tretia úloha stojaca pred USA je zrejme najstaršia a v niektorých smeroch možno aj najťažšia - vybudovať trvalý mier v oblasti Egejského mora, dosiahnuť skutočné zmierenie sa Grécka s Tureckom a vybudovať most medzi Európou a islamským svetom, uviedol. (TASR/by)
